Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/8/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176 právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, adresou na doručovanie Piešťany, Teplická 7434/147 proti žalovanému S. G., D.. XX. XX. XXXX, H. N. O., A. N. XXX XX Z., A. XX, P. Z., Č. F. v konaní o zaplatenie 336,95 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 130,16 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 20. 12. 2014 do zaplatenia a vyčíslený úrok z omeškania v sume 36,66 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.01.2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 336,95 Eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 86,86 Eur a ďalším 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 336,95 Eur od 20.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že so žalovaným uzavrel dňa 27.10.2009 úverovú zmluvu č. 5910043010, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky žalobcu. Žalovaný zároveň obdržal od žalobcu neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy a to príručku pre držiteľa, ktorej súčasťou bol sadzobník poplatkov žalobcu. Úverová zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu z posledných účastníkov. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie úverového rámca v sume 320,- Eur zo strany žalobcu prostredníctvom úverovej karty. Žalobca poukázal na charakter revolvingového úveru a na skutočnosť, že účastníci zmluvy nemôžu vedieť určiť kedy a koľko bude čerpané a preto nie je možné stanoviť výšku poskytnutého úveru, preto sa stanovuje len výška úverového rámca, čo znamená maximálny objem úveru.

3. Žalovaný mal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach a v termínoch, ktoré boli určené úverovou zmluvou. Rovnako mal zaplatiť úroky vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru.

4. Vzhľadom na charakter úveru nebolo možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože úver sa čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN.

5. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku a preto žalobca listom z 27.03.2012 vyzval žalovaného k zaplateniu zostatku celého úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti upomienky a zmluvnej pokuty. Pohľadávka uplatnená žalobcom predstavuje istinu vo výške 309,92 Eur, zmluvný úrok vyčíslený na sumu 12,46 Eur, poplatok za výpis z účtu vo výške 3,26 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 2,22 Eur. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tak úroky boli stanovené v sadzbe 9 % ročne ku dňu 12.04.2012, čo bol 15. deň od odoslania výzvy k splateniu celého úveru a 48,72 Eur bolo vypočítaných zo sumy 377,81 Eur od 12.04.2012 do 16.09.2013 a ďalšia suma 38,14 Eur bola vypočítaná zo sumy 336,95 Eur od 17.09.2013 do 19.12.2014, čiže do dňa spísania žaloby. Právne zdôvodnenie svojho nároku žalobca neuviedol. Na dôkaz svojich tvrdení pripojil do spisu predmetnú úverovú zmluvu, Všeobecné úverové podmienky žalobcu, sadzobník poplatkov a odmien, výzvy k splateniu dlhu a poštový podací hárok preukazujúci odoslanie tejto výzvy, výpis čerpania splátok a úhrad a predžalobnú výzvu na splatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia.

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bola aj s prílohami riadne doručená do vlastných rúk do miesta jeho prechodného pobytu.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania šlo o tzv. drobný spor podľa ust. § 200ea O. s. p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O. s. p. a § 156 ods. 3 O. s. p. vyhlásil dňa 30. 06. 2016 verejne rozsudok bez nariadenia pojednávania.

8. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu.

9. Z úverovej zmluvy čísla uvedeného v žalobe mal súd nepochybne preukázané, že účastníci konania dňa 27.10.2009 uzavreli úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s výškou kreditného limitu čiže úverového rámca 320,- Eur, s výškou mesačnej splátky 4 % z dlžnej sumy pri ročnej úrokovej sadzbe 26,28 %, priemernej hodnote úrokovej miery pre kreditné karty 19,38 % s tým, že splátky boli zročné k 20. dňu v mesiaci a mali byť poukazované na účet v zmluve uvedený. V úverovej zmluve bolo dohodnuté poistenie zneužitia karty za poplatok 0,5 Eur mesačne. Ako potom súd zistil z prehľadu o splácaní úveru a jeho čerpaní, žalovaný poslednú splátku úveru zaplatil 08.10.2011 v sume 14,- Eur a následne až do 16.09.2013, kedy zaplatil 40,86 Eur žalobcovi nič neplnil. V súvislosti s touto skutočnosťou žalobca listom zo dňa 27.03.2012 vyzval žalovaného k splateniu celého čerpaného úveru v súlade s úverovými podmienkami a žiadal zaplatiť sumu 379,39 Eur najneskôr do 15-tich dní od odoslania výzvy. 15-dňová notifikačná lehota žalobcovi uplynula 11.04.2012 v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka a od 12.04.2012 bol už žalovaný s predmetnou sumou v omeškaní.

10. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný bol ku dňu vyhlásenia rozsudku dlh žalobou uplatnený čo i len čiastočne zaplatil. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne. Súd po vykonanom dokazovaní dôsledne sa oboznámiac s úverovou zmluvou, ktorú žalobca uzavrel so žalovaným konštatoval, že poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko podľa presvedčenia súdu, úverová zmluva neobsahuje náležitosti, ktoré podľa vtedy platného zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy obsahovať mala.

11. Podľa presvedčenia súdu medzi žalobcom a žalovaným vznikla síce platná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ale neobsahovala ročnú percentnú mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

12. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. k) citovaného zákona musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať aj priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15-tich kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

13. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b) d) - j), k) a l) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

14. Aj keď žalobca argumentoval skutočnosťou, že vzhľadom na charakter úveru, kde ide o revolvingový úver, kde je stanovený úverový rámec a ten sa dopĺňa v závislosti od čerpania úverového úveru klientom nie je možné určiť RPMN, súd sa nestotožňuje s takýmto názorom, pretože podľa presvedčenia súdu bolo možné, aby žalobca stanovil ročnú percentuálnu mieru nákladov za podmienok, že by úver bol čerpaný len jednorázovo a bol by pravidelne splácaný stanovenými mesačnými splátkami pri dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch známych a dohodnutých v čase uzavretia úverovej zmluvy. V takom prípade by bolo možné stanoviť a uviesť aj priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobných úveroch a spotrebiteľ by mal vedomosť, za akú cenu si spomínané úverové prostriedky teda 320,- Eur, ktoré tvorili úverový rámec od žalobcu kupuje. Keďže podľa presvedčenia súdu úverová zmluva postrádala vyššie spomínané náležitosti, ktoré podľa presvedčenia súdu obsahovať v zmysle zákona mala, bolo nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. A teda žalobca má nárok len na sumy, ktoré v skutočnosti žalovanému požičal, teda na istinu poskytnutého úveru prípadne poplatky, ktoré nenavyšujú RPMN a netvoria celkové náklady spotrebiteľa. Ako súd zistil z prehľadu čerpania splátok a úhrad, žalovaný žalobcovi celkovo zaplatil 365,88 Eur, čo je suma uvedená v kolónke úhrada, pričom z tejto sumy žalobca 85,82 Eur započítal na požičanú istinu, 172,41 Eur na dohodnuté zmluvné úroky, na poistenie zneužitia platobnej karty 10,50 Eur, na poplatky za zasielanie upomienok 44,- Eur, na poplatky za výber z automatu 9,- Eur, poplatok za výpis z účtu 24,45 Eur, na tzv. opakované úroky grace period 8,47 Eur, na zmluvnú pokutu bližšie nešpecifikovanú a právne nezdôvodnenú sumu 13,45 Eur a na úrok z omeškania 86,86 Eur. Celkovo takto žalobca vyčíslil svoje nároky voči žalovanému na 789,69 Eur.

15. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru súd považoval za dôvodné len tie nároky žalobcu, ktoré netvorili celkové náklady spotrebiteľa ( § 2 písm. c) Zákona č. 258/2001 Z.z.). Teda za oprávnený považoval nárok na čerpanú istinu v sume 395,74 Eur, úrok za hotovostné transakcie vo výške 9,09 Eur, poistenie zneužitia karty 10,50 Eur, poplatok za zaslanie upomienky v sume 44,- Eur, poplatok za výber z bankomatu 9,- Eur a poplatok za výpis z účtu 27,71 Eur. Celkovo tak dôvodný nárok žalobcu voči žalovanému predstavoval sumu 496,04 Eur a pri platbe, ktorú žalobca celkovo zaplatil v sume 365,88 Eur rozdiel predstavuje sumu 130,16 Eur.

16. Podľa presvedčenia súdu žalobca má nárok len na zaplatenie tejto sumy a rovnako má nárok na úroky z omeškania len z tejto sumy za žalované obdobie.

17. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny a tam stanovených ďalších poplatkov, ktoré podľa presvedčenia súdu netvoria celkové náklady spotrebiteľa tak, ako sú menované v ustanovení § 2 písm. c) pod bodom 1/, 3/ a 5/ Zákona č. 258/2001 Z. z. nachádza oporu v ustanoveniach zmluvy. Nárok žalobcu na zaplatenie úverovej istiny a týchto poplatkov teda nachádza oporu v ustanoveniach zmluvy, ktorej súčasťou bol aj cenník poplatkov, ale aj v ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy. Súd žalobcovi nepriznal požadovanú zmluvnú pokutu, na ktorú mal žalobcovi vzniknúť nárok v sume 13,45 Eur a z ktorej po započítaní platby žalovaného v sume 11,23 Eur požadoval priznať len sumu 2,22 Eur, nakoľko tento nárok žalobca bližšie nezdôvodnil, súdu nebolo zrejmé z akej sumy, v akej sadzbe a o ktoré ustanovenie zmluvy sa tento nárok opiera, teda zostal nepreskúmateľný a v tomto smere súd žalobu považoval za nedôvodnú.

18. V súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka súd žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania, ktoré ale súd prepočítal a vyčíslil za žalované obdobie spôsobom, ktoré súd uvádza nižšie. Žalobca požadoval správne úroky z omeškania v limitoch stanovených občiansko-právnymi predpismi, v tomto prípade v limitoch, ktoré stanovil Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v § 3, v zmysle ktorého je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa presvedčenia súdu žalobca zosplatnil úver v súlade s ustanovením Hlavy VIII. § 2 Všeobecných úverových podmienok žalobcu vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou jednej splátky viac ako tri mesiace a súčasne s úhradou viac ako dvoch splátok. Po odoslaní výzvy zo dňa 27.03.2012 15-dňová notifikačná lehota stanovená ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uplynula 11.04.2012, ku ktorému dňu nastala okamžitá splatnosť úveru a 12.04.2012 bol žalovaný už v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Ak teda žalovaný žalobcovi dlhoval sumu 130,16 Eur, a to od 17.09.2013, keď žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 40,86 Eur ako poslednú úhradu, ktorú vôbec vykonal a sumu 171,02 Eur od 12.04.2012 do 16.09.2013, keď svoj dlh znížil o zaplatenú sumu 40,86 Eur, tak potom pri sadzbe 9 % ročne zo sumy 171,02 Eur za obdobie od 12. 04. 2012 do 16.09.2013 čo je 523 dní predstavuje vyčíslený úrok z omeškania sumu 0,042 Eur denne a pri omeškaní, ktoré trvalo 523 dní potom predstavuje za obdobie od 12.04.2012 do 16.09.2013 sumu 21,97 Eur. Ak v období od 17.09.2013 do 19.12.2014 čo je obdobie, za ktoré žalobca požadoval úrok z omeškania z nižšej sumy vzhľadom na platbu žalovaného 40,86 Eur 16.09.2013, žalovaný dlhoval sumu 130,16 Eur, tak potom 9 %-ný úrok ročne z tejto sumy v dennom prepočítaní predstavuje sumu 0,032 Eur a za 459 dní omeškania predstavuje vyčíslenú sumu 14,69 Eur. Vyčíslený úrok z omeškania potom predstavuje sumu 36,66 €. Súd takto považoval za dôvodné len nároky žalobcu uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku uplatnených nárokov žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 a keďže ani jeden z účastníkov nebol v konaní plne úspešný, súd žiadnemu z nich proti tomu druhému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.