Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/42/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobkyne: F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. O., C. X.. XXX/XX, prechodne bytom C., J. č. XXX/XX, zastúpenej N.. V. K., advokátom so sídlom v C., H. X.. X, proti žalovaným: 1/ M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. O., C. X.. XXX/XX, zastúpený N.. I. Q., advokátkou so sídlom v U., T.. G.. Z. č. XX, 2/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., G. č. XXXX/XX, o vypratanie nehnuteľností, na odvolania žalobkyne a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. -605 zo dňa 28. septembra 2020 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a V. p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á proti žalovanému 1/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Žalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.1 Okresný súd Partizánske rozsudkom -605 zo dňa 28. septembra 2020 (v poradí druhým) vo výroku I. uložil žalovanému 1/ povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci I. O., katastrálne územie I. O., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom C., katastrálnym odborom, a to rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele č. XX/X, pozemok parcelné číslo XX/X o výmere 172 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné číslo XX/X o výmere 513 m2, druh pozemku: záhrady a pozemok parcelné číslo XX/X o výmere 494 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. Vo výroku II. žalobu vo zvyšku zamietol. Vo výroku III. priznal žalobkyni voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100 %, vo výroku IV. priznal žalovanému 1/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a vo výroku V. priznal žalovanej 2/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2 Rozhodnutie zdôvodnil tým, že z listu vlastníctva vyplýva, že výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností je žalobkyňa, pričom ich nadobudla v roku 2004 darovacou zmluvou od svojho otca, žalovaného 1/. Dňa 9.6.2009 žalobkyňa oznámila žalovanému 1/, že mu ruší trvalý pobyt v predmetnom rodinnom dome, dňa 11.6.2009 a dňa 1.3.2010 ho žiadala o vysťahovanie sa. Zo zmluvy o nájme bytu v dome a ďalších nehnuteľností z 1.6.2009, uzavretej medzi žalobkyňou ako prenajímateľom (vtedy maloletou, zastúpenou jej matkou) a žalovaným 1/ ako nájomcom súd zistil, že touto zmluvou bol nájomcovi do užívania prenechaný byt na prízemí predmetného rodinného domu súp. č. XXX s tým, že nájomný pomer bol uzatvorený na dobu určitú odo dňa podpisu zmluvy do 31.3.2021.

1.3 Súd prvej inštancie právne zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami , , , , a Zákona o rodine. Uviedol, že darovacia zmluva, ktorou žalovaný 1/ previedol predmetné nehnuteľnosti na žalobkyňu (vtedy maloletú), bola riadne schválená súdom a žaloba o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, podaná žalovaným 1/, bola právoplatne zamietnutá (rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. -64 z 24.4.2012). Súd preto považoval darovaciu zmluvu z 19.7.2004 za platne uzatvorenú. Žalovaný 1/ ako darca prejavil slobodnú vôľu darovať predmetné nehnuteľnosti žalobkyni, pričom mal v rámci zmluvnej voľnosti možnosť upraviť právne vzťahy tak, aby predmetné nehnuteľnosti mohol ďalej užívať, a to právnym inštitútom vecného bremena. Keďže žalovaný 1/ tento právny inštitút nevyužil, žalobkyňa sa na základe uvedenej darovacej zmluvy stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to bez obmedzenia vecným bremenom. Konanie žalovaného 1/, ktorý predmet daru naďalej užíva a prenajíma, je tak v rozpore s inštitútom darovania. Žalovaný 1/ odvodzoval svoje právo užívať predmetné nehnuteľnosti zo zmluvy o nájme zo dňa 1.6.2009, ktorú žalovaný 1/ uzavrel ako nájomca a súčasne ako prenajímateľ v mene maloletej vlastníčky, čo sa však prieči Zákona o rodine, pretože žalobkyňa, vtedy maloletá, nebola pri tomto právnom úkone zastúpená kolíznym opatrovníkom. Súd preto uvedenú nájomnú zmluvu považoval za neplatnú pre rozpor s citovaným ustanovením Zákona o rodine. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, žalovaný 1/ ich užíva bez právneho dôvodu a odmieta ich dobrovoľne vypratať, preto žalobe v časti voči žalovanému 1/ vyhovel.

1.4 Zamietnutie žaloby v časti smerujúcej proti žalovanej 2/ súd zdôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania, najmä zo správ príslušných oddelení policajného zboru vyplynulo, že žalovaná 2/ sa v predmetných nehnuteľnostiach zdržiavala (v čase, keď mala k nim uzavretý nájomný pomer na dobu určitú do 17.5.2014, ale aj po uplynutí doby nájmu), avšak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa tam už nezdržiavala. Z dokazovania teda vyplynulo, že žalovaná 2/ dobrovoľne splnila žalovanú povinnosť a v predmetnej nehnuteľnosti sa už nezdržiava.

1.5 Výroky o trovách konania zdôvodnil súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenia , , , , , (ďalej len „“) tým, že žalobkyňa mala voči žalovanému 1/ vo veci plný úspech, avšak žalovaný 1/ bol plne úspešný v odvolacom konaní (ktoré predchádzalo vydaniu druhého rozsudku súdu prvej inštancie) a žalovaná 2/ mala plný úspech voči žalobkyni.

2. Proti uvedenému rozsudku, a to proti výrokom I. a III., podal odvolanie žalovaný 1/ z dôvodov podľa , a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie. Uviedol, že žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť užíva, on jej v tom žiadnym spôsobom nebráni. Poukázal na to, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam darom od neho ako jej otca, a to na nátlak jeho bývalej manželky. Tieto nehnuteľnosti jej daroval s tým úmyslom, že do doby, kým žalobkyňa nenadobudne plnoletosť, budú tieto nehnuteľnosti užívať spoločne a on bude jej majetok spravovať s náležitou starostlivosťou. Tiež poukázal na svoj zdravotný stav, ktorý je veľmi zlý, ako aj na dlhotrvajúce PN, a na rozhodnutie o jeho invalidite, čo sa prejavuje tým, že má už dlhodobo veľmi obmedzené možnosti pohybu. Vzhľadom k tomu má žalovaný 1/ za to, že je v rozpore s dobrými mravmi, aby predmetnú nehnuteľnosť vypratal, nakoľko nemá žiaden iný majetok, všetko daroval žalobkyni. Nemá finančné prostriedky, aby si zabezpečil nejaké ubytovanie. Je v súčasnej dobe značne odkázaný na pomoc tretích osôb. Ak by sa mal z predmetnej nehnuteľnosti vysťahovať, stal by sa z neho bezdomovec a jeho zdravotný stav by sa ešte zhoršil. Potrebuje pomoc a oporu, ktorú mu vie jeho dcéra teraz zabezpečiť práve poskytnutím bývania ako prejav minimálne základnej slušnosti aj za to, že jej otec daroval nehnuteľnosť, o ktorú sa otec aj stará. Okrem toho jeho vypratanie z domu môže viesť k odcudzeniu dcéry a otca a k popretŕhaniu ich vzťahu. Ďalej žalovaný 1/ v odvolaní uviedol, že na matku žalobkyne je vedených niekoľko exekúcií, teda matka žalobkyne má problém zvládnuť svoje vlastné finančné záväzky, teda zjavne nebude mať z čoho sa postarať o dom žalobkyne, kým žalovaný 1/ sa o dom stará a zveľaďuje ho. Matka žalobkyne nezodpovedným finančným správaním privádza do existenčných problémov aj jeho, keďže bol jej ručiteľom pri pôžičke, a navyše chce matka žalobkyne „spraviť“ z neho bezdomovca. Jej správanie a predmetná žaloba o vypratanie sú podľa žalovaného 1/ v rozpore s morálkou a dobrými mravmi, a preto jej nemožno poskytnúť ochranu. Napokon žalovaný 1/ poukázal na to, že neposkytnutie pomoci je aj dôvod na vrátenie daru.

3. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalobkyňa, a to proti výroku V. Namietala, že súd rozhodoval o trovách konania formálne a nezohľadnil účel zákona a konkrétny skutkový stav v tejto veci. Pri zamietnutí žaloby voči žalovanej 2/ súd vychádzal z toho, že žalovaná tvrdila, že pracuje v zahraničí a pri pobyte na Slovensku sa zdržiava na adrese trvalého pobytu v U. alebo chodí k priateľovi do U., pričom do predmetnej nehnuteľnosti chodí len na návštevu, keď žalovaný 1/ potrebuje pomoc. Súd však zamietol jej návrhy na doplnenie dokazovania. Žaloba ako taká bola podľa žalobkyne podaná dôvodne a súd jej voči žalovanému 1/ vyhovel. Konanie voči žalovanej 2/ sa viedlo v rámci tohto konania, pričom práva a povinnosti žalovanej 2/ mali základ v právnych úkonoch žalovaného 1/. O tom, že žaloba bola podaná dôvodne, svedčí podľa žalobkyne aj odôvodnenie predchádzajúceho rozsudku okresného súdu, ktorý podrobne poukázal na správy o pobyte žalovanej 2/ i v čase po skončení nájmu. Tieto dôkazy vyvrátili tvrdenia žalovanej 2/, ktoré zastávala do konca konania, že v nehnuteľnosti po skončení nájmu nebýva. Žalobkyňa má teda za to, že žaloba bola podaná dôvodne. Väčšinu trvania súdneho sporu bola žalobkyňa podľa dôkaznej situácii v práve a bolo potrebné žalovanú 2/ vysťahovať. Je možné, že krátko pred vynesením rozsudku sa skutkový stav zmenil, ale táto zmena nemôže mať až taký vplyv na priznanie trov konania, že žalobkyňa ich bude musieť uhradiť žalovanej. Bola to ona, kto zavdal príčinu sporu, ktorá zotrvala v postavení, že neoprávnene užívala svoje práva väčšinu konania a zmena v skutkovom stave nastala až tesne pred vynesením súdneho rozhodnutia. Na základe toho žalobkyňa navrhla, aby súd napadnutý rozsudok v tejto časti zmenil a nepriznal trovy žalovanej 2/.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ žalobkyňa prostredníctvom svojho advokáta poprela, že by ona užívala predmetnú nehnuteľnosť. Uviedla, že v dome má ona vyhradenú len jednu izbu, väčšinu nehnuteľnosti užíva žalovaný 1/ a čiastočne aj žalovaná 2/ pri jej návštevách. Nie je pravda, že žalovaný 1/ jej daroval predmetné nehnuteľnosti na nátlak jej matky. Pokiaľ žalovaný 1/ poukázal na svoj zhoršený zdravotný stav, k tomu žalobkyňa uviedla, že nebolo preukázané, v akom rozsahu je jeho zdravotný stav taký zlý, aby nemohol vykonávať bežné činnosti. Pri takom zdravotnom stave, aký bol prezentovaný, je žalovaný 1/ schopný si zabezpečiť iné ubytovanie. K námietke rozporu s dobrými mravmi žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný 1/ podobné argumenty použil už pri podaní žaloby a súd na tieto argumenty neprihliadol. V prípade výkonu rozhodnutia má žalovaný 1/ právo sa opätovne domáhať práv, ktoré mu vyplývajú z darovacej zmluvy, ktoré tu uplatňuje ako rozpor s dobrými mravmi. V tomto prípadnom konaní by sa zisťovalo, či boli porušené práva darcu s prihliadnutím na všetky konkrétne okolnosti prípadu. Napokon žalobkyňa uviedla, že nemá v žiadnom prípade záujem otca vyhnať na ulicu a spraviť z neho bezdomovca. Na druhej strane však darca nemôže fakticky ovládať celú nehnuteľnosť, to znamená celý dar a nakladať s ním ako so svojim vlastníctvom tak, že obdarovaný nemá žiadne práva, resp. tie práva ktoré má, sú závislé od vôle darcu. V ďalšom podaní, koncipovanom ako vyjadrenie k vyjadreniu kolízneho opatrovníka (ktorý žalobkyňu zastupoval v konaní do dosiahnutia jej plnoletosti) žalobkyňa prostredníctvom svojho advokáta doplnila, že vzťahy medzi ňou a žalovaným 1/, jej otcom, sú vplyvom tohto konania a aj ďalších súdnych konaní dostatočne ustálené. Samotným deklarovaním atribútu jej vlastníckeho práva - práva na užívanie nehnuteľnosti bez obmedzenia a možnosti vypratania súdnym rozhodnutím nebolo podľa nej zasiahnuté do práv darcu a ani do rodičovských práv žalovaného 1/. 5. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania dovŕšila plnoletosť, odvolací súd jej zaslal žalobu s prílohami, rozsudok súdu prvej inštancie, odvolania a vyjadrenia strán v odvolacom konaní s otázkou, či súhlasí so žalobou na vypratanie predmetných nehnuteľností, ktorú v čase jej maloletosti podala jej matka, a so splnomocnením pre advokáta a s úkonmi, ktoré v jej mene vykonal advokát. Žalobkyňa v odpovedi na túto výzvu uviedla, že so žalobou na vypratanie predmetných nehnuteľností súhlasí, súhlasí aj so splnomocnením v tomto konaní udeleným advokátovi N.. V. K. a so všetkými úkonmi, ktoré tento vykonal v jej mene. O predmetnom konaní bola priebežne informovaná najmä matkou, ako i splnomocneným advokátom. Konanie chápala tak, že to má byť nástroj, aby sa dalo s otcom rokovať o úprave užívania predmetného domu, ale nebol ochotný na nijaký kompromis. Zdôraznila, že nechce vyhodiť otca na ulicu, chce sa s ním nejakým spôsobom dohodnúť. Súdne rozhodnutie bude podľa nej pádny argument na to, ak by s ňou o týchto veciach mal záujem jednať.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. ako vecne správny potvrdiť podľa .

7. Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní tvrdil, že žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť užíva, odvolací súd uvádza, že výlučný vlastník nehnuteľnosti má právo rozhodovať o užívaní svojho majetku, teda má právo ho užívať alebo neužívať. To, či vlastník svoju nehnuteľnosť užíva alebo neužíva, prípadne ju užíva len čiastočne, je pre rozhodnutie o jej vyprataní irelevantné. V konaní o vypratanie nehnuteľnosti je podstatné, či žalovaný neoprávnene (t. j. bez súhlasu vlastníka a bez právneho dôvodu) užíva predmetnú nehnuteľnosť, pričom ju nemusí užívať celú (celý dom žalobcu), postačuje, že užíva jej časť. V tomto konaní nebolo sporné, že žalovaný 1/ v predmetnom rodinnom dome býva a túto skutočnosť žalovaný 1/ nepoprel ani v odvolaní.

8. Podstatou argumentácie žalovaného 1/ bolo, že predmetné nehnuteľnosti on sám žalobkyni daroval, a teda jeho vypratanie je v rozpore s dobrými mravmi. K tomu však už súd prvej inštancie správne uviedol, že je v rozpore s inštitútom darovania, ak darca žiada, aby naďalej disponoval darovanou vecou on. Takéto dojednanie medzi darcom a obdarovaným síce je možné, ale len so súhlasom obdarovaného (napr. vo forme zriadenia vecného bremena). Ak žalovaný 1/ daroval predmetné nehnuteľnosti žalobkyni bez akýchkoľvek právnych obmedzení, musel si byť vedomý toho, že jej dáva plné právo s týmito nehnuteľnosťami voľne disponovať, vrátane rozhodovania o tom, kto ich môže užívať a bývať v predmetnom dome. Prípadný nátlak pri darovaní môže byť dôvodom na vrátenie daru; v tomto prípade však konanie o určenie vlastníckeho práva, iniciované žalovaným 1/, bolo právoplatne skončené zamietnutím žaloby, kde sa Krajský súd v Trenčíne vyjadril v tom zmysle, že samotná skutočnosť, že obdarovaný využíva právo disponovať predmetom darovania, nepredstavuje konanie v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -102 z 19. septembra 2013). Uvedená argumentácia odvolacieho súdu je aplikovateľná aj v tomto konaní.

9. S tým súvisí aj argument žalovaného 1/, že po vyprataní z predmetného domu by sa z neho stal bezdomovec, keďže nemá iné bývanie. Vzhľadom k tomu, že predmetnú nehnuteľnosť žalobkyni daroval pred viac ako 17 rokmi, mal žalovaný 1/ dostatok času riešiť si svoje bývanie. Aj tu platí, že už v čase darovania si musel byť vedomý, že nehnuteľnosti daruje bez vecných bremien a že nebude mať žiaden právny titul na ich užívanie.

10. Napokon pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že vo vyprataní nehnuteľností mu bráni jeho zlý zdravotný stav, toto tvrdenie ničím nepreukázal. V súdnom spise sú síce založené potvrdenia o práceneschopnosti žalovaného 1/ spolu s vyjadreniami lekára, že žalovaný 1/ sa bez ohrozenia zdravia nemôže dostaviť na pojednávanie, avšak tieto listiny boli predkladané (a úradné záznamy o telefonátoch s lekárom boli vykonávané) len ako súčasť ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní a žiadosti o odročenie pojednávania, teda nie ako listinné dôkazy vo veci samej. V konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní žalovaný 1/ nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie svojho zlého zdravotného stavu. Podobne nenavrhol žiaden dôkaz k tvrdeniu, že práve teraz potrebuje pomoc, ktorú by mu mohla žalobkyňa poskytnúť tým, že ho nechá v dome bývať - táto argumentácia však opäť smeruje skôr k dôvodom prípadného vrátenia daru, než k dôvodom nevypratania domu.

11. Žalovaný 1/ v tomto konaní i v konaní o určenie vlastníckeho práva (o vrátenie daru) tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti užíva z dôvodu, aby ich do času, kým dcéra nadobudne plnoletosť udržiaval a zveľaďoval a následnej jej ich prenechal do užívania a nakladania. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v priebehu konania dosiahla plnoletosť, stratila opodstatnenie argumentácia žalovaného 1/ týkajúca sa starostlivosti o dom do dosiahnutia jej plnoletosti (a s tým súvisiace tvrdenie, že matka žalobkyne sa o dom nedokáže postarať). V odvolacom konaní sa síce posudzuje správnosť alebo nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané v minulosti (v tomto prípade v čase, keď žalobkyňa ešte nebola plnoletá), avšak aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ).

12. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil (použil správne ustanovenia hmotnoprávnych predpisov a správne ich aj aplikoval), teda napadnuté rozhodnutie je vo výroku I. vecne správne a je potrebné ho potvrdiť.

13. Výrok III. o trovách konania je výrokom, ktorý je závislý od výroku vo veci samej a žalovaný 1/ v odvolaní neuviedol žiadne osobitné dôvody, pre ktoré by tento výrok bol nesprávny. Tento výrok teda žalovaný 1/ napadol odvolaním len pre prípad, že bude zrušený alebo zmenený výrok I. Odvolací

súd dospel vo vzťahu k tomuto výroku k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav (že žalobkyňa mala vo veci samej voči žalovanému 1/ plný úspech) a správne vec právne posúdil (správne aplikoval ustanovenie ), preto tento výrok ako vecne správny potvrdil podľa .

14. Pokiaľ ide o výrok V., v ktorom súd prvej inštancie rozhodol o trovách vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou 2/, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že vzhľadom na zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalovanej 2/ je potrebné považovať žalovanú 2/ za plne úspešnú vo veci samej. Odvolací súd nezistil nesprávnosť tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Nepodanie odvolania proti výroku vo veci samej (v tomto prípade proti výroku II.) nemožno korigovať v rozhodovaní o trovách konania. Preto - keďže žalobkyňa nepodala odvolanie vo veci samej - nie je možné v konaní o trovách brať do úvahy obranu žalobkyne z odvolania, že súd zamietol jej návrhy na doplnenie dokazovania. Je potrebné dať za pravdu žalobkyni v tom, že žalovaná 2/ v čase začatia konania v predmetnom dome bývala (mala k nemu uzavretú nájomnú zmluvu do 17.5.2014), teda žaloba bola v čase jej podania podaná dôvodne. Je možné, že v dome bývala resp. ho užívala aj k 10.10.2014 (ako vyplýva z policajnej správy založenej na č. l. 266). Užívanie domu resp. predmetných nehnuteľností po tomto dátume (a teda ani počas „väčšiny trvania súdneho sporu“, ako tvrdila žalobkyňa v odvolaní) však preukázané nebolo a - ako správne uviedla samotná žalobkyňa v odvolaní - súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaná pracuje v zahraničí a pri pobyte na Slovensku sa zdržiava na adrese trvalého pobytu v U. alebo chodí k priateľovi do U., pričom do predmetnej nehnuteľnosti chodí len na návštevu (opäť je potrebné podotknúť, že žalobkyňa proti výroku vo veci samej nepodala odvolanie).

15. Pokiaľ teda nebolo preukázané, že žalovaná 2/ užívala predmetné nehnuteľnosti v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku resp. krátko pred jeho vyhlásením, je potrebné mať za to, že aj keď bola žaloba proti žalovanej 2/ pôvodne podaná dôvodne, žalobkyňa mala dostatok času, aby po zmene skutkových okolností podstatných pre rozhodnutie vo veci vzala žalobu voči žalovanej 2/ späť. V prípade späťvzatia žaloby by sa na účely rozhodovania o trovách posudzovala zodpovednosť oboch strán sporu za zastavenie konania ( ). Keďže však žalobkyňa nevzala žalobu späť (napriek tomu, že mala na to časový aj procesný priestor), je potrebné pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať zásadu zodpovednosti za výsledok konania (, ) a - tak ako bolo uvedené vyššie, priznať nárok na náhradu trov tej strane sporu, ktorá bola vo veci samej úspešná. Preto odvolací súd potvrdil aj výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa .

16. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že výroky II. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie neboli napadnuté odvolaním, preto ich odvolací súd nepreskúmaval. Výrok IV. ako výrok o trovách konania je síce výrokom závislým od rozhodnutia vo veci samej, teda odvolací súd vo vzťahu k výroku IV. nebol viazaný rozsahom odvolania ( ), avšak bol viazaný skutočnosťou, že oprávnenou stranou na podanie odvolania proti tomuto výroku bola žalobkyňa ako strana, v ktorej neprospech tento výrok smeroval ( ), a žalobkyňa odvolanie proti tomuto výroku nepodala. Z dôvodu zákazu reformatio in peuis odvolací súd nemohol výrok IV. zmeniť resp. spojiť výroky o trovách medzi tými istými stranami (výroky III. a IV.) do jedného výroku, lebo by to bolo v neprospech žalovaného 1/.

17. V odvolacom konaní mala vo veci samej plný úspech žalobkyňa, preto jej odvolací súd podľa , a priznal proti neúspešnému žalovanému 1/ (odvolateľovi) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Naopak, vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou 2/ bola v odvolacom konaní (ktoré sa týkalo len trov konania) úspešná žalovaná 2/, preto by jej v súlade s ustanoveniami , a patril voči neúspešnej odvolateľke (žalobkyni) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej 2/ však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).