Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/178/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: AB 1 B.V., so sídlom Amsteradam, Strawinskylaan 933, 1077 XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti odporcovi: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie 2. 130,84 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -61 zo dňa 28. apríla 2015, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 287,33 Eur, vyčíslený úrok z omeškania v sume 10,84 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 287,33 Eur od 03.12.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 15.12.2014 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 2.130,84 Eur s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Home Credit Slovakia, a.s.) uzavrel s odporcom dňa 11.10.2011 úverovú zmluvu č. 4110024271 (v ďalšom texte už len „úverová zmluva“), ktorou bol odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.000,00 Eur. Dlh v žalovanej výške vznikol odporcovi v dôsledku nesplácania splátok, ktoré boli zmluvou o úvere dohodnuté na výšku 102,38 Eur mesačne v počte 48. Navrhovateľ odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s právnym predchodcom dňa 28.05.2014 (v ďalšom texte už len „zmluva o postúpení pohľadávok“). Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku uviedol, že po vykonanom dokazovaní vzal za preukázanú skutočnosť, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzavretá úverová zmluva a tiež skutočnosť, že odporca na poskytnutý úver zaplatil celkom sumu 2.558,38 Eur. Po citácii viacerých ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v ďalšom texte už len „zák. č. 129/2010 Z. z.“) ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že zmluva o úvere neobsahuje všetky povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 122/2010 Z. z., minimálne náležitosť stanovenú v § 9 ods. 2 písm. j/ - ročnú percentuálnu mieru nákladov (v ďalšom texte už len „RPMN“). V predmetnej zmluve o úvere síce bolo uvedené, že RPMN bola dohodnutá v rozmedzí od 26,0 % do 27,5 % s tým, že presnú výšku klientovi veriteľ oznámi po poskytnutí úveru, okresný súd však považoval takéto zmluvné dojednanie za zrejmé obchádzanie zákona, nakoľko ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z. zodpovedá len taký výklad, kde je RPMN uvedená presne a určite. Okresný súd z uvedených dôvodov konštatoval, že nakoľko zmluva o úvere neobsahovala všetky povinné náležitosti podľa zák. č. 129/2010

Z. z., úver poskytnutý odporcovi sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného zhrnul, že navrhovateľovi nemohol v predmetnom konaní priznať nič iné, ako len rozdiel medzi odporcovi vyplatenou a odporcom zaplatenou istinou úveru, čo predstavuje sumu 287,33 Eur. Ak uznal návrh navrhovateľa za dôvodný len čo do uvedenej sumy, prepočítal vyčíslený úrok tak, že vyčíslený úrok z omeškania predstavuje sumu vo výške 10,84 Eur (úrok z omeškania 8,15 % ročne vypočítaný zo sumy 287,33 Eur za obdobie od 17.06.2014 do 02.12.2014). Pokiaľ ide o úrok z omeškania od 03.12.2014 do zaplatenia, okresný súd priznal navrhovateľovi tento úrok tak, ako ho žiadal, avšak len zo sumy 287,33 Eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p..

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, eventuálne zmeniť tak, že jeho žalobe sa v celom rozsahu vyhovie. V dôvodoch odvolania uviedol, že pre výpočet RPMN danej veci bol rozhodujúci dátum čerpania úveru a nie dátum uzatvorenia zmluvy. V podrobnostiach v tomto smere uviedol, že zák. č. 129/2010 Z. z. vyžaduje iba to, aby úverová zmluva obsahovala údaj o RPMN vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, pričom nekonkretizuje, akým konkrétnym spôsobom má byť údaj o RPMN vyjadrený, teda či má byť napr. vyjadrený vo forme jedného konkrétneho čísla alebo môže byť vyjadrený i vo forme určitého rozpätia ohraničeného minimálnou hodnotou RPMN a jeho maximálnou hodnotou. Právny predchodca navrhovateľa bol nútený pristúpiť k vymedzeniu RPMN prostredníctvom jeho minimálnej a maximálnej výšky, nakoľko pravidlá pre výpočet RPMN ustanovené v zák. č. 129/2010 Z. z. neberú ohľad na rôznorodosť produktového portfólia jednotlivých poskytovateľov úverov. V prípade niektorých produktov, napr. hotovostných pôžičiek nie je v čase podpisu úverovej zmluvy známy presný dátum odoslania finančných prostriedkov na účet klienta, ktorý je podstatným údajom potrebným pre výpočet presnej výšky RPMN, čo v konečnom dôsledku bráni určeniu presnej výšky RPMN už k dátumu podpisu úverovej zmluvy. V závere odvolania poznamenal, že postup, kedy sa uvádza pri hotovostnej pôžičke hodnota RPMN vo forme rozpätia, podporuje aj vyjadrenie Ministerstva financií Českej republiky, ktoré sa vyjadrilo v tom zmysle, že „pokiaľ nie je dátum čerpania úveru vopred jasný a nie je v zmluve stanovený, Zákon o spotrebiteľskom úvere nešpecifikuje dodatočné podmienky výpočtu RPMN. V zmluve o úvere je v takom prípade možné uviesť napr. RPMN od - do, vždy je pritom dôležité, aby uvádzaný údaj bol pravdivý, a to aj v prípade, že RPMN nie je vopred možné presne určiť.“

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov: Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné. Námietka navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu spočívala v tom, že v zmluve o úvere bola RPMN vyjadrená dostatočne určito, i keď v rozmedzí „od - do“. Odvolací súd vyhodnotil túto námietku navrhovateľa ako nedôvodnú. V prejednávanej veci išlo o zmluvu o úvere, ktorá bola uzavretá v konkrétny deň, t.j. dňa 11.10.2011. K označenému dňu právny predchodca navrhovateľa mal a mohol vedieť určiť presnú výšku RPMN. Z hľadiska ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z. nie je právne významné (pre určenie výšky RPMN - poznámka odvolacieho súdu), kedy bude úver pripísaný na účet dlžníka (spotrebiteľa), nakoľko z vyššie označeného ustanovenia možno bez dôvodných pochybností vyvodiť záver, že RPMN sa vypočítava na základe údajov, ktoré sú platné v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené závery vyhodnotil odvolaciu námietku navrhovateľa ako nedôvodnú a nakoľko iné (ďalšie) odvolacie námietky neboli zo strany odvolateľa proti rozsudku okresného súdu vznesené, odvolací súd tento rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odporcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si žiadne neuplatnil a v tomto smere nepodal ani návrh na ich náhradu (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.