Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-223-2015.pdf
PDF · 95.17 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/223/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaniach účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 9C/298/2014-39 zo dňa 19.02.2015 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu 1.stupňa okrem výroku II., ktorým súd 1.stupňa vyslovil, že Okresný súd Humenné v konaní vedenom pod sp.zn. 15Er/984/2009 porušil právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Zrušuje rozsudok vo výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v tejto časti konanie zastavuje.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. II. rozhodol o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15Er/984/2009. III. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. IV. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom prvostupňového súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci 15Er/984/2009 Okresného súdu Humenné. V tomto exekučnom konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná dňa 02.11.2009.Uznesením zo dňa 21.6.2011 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2011.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 2, zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Exekučný poriadok v § 44 ods. 2 ustanovuje 15 dňovú lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ústavný súd vo viacerých viacerých rozhodnutiach vyslovil názor, že táto lehota neplatí v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom uvedené platilo aj pred 01.06.2010. Okrem toho rozhodnutie, ktorým sa zamietla žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím nezákonným, pretože v danom prípade nebola žiadnym príslušným orgánom konštatovaná nezákonnosť takého rozhodnutia.
Pri posudzovaní primeranosti dĺžky konania je nutné vziať do úvahy dve zložky práva na spravodlivý proces, a to právo účastníka, aby bola vec prejednaná a rozhodnutá v primeranej dobe, a zároveň všeobecnú požiadavku, aby v konaní bolo postupované v súlade s právnymi predpismi a bola zaistená spravodlivá ochrana pre účastníka. Je teda zrejmé, že v prípadoch keď pre rozhodnutie súdu nie je zákonom určená lehota, nie je možné vychádzať z nejakej abstraktnej doby konania, ktorá by mohla byť z pohľadu zákona č. 514/2003 Z.z. považovaná za primeranú. Je treba prihliadať ku konkrétnym okolnostiam individuálneho prípadu.
Pri skúmaní existencie prieťahov v konaní v individuálnom prípade je potrebné prihliadať k zložitosti prípadu, chovaniu poškodeného, postupu príslušných orgánov a významu konania pre poškodeného. Konanie súdu v prípade podania žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia smeruje buď k vydaniu poverenia (úplného alebo čiastočného) alebo k zamietnutiu žiadosti. Ani konanie, ktorého výsledkom je zamietnutie poverenia nemôže trvať neobmedzene ale iba primeranú lehotu.
V prejednávanej veci OS Humenné obdržal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 02.11.2009. Rozhodnutie o zamietnutí tejto žiadosti bolo vydané dňa 21.6.2011, teda až po uplynutí 19 mesiacov. Keďže v prejednávanej veci bola vyššie uvedená lehota prekročená o 6 mesiacov, dospel súd ku konštatovaniu, že k zbytočným prieťahom v konaní a teda k nesprávnemu úradnému postupu došlo.
Od účinnosti zákona č. 514/2003, t.j. od 1.7.2004, konštatovanie porušenia práva na konanie bez prieťahov je žalovateľným nárokom, ktorý možno uplatniť proti štátu ako jeden z právnych prostriedkov uspokojenia nemajetkovej ujmy (škody) spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Nárok na náhradu škody proti štátu v zmysle zákona č. 514/2003 je občianskoprávnym nárokom. Prejednanie takéhoto nároku, ako aj rozhodnutie o ňom patrí do právomoci všeobecného súdu. V súvislosti s právomocou ústavného súdu vyplývajúcou z 51. 127 Ústavy Slovenskej republiky je potrebné rozlišovať medzi konaním o ústavnej sťažnosti v zmysle tohto 51. článku, a konaním, predmetom ktorého je nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Uvedené rozlišovanie vylučuje kolíziu právomoci medzi ústavným súdom a všeobecným súdom.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd mohol aj bez návrhu žalobcu vo výroku rozsudku konštatovať nesprávny úradný postup. V tejto súvislosti sa komparatívne poukázalo na českú právnu úpravu a rozhodnutie NR ČR vo veci sp. Zn. 30Cdo/1684/2010.
Pokiaľ ide o náhradu škody, túto súd nepriznal. Tvrdená majetková ujma vo výške 2187,54,- eur, ktorá mala vzniknúť tým, že pohľadávka pôvodne priznaná rozhodcovským rozsudkom nemôže vyť viac priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, žalobcovi nevznikla.
Podľa ustanovenia § 112 O.z., ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Je teda zrejme, že napriek zamietnutiu žiadosti, nič nebránilo žalobcovi uplatniť si pohľadávku znovu na súde, pričom by exekučné konanie nemalo žiadny vplyv na premlčaciu dobu. Ničotný rozhodcovský rozsudok samozrejme prekážku res iudicata nepredstavuje. Škoda spôsobená stratou pohľadavky môže byť žalobcovi priznaná pri prieťahoch v súdnom konaní iba vtedy, ak by preukázal, že v konaní by uspel a zároveň, že jeho pohľadávka by bola aj reálne vymožiteľná.
Pokiaľ ide o návrh na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, túto súd nepriznal, nakoľko morálne zadosťučinenie je postačujúce.
Medzi základné prvky imateriálnej ujmy právnickej osoby patria skutočnosti viažuce sa k právnickej osobe ako samostatnému právnemu celku. Nemožno však úplne opomenúť nepríjemnosti spôsobené členom vedenia spoločnosti a zohľadniť ich, ak keď v obmedzenej miere.
Pri nepriznaní imateriálnej ujmy v peniazoch súd prihliadal na to, že žalobcom bola obchodná spoločnosť vyznačujúca s problematickým spôsobom podnikania, ako to vyplýva aj z príloh k vyjadreniu k žalobe predložených žalovaným, čo samozrejme nepriaznivo ovplyvňuje jej povesť. Okrem toho rozhodcovským rozsudkom judikované právo žalobcovi nepatrilo pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Z hľadiska žalobcu nešlo ani o konanie pre neho s osobitným významom. Žalobca nepreukázal, aby práve posudzovaným exekučným konaním došlo k nepriaznivému ovplyvneniu jeho podnikateľských postupov, nakoľko ďalej na nebankovom trhu poskytovania peňažných prostriedkov masívne podniká a zároveň sú neustále jeho praktiky predmetom množstva súdnych konaní týkajúcich sa ochrany práv spotrebiteľov.
Ďalej zamietol i návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. Zn. 7C/6/2010. Ustanovenie § 109 ods. 2 psím. C) O.s.p. umožňuje súdu, ak neurobí iné vhodné opatrenia prerušiť konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Vo veci, v ktorej boli položené prejudiciálne otázky, ide o žalobu, kde voči žalobcovi bola vymožená pohľadávka judikovaná rozhodcovským súdom a súd žiadosť o udelenie poverenia nezamietol, resp. exekúciu nezastavil. Ide teda presne o opačnú situáciu, aká je v prejedávanej veci. Pre prejedávanú vec je dôležité, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia došlo aplikáciou vnútroštátneho práva a nie práva komunitárneho. Je teda zrejmé, že odpoveď na položene prejudiciálne otázky, nemôže mať vplyv na prejedávanú vec. Na záver dodal, že na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. nie je právny nárok ale postup podľa uvedeného ustanovenia je čiste na úvahe súdu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie. Ako dôvod uviedol, že vo veci sa rozhodlo na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu , ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd bol pri svojom rozhodovaní jednoznačne viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. pretože svojím rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.
Stav právnej neistoty existuje vždy do času kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Súdu neprislúši polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Musí aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lége ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe a teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležité, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory ako napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy atď. Je to predovšetkým štát, ktorý musí plniť svoj pozitívny záväzok vo vzťahu k právu na prerokovanie veci v primeranej lehote. Žalobca takýto záväzok nemá.
Žalobca predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným posudkom je jednoznačne preukázané, že
nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku. Okrem toho, ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konania o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
Proti rozsudku, a to konkrétne proti výroku o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podal včas odvolanie i žalovaný. Poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia je v tejto časti nepreskúmateľné, zmätočné, nedáva odpovede na základné otázky, ktoré sa v súvislosti s prezentovaným záverom objavujú. Ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. celkom zjavne podmieňuje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch minimálne uskutočnením úvahy, že konštatovanie porušenia práva nie je v danom prípade dostatočným zadosťučinením. Samotné ustanovenie 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ale neupravuje v akej forme, či podobe má byť konštatovanie porušenia práva uskutočnené a určite neustanovuje možnosť, aby všeobecný súd výrokom rozsudku konštatoval porušenie práva. Nesprávnym je i záver o tom , že súd môže priznať zadosťučinenie vo forme konštatovania porušenia práva i bez výslovného návrhu žalobcu. Tento záver bol odôvodnený len strohým odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci 30Cdo 1684/2010 a komparatívnym poukázaním na českú právnu úprava. Česká právna úprava je v danej otázke odlišná a preto neobstojí ani odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky. Súd v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je viazaný petitom a nemôže poskytnúť zadosťučinenie, ktorého sa žalobca nedožadoval a ktoré nebolo predmetom jeho žaloby. Žalovaný preto žiadal, aby rozsudok v napadnutej časti bol zmenený a žaloba zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, prípadne rozsudok v napadnutej časti zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť.
Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu 22.06.2016 a zistil, že len odvolanie žalovaného je dôvodné a odvolanie žalobcu dôvodné nie je.
Vo veci, s výnimkou výroku o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu 1. stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu poukazujúcu na nemožnosť aplikácie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013 táto je právne bezvýznamná. Pri rozhodovaní sa totiž vychádzalo z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012.
V danom prípade nesprávny úradný postup má spočívať v nedodržaní 15 - dňovej zákonnej lehoty stanovenej ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Táto 15 - dňová zákonná lehota sa výslovne vzťahuje na prípady, ak súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Pre zamietnutie žiadosti Exekučný poriadok žiadnu zákonnú lehotu neurčuje.
Zákon č. 514/2003 Z. z. v ust. § 9 ods. 1 upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za ktorý považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. V preskúmavanej veci k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia došlo postupom vyplývajúcim z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po zistení, že žalobcom predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým titulom pre vykonanie exekúcie. Bol teda zistený rozpor exekučného titulu so zákonom, v dôsledku čoho k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie ani objektívne dôjsť nemohlo.
Pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie žiadna zákonná lehota porušená nebola a teda nie je naplnený jeden zo základných predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorým je nesprávny úradný postup spočívajúci v porušení povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.
Vo vzťahu k tej časti odvolania, v ktorej sa hovorí o potrebe rozhodnúť o návrhu žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR je potrebné dodať, že zo strany žalobcu takýto návrh v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu doručený nebol. Takéto návrhy žalobca podával len v tých prípadoch, keď súdy nezohľadnili ním namietanú zaujatosť všetkých sudcov súdu rozhodujúceho konkrétnu exekučnú vec, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zakladajúcemu podľa tvrdení žalobcu nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. V prejednávanej veci námietke zaujatosti vyhovené bolo a vec prejednával iný súd než ten, ktorý konal v exekučnej veci. Žalobca podal iba návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. podaním zo dňa 13.2.2015 v súvislosti s prebiehajúcim konaním na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/10, o ktorom ale prvostupňovým súdom rozhodnuté bolo.
S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok, s výnimkou výroku o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, potvrdil.
Zároveň zrušil rozsudok vo výroku o porušení práv žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v tejto časti konanie zastavil v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. e/ a ods. 2 O.s.p..
Žaloba predstavuje jednu z procesných podmienok konania vo veciach, v ktorých nie je možné začať konanie aj bez návrhu. Aj bez návrhu v zmysle ustanovenia § 81 ods. 1 O.s.p. môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti, prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon. V prejednávanom spore predmetom konania sú nároky uplatnené žalobcom podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Tento právny predpis vo svojich ustanoveniach neumožňuje, aby o niektorom z nárokov vyplývajúcich z tohto predpisu bolo možné rozhodnúť i bez návrhu. Vychádzajúc z obsahu žaloby žalobca sa domáhal medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a následne rozsudkom rozhodnúť o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 250,76 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 20,15 Eur. Žalobca teda nepožadoval rozhodnúť o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd prvého stupňa teda rozhodol o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov napriek tomu, že žalobca sa takéhoto nároku vôbec nedomáhal.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. A ani si ich si ich neuplatnil. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
Poučenie:
Pri tomto rozsudku odvolanie nie je prípustné.