Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-1833-2022.pdf
PDF · 100.88 KB
Case nature
Subarea
59Ek/1833/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného R. P., F.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený zákonným zástupcom - matkou H. P.A., F.. XX.XX.XXXX, T. H. W. XXXX/XX, XXX XX T. - C.Ú., právne zastúpený Mgr. Vierou Vadovickou, advokátkou so sídlom Kuklovská 34, 841 04 Bratislava, proti povinnému Z. P., F.. XX.XX.XXXX, T. I. E. XXXX/X, XXX XX T. - S., o vymoženie výživného, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Evou Ondrejkovou, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Turčianska 50, 821 09 Bratislava pod sp. zn. 332EX 308/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania voči povinnému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 19,93 eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 28.06.2022 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 90,- eur a bežného výživného vo výške 250,- eur mesačne do budúcna, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/37/2019-514 zo dňa 17.05.2022. Okresný súd Banská Bystrica dňa 04.07.2022 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/1833/2022, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 08.08.2022 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný má za to, že nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Povinný v návrhu uviedol, že v predmetnej veci dňa 18.07.2019 (pozn. súdu povinný mal zrejme na mysli 18.07.2022) mu bolo doručené „Upovedomenie o začatí exekúcie“, ktorým mu bolo oznámené, že sa voči nemu ako povinnému začalo exekučné konanie, a zároveň bol vyzvaný, aby do 15 dní odo dňa doručenia tohto upovedomenia uspokojil pohľadávku oprávneného a jej príslušenstva. Povinný ďalej uviedol, že exekučný titul na peňažné plnenie - rozsudok č. 25P/37/2019-514 nadobudol vykonateľnosť dňa 29.05.2022. V dňoch 20.06.2015 (povinný mal zrejme na mysli 20.06.2022) a 13.07.2022 súdom predpísané výživné vo výške 250,- eur zaplatil. Rovnako aj výživné vo výške 250,- eur za nasledujúci mesiac v zmysle uvedeného rozsudku zaplatil dňa 15.07.2022, o čom predkladá ako dôkaz poštové poukazy. Z uvedeného je zrejmé, že nariadenie súdu ohľadom výživného plní. Keďže po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, povinný má za to, že ide o dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby príslušný súd predmetné exekučné konanie zastavil.
3. Oprávnený v zastúpení zákonnej zástupkyne prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Je pravdou, že povinný zaplatil časť výživného pre oprávneného vo výške 160,- eur tak, že na pošte dňa 20.06.2022 zložil
túto sumu (t.j. matka ako zákonný zástupca oprávneného mala túto časť výživného k dispozícii až 22.06.2022, t.j. až 7 dní po splatnosti), a zvyšnú časť výživného splatného 15.06.2022 zaplatil až v dôsledku začatej exekúcie - tak, že opäť na pošte dňa 13.07.2022 zložil sumu 90,- eur (t.j. matka oprávneného sa k výživnému reálne mohla dostať najskôr 15.07.2022 - t.j. mesiac po splatnosti). Oprávnený zároveň potvrdil, že povinný opätovne poštovou poukážkou zaplatil výživné splatné 15.07.2022 vo výške 250,- eur (úkon na pošte urobil dňa 15.07.2022), t.j. oprávnenému bolo toto výživné reálne k dispozícii najskôr 17.07.2022, t.j. opäť po splatnosti. Z uvedeného je evidentné, že povinný si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému ani riadne, ani včas, pričom to rozhodne nerobí z nevedomosti, keďže v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17.05.2022 č.k. 25P/37/2019-514 (ďalej ako „Rozsudok“), ktorý je v tejto exekučnej veci exekučným titulom, je explicitne uvedené, že výživné vo výške 250,- eur mesačne je povinný povinný platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci (výrok V. rozsudku), t.j. nie podaním na poštu. Zároveň povinný ako znalý právnej úpravy v oblasti výživného maloletých detí (vzhľadom na roky skúseností s takýmito konaniami) veľmi dobre vie, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením. Rovnako nemožno konštatovať, že povinný neplatí výživné vo vzťahu k oprávnenému riadne a včas z dôvodu nepriaznivých finančných pomerov, keďže výživné platí poštovou poukážkou, pričom cena za každý takýto prevod je 2,90 eur (resp. 2,60 eur v prípade, ak je zaslaná suma nižšia ako 150,- eur). Obzvlášť, keď povinný má bankový účet okrem iných bánk napr. v mBank, kde sú minimálne tuzemské prevody vykonané prostredníctvom inetrnetbankingu bezplatné. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodne nemožno súhlasiť s tvrdením povinného, že jeho záväzok zanikol, pretože tento záväzok zanikol len vo vzťahu ku konkrétnej mesačnej platbe splatnej v júni 2022 a v júli 2022, nie vo vzťahu k jeho vyživovacej povinnosti, ktorá stále vo vzťahu k oprávnenému trvá. Najbližšia splátka výživného je splatná 15.08.2022, t.j. o menej než dva týždne, a tak to bude s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať každý mesiac až do momentu zániku vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenému, čo je pravdepodobne niekoľko rokov. Navyše, povinný ku dňu podania vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nezaplatil trovy exekúcie, ktoré mu vznikli v dôsledku toho, že povinný odignoroval svoju povinnosť platiť výživné k rukám matky oprávneného vo výške stanovenej rozsudkom. Tieto trovy boli explicitne vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie č.k. 332EX 308/22-2. Z uvedených dôvodov povinný nesúhlasí so zastavením exekúcie a ani s jej odkladom. Oprávnený si zároveň vyčíslil trovy konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného, a to vo výške 28,23 eur (1 úkon právnej služby 16,60 eur + režijný paušál 11,63 eur).
4. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
5. Podľa 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
7. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
8. Podľa § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne.
9. Podľa § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov.
10. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
11. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania. V predmetnom konaní po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd nezistil dôvody vedúce k odmietnutiu návrhu, resp. jeho zamietnutiu v čoho dôsledku v predmetnej veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
12. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
13. Je nesporné, že exekučné konanie sa v prejednávanej veci začalo dňa 28.06.2022, kedy maloletý oprávnený zastúpený zákonnou zástupkyňou matkou podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/37/2019-514 zo dňa 17.05.2022, ktorým bol povinný zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu oprávneného výživným vo výške 250,- eur, ktoré je povinný platiť k rukám matky oprávneného, vždy do 15- teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 01.09.2019. Predmetné rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 29.05.2022.
14. Oprávnený podal návrh na vymoženie zameškaného výživného ku dňu podania návrhu vo výške 90,- eur a bežného výživného vo výške 250,- eur do budúcna. V súvislosti s vyčíslením zameškaného výživného oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že povinný zaplatil v mesiaci jún 2022 sumu vo výške 160,- eur.
15. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 90,- eur zameškaného výživného, bežného výživného vo výške 250,- eur mesačne a sumy 46,44 eur titulom trov exekúcie oprávneného dňa 04.07.2022, ktoré bolo dňa 04.07.2022 doručené súdnemu exekútorovi, kedy sa v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala exekúcia.
16. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu, čo vyplýva i zo samotného účelu výživného, ktorým je hradenie priebežne sa vyskytujúcich potrieb oprávneného. Splatnosť výživného mesiac vopred je zákonom ustanovená kogentne, čím je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený k dispozícii prostriedky na ich úhradu, čo poskytuje oprávnenému určitú formu ochrany do budúcna. Pokiaľ ide o rozhodovanie o zameškanom výživnom, je súd povinný pri jeho vyčíslení vziať do úvahy tie plnenia, o ktorých má za preukázané, že ich povinný rodič poskytol oprávnenému v posudzovanom období. Inými slovami povedané pokiaľ sa v exekučnom konaní vymáha zameškané výživné za určité obdobie, je potrebné prihliadnuť k platbám za celé rozhodné obdobie.
17. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti
s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.
18. Preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, ako aj listinných dôkazov predložených povinným, súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým sa vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie namieta, že si vyživovaciu povinnosť uloženú exekučným titulom plní, pričom na preukázanie svojich tvrdení k návrhu ako listinný dôkaz priložil poštový poukaz preukazujúci úhradu v sume 160,- eur dňa 20.06.2022, poštový poukaz preukazujúci úhradu v sume 90,- eur dňa 13.07.2022 a poštový poukaz preukazujúci úhradu v sume 250,- eur dňa 15.07.2022, exekučný súd uvádza, že exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť platiť výživné na oprávneného v sume 250,- eur do 15-teho dňa v mesiaci. Ak povinný uhradil výživné v sume 160,- eur dňa 20.06.2022 a jeho zvyšnú časť v sume 90,- eur dňa 13.07.2022, je potrebné konštatovať, že povinný s úhradou výživného bol v omeškaní a teda nemožno prijať iný záver než ten, že povinný si vyživovaciu povinnosť neplní riadne a včas.
19. Exekučné konanie sa začalo dňa 28.06.2022 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu, v ktorom si oprávnený v predmetnej veci uplatnil sumu 90,- eur titulom zameškaného výživného. Nemôže byť preto sporné, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný povinnosť uloženú exekučným titulom nesplnil v celom rozsahu, keďže exekučný titul zaviazal povinného k povinnosti platiť na výživu oprávneného sumou 250,- eur mesačne, no povinný dňa 20.06.2022 uhradil titulom výživného len 160,- eur. Exekučný súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že povinný nielenže nezaplatil výživné v prospech oprávneného v takom rozsahu, ako mu exekučným titulom bolo uložené, ale zároveň nedodržal ani podmienku včasnosti jeho platenia, keďže výživné splatné do 15-teho dňa v mesiaci čiastočne zaplatil až dňa 20.06.2022 a zvyšnú časť doplatil až po začatí exekúcie dňa 13.07.2022.
20. Súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ povinný plnil výživné dňa 13.07.2022 vo výške 90,- eur a dňa 15.07.2022 vo výške 250,- eur, dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu splnenia judikovanej pohľadávky je daný iba vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a teda ku dňu, keď bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi. Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje v rozsahu plnenia ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie, resp. o čiastočnom zastavení exekúcie nevydáva. Inými slovami povedané plnenie poskytnuté povinným oprávnenému realizované po začatí exekúcie treba považovať za plnenie poskytnuté v rámci exekučného konania a z tohto dôvodu nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť a exekúciu zastaviť.
21. Exekučný súd nad rámec ďalej uvádza, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej a účinnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pokiaľ je exekúcia vykonávaná aj na bežné výživné, exekučný súd musí skonštatovať, že podľa súčasnej právnej úpravy platnej a účinnej od 01.04.2017 možno zastaviť exekúciu, predmetom ktorej je vymáhanie výživného a ktorá bola začatá čo i len sčasti dôvodne, len ak sú splnené predpoklady vyššie citovaného ust. § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O naplnení týchto predpokladov však nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor. Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi a preto v danej procesnej situácii, aj keď by bolo
zameškané výživné povinným uhradené v celom rozsahu, nemá oprávnenie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie i pre bežné výživné rozhodnúť. Súd však povinnému poskytuje poučenie v bodoch 8 a 9 odôvodnenia tohto uznesenia uvedením znenia príslušného ustanovenia § 61h ods. 1 písm. e) a § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktoré stanovujú podmienky, ktoré musí splniť povinný a za ktorých je súdny exekútor povinný exekúciu pri vymáhaní bežného výživného zastaviť.
22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
23. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
29. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
30. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
31. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená po začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
32. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
33. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v súvislosti s rozhodnutím súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Nakoľko v posudzovanej veci mal oprávnený plný úspech z dôvodu, že súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
34. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 28,23 eur. Nakoľko oprávnený v súvislosti s vyčíslením trov právneho zastúpenia pravdepodobne opomenul uplatniť ust. § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky v zmysle ktorého, ak ide o exekúciu, patrí oprávnenému odmena za každý úkon právnej služby vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, súd rozhodol tak, že oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v sume 19,93 eur. Súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) vo výške 8,30 eur a k tomu prináležiaci režijný paušál vo výške 11,63 eur (rok 2022), spolu v sume 19,93 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.