Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/17/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: S. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., K. 2, o zaplatenie 1.912,17 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 12. marca 2015 č. k. -53 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.912,17 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že odporca s jeho právnym predchodcom (I. uzatvoril dňa 21. 05. 2008 zmluvu, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal riadne splácať. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2.224,10 eura. Z tejto sumy si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie 1.912,17 eura titulom dlžnej istiny ako aj úrok z omeškania 8,25 % ročne z uvedenej sumy od 12. 03. 2014 do zaplatenia. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo medzi účastníkmi sporné, že právny predchodca poskytol odporcovi kreditnú kartu a že bol na nej limit 30.000,- Sk. Čo do uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1.912,17 eura s príslušenstvom navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku v žalovanej výške, z čoho táto suma pozostáva a na základe čo bola uplatnená. V priebehu konania síce pohľadávku špecifikoval, avšak špecifikácia odkazovala len odkaz na Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, keď postúpená pohľadávka mala predstavovať rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami odporcu. Obchodné podmienky ako aj sadzobník poplatkov, na ktoré listiny navrhovateľ poukazoval v priebehu konania predložené neboli. Tiež navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, keď súdu neozrejmil, kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a odporcom, keď právny predchodca navrhovateľa odporcovi ku dňu 03. 05. 2011 účtoval zmluvnú pokutu za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu, prečo táto bola účtovaná, na aký čas a za akých podmienok bola odporcovi vydaná kreditná karta. Z uvedených dôvodov konštatujúc neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil. Uznesenie súdu prvého stupňa napadol odvolaním navrhovateľ a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že navrhovateľ písomne špecifikoval uplatnený nárok, uviedol, z čoho predmetná pohľadávka pozostáva, akú sumu odporca čerpal a aké úhrady odporca vykonal. Predložil súdu zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli obchodné podmienky, v ktorých bol obsiahnutý aj sadzobník poplatkov. Dôvody, pre ktoré došlo k zamietnutiu žalobného návrhu sú neopodstatnené, nakoľko detailne špecifikoval svoj uplatnený nárok. Súd mal dostatočným spôsobom preukázanú výšku dlžnej sumy. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporca čerpal vyššiu sumu peňažných prostriedkov ako uhradil, teda aj v prípade, ak

súd nemal preukázanú sumu uplatňovaných poplatkov, nebol dôvod, aby súd zamietol žalobný návrh v plnom rozsahu, keďže navrhovateľovi preukázateľne vznikol nárok minimálne v sume rozdielu medzi poskytnutým úverom a úhradami zo strany odporcu. V rozhodnutí absentuje zásada spravodlivosti. V závere poukázal na zásadu kontradiktórnosti konania, a pokiaľ odporca nesúhlasil s podaným žalobným návrhom, prípadne mal za to, že dlžnú sumu uhradil, túto skutočnosť mohol v konaní preukázať. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po oboznámení sa s obsahom spisu v prejednávanej veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V danom prípade sa navrhovateľ návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.912,17 eura spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 21. 05. 2008 odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvoril zmluvu, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky. Odporca si neplnil zmluvnú povinnosť a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval na neuhradených dlžných splátkach a príslušenstve celkovo 2.224,10 eura. Súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany navrhovateľa. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje a považuje ho za predčasné. Predmetom tohto konania bolo uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu na základe zmluvy uzatvorenej dňa 21. 05. 2008 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa I., a.s. a odporcom. Navrhovateľ si teda svoju povinnosť tvrdenia splnenia splnil tým, keď tvrdil existenciu právneho vzťahu založeného uvedenou zmluvou, na základe ktorej bolo právnym predchodcom poskytnuté odporcovi peňažné plnenie, ktoré mal splácať v mesačných splátkach po 1.000,- Sk. Keďže odporca si svoju povinnosť nesplnil, vzniklo navrhovateľovi právo na plnenie. K povinnosti tvrdenia predložil aj dôkazy a to zmluvu zo dňa 21. 05. 2008, všeobecné obchodné podmienky k zmluve, zmluvu o postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom navrhovateľa a navrhovateľom ako aj výpisy z pôžičkovej karty QUATRO. Navrhovateľ teda v konaní označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Odporca v priebehu konania zostal pasívny, k žalobnému návrhu sa nevyjadril, nezúčastnil sa ani pojednávania. Navrhovateľ v konaní preukázal, že odporca čerpal vyššiu sumu peňažných prostriedkov ako uhradil, tak že mu preukázateľne vznikol nárok minimálne v sume rozdielu medzi poskytnutým úverom a úhrady zo strany odporcu. Preto sa nemožno stotožniť s názorom súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného bremena zo strany navrhovateľa. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP. V závere je potrebné uviesť, že navrhovateľ uplatňuje svoj žalobný nárok na základe zmluvy, ktorú posudzuje ako zmluvu o úvere podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka a na daný prípad aplikuje použitie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd je toho názoru, že vychádzajúc zo zhora popísaného skutkového stavu sporom dotknutú zmluvu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na tento vzťah použiť normy Občianskeho zákonníka. V ďalšom konaní preto súd prvého stupňa bude zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom posudzovať podľa noriem Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu zo všetkých aspektov. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.