Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/463/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa

M. R., nar. 7. XX. XXXX

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, bytom u matky, dieťa rodičov - matka R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, H. T., zastúpená spoločnosťou Advokát Adriana Hrdinová, s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Spanyola č. 1726/13, IČO: 47 245 841, a otec: M. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, zast.: JUDr. Iva Pavlíková, advokátka so sídlom Žilina, ul. Jána Milca č. 11, o zmenu úpravy styku otca s mal. dieťaťom, takto

rozhodol:

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým M. prvú sobotu v mesiaci január, apríl, jún a október, vždy od 14.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky.

Matka je p o v i n n á maloletého na stretnutie pripraviť a pri stretávaní poskytnúť náležitú súčinnosť, pričom stretávanie sa bude začínať v mieste bydliska matky.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -122 zo dňa 20. 8. 201ľ v časti úpravy styku.

Matka je p o v i n n á nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 212,24 € na účet Okresného súdu Žilina do troch dní od právoplatnosti rozsudku v tejto časti.

Otec je p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 212,24 € na účet Okresného súdu Žilina do troch dní od právoplatnosti rozsudku v tejto časti.

odôvodnenie:

1) Návrhom doručeným súdu dňa 19. 10. 2012 sa matka domáhala zmeny úpravy stretávania sa otca s maloletým na každú párnu sobotu v čase od 15.00 do 17.00 hod. za jej prítomnosti a v mieste jej bydliska. Poukázala na to, že maloletý M. nemá k biologickému otcovi žiaden vzťah, stretnutí s otcom sa bojí, pred ich uskutočňovaním plače a má zdravotné ťažkosti, pričom otec si návštevy vydobýja násilím, resp. prichádza pod vplyvom alkoholu.

2) Otec v odpovedi na uvedené navrhol zmenu osobnej starostlivosti, pričom poukázal na to, že ak dieťa k nemu nemá vzťah, resp. ho má negatívny, je to dané výchovným vplyvom matky. Matka rôznymi

obštrukciami stretávaniu bráni, avšak on ako otec má k dieťaťu dobrý vzťah a nechce byť vylúčený zo života.

3) Kolízny opatrovník odporučil stretávanie upraviť v zmysle návrhu matky.

4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie znalcom v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, a následne rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona.

5) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

6) Podľa § 36 ods. 1 veta prvá, tretia a štvrtá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

7) Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

8) Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

9) Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

10) Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11) Naposledy bol upravený styk maloletého s otcom rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -122 zo dňa 20. 8. 2012, a to tak, že otec bol oprávnený stretávať sa so synom každý párny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny víkend v nedeľu od 9.00 do 17.00 hod. vždy za prítomnosti matky.

12) Dohody upravujúce výkon rodičovských práv a povinností je možné zmeniť len za nasledovných okolností, ak dôjde k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá zmenu pôvodnej dohody odôvodňuje, resp. doterajšia úpravy výkonu rodičovských práv ohrozuje záujem maloletého dieťaťa. V danom prípade na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že došlo k zmene na strane maloletého, ktorý prirodzene vyrástol a súčasne došlo k takému rozvoju vzťahov medzi maloletým a otcom, že syn na stretnutia s otcom reaguje negatívne, neprijíma ich a ani sa ich nedožaduje. Vzťah dieťaťa k otcovi sa nevytvoril, maloletý nevie, že M.mír Z. je jeho otcom. Berie ho síce ako známeho človeka, ktorý sa mu snaží venovať a komunikovať, ale neexistuje zo strany dieťaťa k otcovi citová väzba. Citovú väzbu má naopak dieťa k súčasnému manželovi matky. Z tohto pohľadu dieťa teda nie je motivované ani nemá potrebu rozvíjať kontakt so svojím biologickým otcom, naopak skôr otca odmieta, pretože vidí a vníma negatívny postoj matky voči biologickému otcovi, ktorá berie stretnutia dieťaťa s otcom ako nepríjemnú povinnosť. V dôsledku uvedeného maloletý vníma stretnutie s otcom ako niečo, čo ho obťažuje, do čoho ho nútia. Táto skutočnosť je následkom najmä toho, že matka si vytvorila svoj vlastný rodinný život a od útleho detstva maloletého M. biologického otca do sociálnych vzťahov dieťaťa nezaradila. Uvedené bolo spôsobené najmä ich vzájomným zlým vzťahom ako bývalých partnerov, ale

i vplyvom malej aktivity a záujmu zo strany otca, ktorý je osobnostne menej disponovaný na vedenie aktívneho kontaktu s dieťaťom vo veku mal. M.. Jednoducho nedokáže sa dieťaťu priblížiť a realizovať aktivity tak, aby u dieťaťa vytvoril záujem tráviť s ním spoločný čas. Rovnako povahovo je otec menej disponovaný na samostatnú dlhodobejšiu starostlivosť o dieťa.

13) Z uvedeného je zrejmé, že vzťah otca s maloletým M. sa ocitol v určitej patovej situácii, na križovatke, kde sa bude musieť rozhodnúť, či sa maloletý M. dozvie pravdu o svojom biologickom pôvode a kto je teda jeho biologickým otcom, alebo naopak, že sa dieťa ponechá v domnení, že ním je súčasný manžel matky a bolo práve na úvahe súdu, ktorou cestou sa vydá.

14) V prvom rade súd konštatuje, že nebolo jeho úlohou zisťovať, kto zavinil súčasnú situáciu, prípadne určiť podiel viny toho ktorého z rodičov, ale situáciu, ktorá vznikla a aktuálne existuje, riešiť a to tak, aby boli chránené záujmy mal. dieťaťa, jeho zdravý psychický vývin. 15) 16) Súd citujúc zo znaleckého posudku poukazuje na to, že pre maloletého by bolo vhodné, aby sa mu primeraným spôsobom oznámil jeho biologický pôvod a rodičovské reálie. Avšak táto situácia by sa musela riešiť v kontexte vyriešenia vzťahu matky a otca, pretože ak by bola riešená v kontexte ich konfliktov a nepriateľstva, bolo by pre dieťa nanajvýš traumatizujúce a dieťa by kontakt vnímalo ako nanútený. Preto, ak by sa matka rozhodla pre oboznámenie dieťaťa, kto je jeho otcom, znalec odporučil urobiť tak po náležitej príprave rodiča a dieťaťa psychológom v psychologickom poradenskom procese. Tu súd poukazuje na to, že takáto príprava by musela trvať jednoznačne dlhší čas, obaja rodičia by sa museli do nej aktívne zapojiť a spolupracovať, museli by sa vyhnúť konfliktom, vzájomnému osočovaniu a podobne.

17) Naopak, ak sa matka rozhodne dieťa neinformovať, kto je jeho biologickým otcom, stretávanie dieťaťa s otcom ani nemá podľa znalca prakticky význam, pretože dieťa nebude dostatočne motivované na takéto stretnutia, nebudú mať tieto stretnutia žiaden výchovný význam, kým pozícia otca v živote maloletého nebude vyjasnená a nebude vytvorený adekvátny vzťah.

18) Počas celého konania súd z výsluchu účastníkov konania aj z ich vzájomných komunikácií v priebehu pojednávaní, ako aj z bezvýslednosti nariadeného výchovného opatrenia, dospel k záveru, že rodičia nie sú schopní prekonať vzájomné rozpory a oddeliť rolu partnerskej od role rodičovskej. Každý z rodičov má vlastné nespracované emócie, prežíva sklamania z ich nenaplneného vzťahu, ich komunikácia je hašterivá, matka je navyše mierne nezrelá v oblasti prežívania vzťahov a v nedostatočnom rozvinutí zvládacích a ovládacích mechanizmom osobnosti, je emočne nestabilná, prípadná záťaž v nej vyvoláva napätie a nervozitu, vo vzťahu k otcovi je nepriateľsky naladená, nedokáže na neho primerane reagovať, a teda znalec vyhodnotil, že sa od nej nedá očakávať ústretovosť a spolupráca s otcom dieťaťa.

19) Maloletý má šesť rokov, od septembra nastúpi na základnú školu. Citovo je viazaný na matku a jej manžela. V období tohto prechodu ho bude očakávať taká zmena, ktorá bude klásť zvýšené nároky na jeho adaptabilitu. Len samotný prechod do školy je zvýšenou záťažou a to najmä z hľadiska psychického. Dieťa si vytvorilo svoj vlastný svet, svoju vlastnú predstavu o rodinnej situácii, vie, kto je jeho matka a myslí si, že vie, kto je jeho otec. Za daných okolností by akýkoľvek zásah bez ingerencie psychológa a už spomínanej spolupráce rodičov tak s psychológom ako aj navzájom, mohol túto predstavu maloletého o živote a svete a jeho rodinnom zázemí vážne narušiť. V podstate by sa mu „rozpadol jeho svet“. Na takúto situáciu nie je maloletý psychicky pripravený. Malo by to na neho traumatizujúce účinky, ktoré by trvali dlhodobo a celkom iste by narušili zdravý psychický vývoj maloletého. Preto sa súd rozhodol chrániť záujem dieťaťa, jeho zdravý duševný vývoj a naplnenie jeho emočných potrieb. Vzhľadom k uvedenému nepristúpil k tomu, aby matku donútil prezradiť biologický pôvod svojmu dieťaťu a zároveň teda súd nepristúpil k pravidelnému častému stretávaniu otca s maloletým, aby sa ich vzťah rozvíjal. Stretávanie maloletého s niekým, koho nepovažuje za svoju rodinu, koho považuje za za cudzieho, by bolo vo vzťahu k maloletému nelogické, zasahujúce do jeho psychickej a emočnej stability. Nedávalo by žiadnu logiku.

20) Na strane druhej otec má k maloletému citový vzťah vytvorený a nepredstavuje pre dieťa nebezpečenstvo. Len nemá také charakterové vlastnosti, ktoré by mu uľahčili priblíženie sa k dieťaťu takéhoto veku, nedokáže s dieťaťom tak komunikovať, to však neznamená, že ho to ako otca úplne diskvalifikuje. Každý z nás má iné povahové črty a vlastnosti, iný charakter. Pre dieťa však nepredstavuje

bezprostredné ohrozenie, a preto ani nebol dôvod, aby súd jeho styk s maloletým zakázal. Súd však ponechal stretávanie len v takom rozsahu, aby otec mohol sledovať bezprostredný rast maloletého a jeho vývoj, aby ho „raz za čas videl a prehodil s ním pár slov“. V danom prípade otec bude musieť svoje potreby obetovať potrebám dieťaťa, ktoré podľa názoru majú prednosť. Dieťa je v tomto smere citlivejšie a preto musí byť viac chránené. Emočné potreby otca takýmto spôsobom môžu byť aspoň čiastočne saturované, naplnené, pričom naproti tomu jedenkrát za tri mesiace by matka mala byť schopná ovládnuť svoje negatívne emócie a vytvoriť prostredie pre stretnutie tak, aby ku konfliktom nedošlo. Rovnako je aj jej povinnosťou chrániť záujem maloletého dieťaťa.

21) Vzhľadom k uvedenému súd rozhodol o úprave stretávania jedenkrát za tri mesiace v rozsahu troch hodín, pričom stretnutia budú vždy prebiehať za prítomnosti matky, ktorá bude predstavovať prvok bezpečnosti pre maloletého.

22) V priebehu konania o zmenu starostlivosti o maloletého vznikli trovy znaleckého dokazovania vo výške 424,48 €.

23) Uznesením zo dňa 30. 5. 2016 súd priznal znalcovi znalečné vo vyššie uvedenej výške, ktoré znalečné bolo poukázané znalcovi z rozpočtových prostriedkov súdu.

24) Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

25) Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

26) Podľa § 151 ods. 6 O. s. p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

27) Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

28) Podľa vyššie citovaných ustanovení O.s.p., sa náhrada trov konania v konaniach, ktoré možno začať i bez návrhu (teda aj vo veci starostlivosti o maloletých), riadi inými zásadami ako zásadou úspechu vo veci. V danej veci súd považuje za spravodlivé, aby trovy znaleckého dokazovania hradili obaja rodičia rovnakým dielom vzhľadom k tomu, že uvedeným dôkazom súd preukazoval záujem maloletého. Matke síce bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, čo ju však nezbavuje povinnosti hradiť trovy konania, ktoré v konaní vznikli.

29) Vzhľadom k uvedenému každý z účastníkov je povinný znášať trovy znaleckého dokazovania v jednej polovine, t. j. vo výške 212,24 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.