Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/470/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti odporkyni: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. T. B. XX, XXX XX Y., o zaplatenie 1 172,60 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 172,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy:

§ 1 € od 08.04.2015 do zaplatenia, § 195,79 € od 26.02.2015 do zaplatenia, § 960,81 € od 01.01.2015 do zaplatenia, § 15 € od 01.03.2015 do zaplatenia.

II. Suma uvedená vo výroku č. I. spolu s príslušenstvom sa povoľuje žalovanej splácať v mesačných splátkach vo výške 20 € splatných vždy do 25.dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa zročným celé dlžné plnenie.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu Jakubčák, advokátska kancelária s.r.o., náhradu trov konania vo výške 70 € pozostávajúcu z iných trov konania.

IV. Trovy konania uvedené v bode č. III. výroku sa povoľujú žalovanej splácať v mesačných splátkach vo výške 10 € splatných vždy do 25.dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa zročným celé dlžné plnenie.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu dňa 30.11.2015 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 1172,60 € s prísl. z dôvodu nezaplatenia faktúr za služby spočívajúce v dodávke zemného plynu žalobcom žalovanej.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. Na pojednávaní konanom dňa 30.06.2016 uviedla, že uplatnenú pohľadávku nenamieta, požaduje však jej zaplatenie v splátkach z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie.

3. Z listín tvoriacich súdny spis, súd v rámci dokazovania zistil nasledujúce:

- zmluvný vzťah účastníkov konania bol založený Zmluvou o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti zo dňa 17.03.2010,

- žalobca ním poskytnuté služby vyúčtoval žalovanej faktúrami znejúcimi na nasledujúce sumy § 1 € so splatnosťou do 07.04.2015, § 195,79 € so splatnosťou do 25.02.2015, § 960,81 € so splatnosťou do 31.12.2014, § 15 € so splatnosťou do 28.02.2015.

- žalovaná skôr uvedené sumy nezaplatila.

4. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 54 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike - dodávateľ plynu fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu alebo na základe údajov o dodávke plynu určených typovým diagramom dodávky. Na príslušnom odbernom mieste sa vykoná odčítanie skutočne nameraných údajov o dodávke plynu minimálne raz v priebehu kalendárneho roka. Vo faktúre sa prehľadne osobitne uvedie suma za regulované dodávky a služby v súlade s rozhodnutím úradu a suma za neregulované dodávky a služby stanovené dodávateľom.

Podľa § 96 ods.8 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike - Zmluvy uzatvorené medzi dodávateľmi elektriny a odberateľmi elektriny podľa doterajších predpisov, ktorých predmetom bolo zo strany dodávateľa elektriny zabezpečenie dodávky elektriny, ako aj prenosu elektriny alebo distribúcie elektriny a prevzatie zodpovednosti za odchýlku, sa považujú za zmluvy o združenej dodávke elektriny podľa tohto zákona. Zmluvy uzatvorené medzi dodávateľmi plynu a odberateľmi plynu podľa doterajších predpisov, ktorých predmetom bolo zo strany dodávateľa plynu zabezpečenie dodávky plynu, ako aj prepravy plynu a distribúcie plynu a prevzatie zodpovednosti za odchýlku, sa považujú za zmluvy o združenej dodávke plynu podľa tohto zákona.

5. Na základe vykonaného dokazovania má súd nárok žalobcu za plne preukázaný, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd vychádzal z § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.) a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.) ako aj z § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.). Vzhľadom k tomu, že prvému dňu omeškania jednotlivých faktúr bola výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 0,05% ročne, úrok z omeškania predstavuje výšku 8,05% a žalobcovi patrí od dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr. 6. Pokiaľ ide o trovy konania súd postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu priznal v konaní plne úspešnému žalobcovi. Trovy konania spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70 €.

Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia z dôvodu ich neúčelnosti. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, túto súd nepriznal jednak preto, že disponuje informáciami, že žalobca má vlastný právny odbor, resp. zamestnáva zamestnancov s vysokoškolským právnickým vzdelaním (pričom s činnosťou žalobcu je nevyhnutne spojená činnosť vymáhania nedoplatkov, ktorú by mal zvládať vo vlastnej réžii) a v danej veci nešlo o vec skutkovo a právne zložitú, naopak išlo o typizovanú žalobu na zaplatenie sumy za odobratý plyn, kde sa mení len spotrebiteľ a prípadne výška dlžnej sumy a nepriznal ju aj s ohľadom na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Českej republiky, ktorá znie nasledujúco: Ústavný súd ČR sp. zn. - typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný.

Ústavný súd ČR ďalej vo svojom rozhodnutí sp. zn. uviedol, že: „Právní řád a jeho interpretace Ústavním soudem soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen okolnosti průběhu řízení, ale i případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve specifických případech, kdy jde

- za prvé o řízení, v němž proti rozsudku nalézacího soudu není odvolání přípustné (řízení o tzv. bagatelní věci),

- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv. formulářovou žalobu),

- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,

- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě, dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek podle zákona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých souvisejících zákonů).“

NS SR sp. zn. - Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník (rovnako aj účastník - pozn. OS Prešov) sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“ Súd má za to, že predmetné rozhodnutie možno aplikovať aj vo vzťahu k účastníkovi konania.

7. Vzhľadom na sociálnu situáciu žalovanej (Je slobodná matka, má jedno 10-ročné dieťa. Žije sama so synom v dvojizbovom byte na adrese, ktorá je uvedená v žalobe. Poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 212 € mesačne a k tomu ešte rodinné prídavky na jedno dieťa. Mesačne platí za byt 50 €, ďalej 10 € mesačne spláca sociálnej poisťovne z dôvodu exekúcie. Ostatné peniaze použije na najnutnejšie výdavky týkajúce sa živobytia.) povolil jej súd zaplatenie dlžnej sumy a trov konania v splátkach. Uvedené dôvody, pre ktoré súd povolil splátky odôvodňujú aj nepriznanie trov právneho zastúpenia žalobcovi podľa § 150 ods.1 O.s.p. (Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.) prihliadajúc aj na to, že uloženie povinnosti ich zaplatenia žalovanej by jej spôsobilo podstatnejšiu ujmu ako sa spôsobí žalobcovi ich nepriznaním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.