Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-965-2014.pdf
PDF · 118.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Er/965/2014
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, proti povinnej: R. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XXX, XXX XX Y. K., o vymoženie sumy 2493,40 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa pod sp. zn. EX 3353/2014, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 Zm 1006/2013-12 zo dňa 29.4.2014. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Topoľčany udelil súdnemu exekútorovi dňa 27.8.2014 poverenie na vykonanie exekúcie, pre vymoženie sumy 2493,40 eur, úroku vo výške 6% ročne zo sumy 2493,40 eur od 25.9.2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 8,31 eur, trov predchádzajúceho konania v sume 340,02 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.
Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj len EP) v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti1) odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré napr. a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj len zákon o spotrebiteľských úveroch alebo ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvy o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 9 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 9.6.2013 (v čase uzavretia zmluvy) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom do 30.4.2014 (od 1.1.2011) v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
V priebehu exekučného konania nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 5 a § 243f.
Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do Exekučného poriadku s účinnosťou od 23.12.2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkové a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods. 4 EP). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučné konanie sa začalo pred 23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1 EP), t. j. do 22.1.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP doplnil v zákonom stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP), alebo rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený návrh podľa § 39 ods. 4 EP v zákonom stanovenej lehote (do 22.1.2016) nedoplnil.
Povinným je fyzická osoba a oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe zmenkového platobného rozkazu, t. j. rozhodnutia, ktorým mu bol priznaný nárok zo zmenky, preto bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f EP a § 39 ods. 4 EP.
Oprávnený podaním zo dňa 18.1.2016 podaným v zákonnej lehote (súdnemu exekútorovi bolo podanie oprávneného doručené dňa 20.1.2016) predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. V doplnení návrhu oprávnený uviedol, že dňa 6.5.2013 uzavrel ako veriteľ s povinným ako dlžníkom zmluvu č. 17022154015, na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 1644,- eur. Za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 744,- eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a to za celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka (povinného) na poskytnutie úveru. V zmysle zmluvy bol dlžník povinný uhradiť istinu úveru v 12 mesačných splátkach vo výške 137,- eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 25.8.2013 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t. j. nesplatená istina úveru vo výške 1507,- eur a oprávnenému vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa článku 10 zmluvy vo výške 986,40 eur, pričom ide o zmluvnú pokutu vo výške 82,20 eur za omeškania s úhradou splátky č. 1, zmluvnú pokutu vo výške 82,20 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 2 a zmluvnú pokutu vo výške 822,- eur za omeškania o viac ako 15 dní s úhradou zosplatneného úveru, ktorý sa stal splatným v dôsledku omeškania s úhradou splátky o viac ako 30 dní. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad meškania povinného splnením jeho splatných záväzkov. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v článku 4 zmluvy vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Oprávnený poukázal na to, že posudzovaný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko zmluva bola uzatvorená s povinným ako podnikateľom. Zo samotnej zmluvy vyplýva, že pri označení dlžníka (povinný) sa uvádza aj jeho IČO, čo nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinného pri uzatváraní zmluvy, rovnako ako skutočnosť, že v označení dlžníka ako zmluvnej strany sa uvádza aj adresa miesta podnikania a zápis podnikateľského subjektu v príslušnom živnostenskom registri. To, že zmluva je uzatváraná medzi podnikateľskými subjektmi a vzťahuje sa na ich podnikateľskú činnosť je nesporné aj z iných ustanovení zmluvy, napr. v článku 1 ods. 1.1 zmluvy sa uvádza, že: „Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky ...“, tiež článok 12 ods. 12.1 zakotvuje viaceré povinnosti povinného v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, článok 15 písm. b), e) a f) ustanovuje udalosti, ktoré budú považované za porušenie zmluvy (prípady neplnenia) a z ktorých vyplýva, že dlžníkom musí byť podnikateľský subjekt. Vzhľadom na uvedené povinného nemožno považovať za spotrebiteľa, pričom už samotné označenie povinného na zmluve vyplýva, že nejde o spotrebiteľa. Povinný uzavrel zmluvu nesporne ako podnikateľ. Pred jej uzatvorením predložil oprávnenému živnostenské oprávnenie a súčasne vyplnil žiadosť o poskytnutie úveru, kde vyplnil všetky časti určené pre podnikateľský subjekt a ako účel čerpania uviedol zariadenie domácnosti. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. rovnako aj § 52 ods. 4 OZ vyplýva, že spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Už zo samotného označenia povinného na zmluve vyplýva, že nejde o spotrebiteľa. Oprávnený uzavrel s povinným zmluvu podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ide o obchodno-záväzkový vzťah, vzhľadom na čo nie je možné na daný záväzkový vzťah použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, neprijateľných podmienkach, ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka. Rovnako na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou. Záverom oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.
K doplneniu návrhu predložil oprávnený zmluvu o úvere č. 170221-54015 uzavretú medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 6.5.2013 (ďalej len zmluva), splátkový kalendár k zmluve o revolvingovej pôžičke č. 146889-54023 zo dňa 15.4.2012 a žiadosť povinného o poskytnutie jednoduchého úveru zo dňa 30.4.2013 (ďalej len žiadosť).
Zo zmluvy vyplýva, že na jej uzavretí sa zmluvné strany dohodli na základe žiadosti dlžníka. V zmluve je v označení dlžníka uvedené jeho meno a priezvisko, sídlo, IČO: rodné číslo, zápis v živnostenskom registri a bankové spojenie. Podľa bodu 1.1 zmluvy sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 1644,- eur do 8 pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu zmluvy dlžníkom veriteľovi vrátane všetkých jej príloh, pričom podpisom zmluvy dlžník žiadal o poskytnutie úveru v dohodnutej výške, vyplatenie v dohodnutej výške a dohodnutým spôsobom. Dlžník sa zaviazal splatiť veriteľovi úver v 12 mesačných splátkach vo výške 137,- eur splatných podľa splátkového kalendára, ktorý je uvedený v neoddeliteľnej prílohe zmluvy č. 1. Za poskytnutie úveru sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu vo výške 744,- eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a je splatná ku dňu poskytnutia úveru. Ďalej dlžník podpisom potvrdil, že v deň podpisu zmluvy vystavil a odovzdal veriteľovi jednu vlastnú blankozmenku na rad veriteľa, v ktorej texte nie sú uvedené nasledujúce údaje: suma zmenky, údaj o splatnosti zmenky. Podľa dohody o vyplnení zmenky (čl. 4) sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ je oprávnený blankozmenku vyplniť v prípade, ak sa dlžník oneskorí s platením akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy, pričom ako údaj sumy (v eurách) zmenky je oprávnený vyplniť ľubovoľnú sumu zahrňujúcu ale neprekračujúcu všetky pohľadávky veriteľa zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 10 zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky a ako údaj splatnosti zmenky je oprávnený vyplniť ľubovoľný dátum po dni splatnosti akejkoľvek pohľadávky veriteľa alebo jej časti, alebo jej príslušenstva, alebo zmluvných pokút na základe zmluvy.
Zo žiadosti vyplýva, že táto obsahuje údaje o žiadateľovi pôžičky ako fyzickej osoby (meno, priezvisko, rodné číslo rodinný stav, adresa) aj ako podnikateľovi (obchodné meno, IČO, IČ DPH, miesto podnikania, predmet podnikania, ako aj údaje o povinnom ako kontaktnej osobe (meno priezvisko, telefónne čísla, bankové spojenie. Žiadosť obsahuje aj údaje o žiadanej pôžičke - poskytnutá čiastka (čiastka k výplate) 900,- eur, splatnosť pôžičky 12 mesiacov, výška mesačnej splátky 137,- eur, nominálna hodnota pôžičky 1644,- eur a účel čerpania pôžičky - zariadenie domácnosti. Ako príloha žiadosti bola žiadateľom predložená kópia osobných dokladov, bankový účet a živnostenský list.
Zo spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/1006/2013 vyplýva, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný výlučne na podklade zmenky, a to bez skúmania právneho dôvodu jej vystavenia.
Oprávnený v doplnení návrhu poukázal na to, že povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z toho, že je v zmluve označený ako podnikateľ, tiež z toho, že peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na účely podnikateľskej činnosti, a vyplýva to aj z ďalších ustanovení zmluvy. Súd napriek tomu právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania zmluvou o úvere posúdil za spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a úver poskytnutý povinnému za spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to z nasledovných dôvodov.
Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (je podnikateľom, pričom predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom) a mal preto postavenie veriteľa podľa § 2 písm. b) ZoSÚ a dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ.
Povinný je v zmluve označený ako podnikateľ a v zmluve je aj uvedené, že mu oprávnený peňažné prostriedky poskytuje na účel výkonu podnikateľskej činnosti. Súčasne však zo zmluvy vyplýva, že sa na jej uzavretí dohodli zmluvné strany na základe žiadosti dlžníka (povinného). V žiadosti, ktorou povinný žiadal oprávneného o poskytnutie jednoduchého úveru sú síce vypísané údaje o povinnom ako podnikateľovi - zo žiadosti vyplýva, že je oprávneným predkladaná žiadateľom o úver, ak títo sú podnikatelia, žiadosť však obsahuje aj údaje o žiadateľovi o úver ako o fyzickej osobe (meno, rodné číslo, rodinný stav, bydlisko). Predovšetkým však zo žiadosti vyplýva, že úver povinný žiadal na zariadenie domácnosti. Z takto vyjadreného účelu čerpania úveru má súd za nepochybné, že úver povinný nežiadal na výkon podnikateľskej činnosti. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Skutočnosť, že povinný v čase uzavretia zmluvy bol podnikateľom ešte neznamená, že úver nemôže byť spotrebiteľským.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobu a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa).
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zákona o ochrane spotrebiteľa). Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r/ zákona o ochrane spotrebiteľa).
Povinný v žiadosti o úver jednoznačne uviedol, že úver žiada poskytnúť na zariadenie domácnosti. Oprávnený napriek tomu túto skutočnosť ponechal bez povšimnutia a predložil povinnému na podpis zmluvu koncipovanú tak, aby z nej vyplývalo, že je uzavretá s podnikateľom, ktorému je úver poskytnutý na účel podnikania. Takýto postup oprávneného, ktorý prakticky iba na základe toho, že povinný bol podnikateľom, predložil mu na vyplnenie žiadosť o poskytnutie úveru predtlačenú pre podnikateľov a potom na základe takto vyplnenej žiadosti predložil povinnému na podpis vypracovanú zmluvu, v ktorej vyjadril účel poskytnutia úveru v rozpore so žiadosťou povinného, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, ktorej účelom v konečnom dôsledku bolo obídenie predpisov o ochrane spotrebiteľa (napr. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka).
Takýto záver podporuje skutočnosť, že oprávnený predložil povinnému vopred pripravené tlačivo žiadosti o poskytnutie úveru, pričom má súd za nesporné, že povinný sa ocitol v nerovnom postavení s oprávneným, u ktorého je lepšia znalosť práva a dostupnosť právnych služieb a tak mal možnosť (ktorú aj využil) vopred pripraviť jednostranne formulárovo napísanú žiadosť, ktorú povinnému následne predložila na to určená osoba, ktorej úlohou bolo dosiahnuť uzavretie zmluvy s povinným ako s podnikateľom a nie spotrebiteľom. Oprávnený, ktorý aj napriek jasne vyjadrenému účelu čerpania úveru, porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k povinnému ako spotrebiteľovi, keď mu napriek tomu nepredložil zmluvu o úvere uzavretú so spotrebiteľom ale vypracoval a predložil povinnému na podpis zmluvu koncipovanú tak, aby bola uzavretá ako s podnikateľom. V dôsledku konania oprávneného mohol byť povinný ako spotrebiteľ podľa názoru súdu konfrontovaný, či už momentom prekvapenia, neskúsenosti a aj neznalosti práva, čo mohlo ovplyvniť jeho správanie, výsledkom ktorého bolo podpísanie zmluvy o úvere, ktorá mu bola predložená.
Z celkového formátu žiadosti a následne aj zmluvy o úvere vyplýva, že ide o typ zmluvy, ktorá je oprávneným pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri jej uzatváraní nemôžu ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi je teda typizovanou, štandardnou zmluvou, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že dlžník obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť. Keďže poskytnutie úveru povinnému na účely podnikania nebolo preukázané, naopak zo žiadosti o úver vyplýva, že úver žiadal povinný na zariadenie domácnosti, teda nie na účely výkonu podnikania, zmluva o úvere je typizovanou zmluvou a nebol zistený dôvod, pre ktorý by sa zákon o spotrebiteľských úveroch na zmluvu nevzťahoval (§ 1 ods. 3), bol úver poskytnutý oprávneným povinnému posúdený za spotrebiteľský úver s tým, že povinný mal pri uzatváraní zmluvy postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) ZoSÚ a § 52 ods. 4 OZ. Súd súčasne v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody.
Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1, 2 OZ) a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 ObZ), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 ObZ). Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Použitie ustanovení spotrebiteľského práva zahŕňa tiež prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, a to na celý režim právneho vzťahu (t. j. vrátane úroku z omeškania, premlčania, zmluvnej pokuty a pod.).
Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať (§ 9 ods. 2), napr. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ktorá je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok, priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, atď. Ak zmluva neobsahuje niektoré z náležitosti vyplývajúce z § 9 ods. 2 ZoSÚ, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ), čo znamená, že sa na uvedené poplatky a úroky v zmysle uvedenej právnej fikcie neprihliada. V prípade RPMN sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov nielen vtedy, keď v zmluve nie je uvedená, ale aj vtedy ak je uvedená v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy). Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ neobsahuje (napr. úrokovú sadzbu, RPMN, priemernú hodnotu RPMN, atď.), povinnému poskytnutý úver je teda bezúročný a bez poplatkov. Podľa zmluvy a predložených listín (vrátane karty klienta, ktorá bola predložená už k návrhu na vykonanie exekúcie) bola povinnému na základe zmluvy o úvere vyplatená iba suma 900,- eur, pretože oproti sume 1644,- eur, ktorá má podľa zmluvy predstavovať poskytnuté peňažné prostriedky, bola v deň uzavretia zmluvy započítaná zmluvná odmena v sume 744,- eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. V skutočnosti tak boli povinnému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 900,- eur, nie vo výške 1644,- eur, pretože rozdiel vo výške 744,- eur predstavuje úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. Oprávnený tak voči povinnému uplatňuje aj úroky, ktoré sú s poukazom na to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, plnením v rozpore s dobrými mravmi.
Zmenkovým platobným rozkazom bol povinný zaviazaný zaplatiť aj zmluvné pokuty v celkovej výške 986,40 eur, ktoré vyplývajú z neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy (čl. 10). Aj keď sa spotrebiteľ mal možnosť so zmluvnými dojednaniami upravujúcimi zmluvné pokuty oboznámiť, nemohol ovplyvniť ich obsah, a sú neprimeranou sankciou za omeškanie so splnením záväzku zo zmluvy
- oprávnený zmluvné pokuty uplatňuje z nominálnej výšky úveru, t. j. nielen z dlžnej sumy, ale z poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokom (pri omeškaní splátky úveru o viac ako 15 dní po termíne splatnosti 5% z nominálnej výšky úveru, pri omeškaní so splnením záväzkov zo zmluvy po zosplatnení 50% z nominálnej výšky úveru).
Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal preukázať, že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.
Oprávnený doplnením návrhu skutočnosť, že by vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou nepreukázal, naopak preskúmaním doplnenia návrhu a predložených listín súd dospel k záveru, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zmenkový súd rozhodol na základe zmenky, pričom neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zmenkou zabezpečené, pretože túto ani nemal k dispozícii. Zmenkový súd tiež neprihliadal ani na neprípustnosť použitia zmenky. Zmluva bola uzavretá a povinný tiež vystavil zmenku dňa 6.5.2013, kedy zákon č. 129/2010 Z. z. (§ 17 ods. 3) použitie zmenky na splnenie alebo zabezpečenie splnenia dlhu v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nepripúšťal.
Súd vzhľadom na uvedené exekúciu podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa v prípade nepreukázania opaku oprávneným, ktorý má dôkazné bremeno, prezumuje (predpokladá), že vo veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený v tejto veci skutočnosť, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nepreukázal, naopak preskúmaním doplnenia návrhu a predložených písomností boli dôvody na zastavenie exekúcie podľa uvedeného zákonného ustanovenia zistené.
O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.