Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/718/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa R., zastúpeného A. proti odporkyni O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne X., zastúpeného A., o zaplatenie 393,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. apríla 2015, č.k. -31, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 16,39 Eur, do troch dní, k rukám A.. S. S..

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 393,50 Eur s príslušenstvom titulom zmluvného plnenia vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej odporkyni poskytol úver vo výške 550 Eur a odporkyňa sa zaviazala tento zaplatiť spolu s poplatkom za správu úveru vo výške 179,50 Eur v 13-tich mesačných splátkach po 71,50 Eur. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol právny vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 19.8.2009 v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníkovi úver 550 Eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala vrátiť veriteľovi spolu s úrokmi a poplatkom v dojednaných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 10-teho dňa od uzavretia zmluvy a každá ďalšia 30-teho dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky. Keďže zmluva bola uzavretá 19.08.2009, nastala zročnosť prvej splátky dňa 29.08.2009, zročnosť 2. splátky dňa 28.09.2009, zročnosť 3. splátky dňa 28.10.2009, zročnosť 4. splátky dňa 27.11.2009, zročnosť 5. splátky dňa 27.12.2009, zročnosť 6. splátky dňa 26.01.2010, zročnosť 7. splátky dňa 25.02.2010, zročnosť 8. splátky dňa 27.03.2010, zročnosť 9. splátky dňa 26.04.2010, zročnosť 10. splátky dňa 26.05.2010, zročnosť 11. splátky dňa 25.06.2010, zročnosť 12. splátky dňa 25.07.2010, zročnosť 13. splátky dňa 24.08.2010. Bolo preukázané, že v danom prípade došlo k predčasnému zosplatneniu úveru k 29.06.2010, keď navrhovateľ využil svoje právo dojednané v zmluve aj v bode 1 obchodných podmienok. Odporkyňa sa podľa tvrdení navrhovateľa dostala do omeškania s úhradou splátok o viac ako tri mesiace, ktorú skutočnosť odporkyňa nespochybnila, potvrdila, že prestala úver splácať z dôvodu ťaživej sociálnej a finančnej situácie, v ktorej sa ocitla. Pred uplatnením práva na predčasné zosplatnenie úveru navrhovateľ na túto možnosť odporkyňu písomne upozornil. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru stráca dlžník výhodu splátok a veriteľovi vzniká právo požadovať od dlžníka úhradu celého zostatku úveru. Jednotlivé splátky úveru, splatné do vyhlásenia predčasnej splatnosti, sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie osobitne odo dňa zročnosti každej zo splátok. Keďže navrhovateľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 29.06.2010, najneskôr od nasledujúceho dňa začala plynúť navrhovateľovi 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie zosplatnených splátok a uplynula márne dňa 29.06.2013. Návrh na začatie konania bol na tamojšom súde podaný až dňa 11.06.2014,

teda po uplynutí premlčacej doby ohľadom celého uplatneného práva. Vzhľadom na uvedené je nárok navrhovateľa v celom rozsahu premlčaný, preto okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), písm. b), § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., § 52 a § 53 ods. 1 veta prvá, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a), písm. b), § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Zaviazal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľa, aby vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne zaplatil uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 73,22 Eur, do rúk jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal 2 účelné úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2015 (návrh s prílohami mu bol súdom doručený dňa 05.01.2015), písomné vyjadrenie k návrhu 12.01.2015, ktorým vzniesol námietku premlčania uplatneného práva, za ktoré úkony vzhľadom na hodnotu sporu 393,50 Eur podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb patrí tarifná odmena 28,22 Eur x 2 úkony, režijný paušál 8,39 Eur x 2 úkony z roku 2014.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Namietal, že úkony, za ktoré má byť vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov konania, neboli vykonané účelne. Vyjadril názor, že vedľajší účastník vstúpil do súdneho konania nie za účelom chrániť odporcu a jeho práva, ale za účelom získať svoj prospech, teda náhradu trov konania. Za neúčelné považoval trovy vedľajšieho účastníka na strane odporcu z dôvodu, že tento doručil súdu len oznámenie o svojom vstupe do súdneho konania, ktoré obsahovalo všeobecné argumentačné náležitosti pre spotrebiteľskú vec, bolo zjavne nepresné, nejednalo sa o konkrétne vyjadrenie k danej veci, pričom odporca nevedel, ani dodnes nevie o zámere vedľajšieho účastníka do konania vstúpiť a hájiť jeho práva. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania podľa jeho názoru nemá žiaden význam, nakoľko súd má v spotrebiteľských veciach ex offo hájiť práva spotrebiteľa a dbať o zvýšenú mieru jeho ochrany ako slabšieho prvku. Zdôraznil, že vedľajší účastník nevstúpil len do jednej časti súdneho konania, aby hájil záujmy odporcu v niektorej časti, ale vstúpil do celého konania, a preto musí zdieľať procesný osud a následok voči tomu účastníkovi, na strane ktorého do konania vstúpil, teda zdieľa osud odporcu. Z tohto dôvodu malo byť o trovách konania rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Poukázal na zákon č. 353/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný Občiansky súdny poriadok s účinnosťou od 01.01.2015, ktorý upravuje nutnosť súhlasu účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do súdneho konania, čo v tomto prípade nebolo dodržané.

Vedľajší účastník na strane odporkyne vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Hodnotenie úkonov právnej pomoci vedľajšieho účastníka na strane odporcov považoval za účelné a hospodárne. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sám uplatňuje trovy právneho zastúpenia, pričom v odvolaní namieta priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi z dôvodu neúčelnosti. Navrhovateľ využil zákonné právo na zastúpenie advokátskou kanceláriou, toto však upiera vedľajšiemu účastníkovi, ktorá úvaha je v priamom rozpore s čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na aktuálnu judikatúru a rozhodovaciu činnosť súdov, tykajúcu sa trov vedľajšieho účastníka a zdôraznil, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy, nakoľko každý má právo na to, aby sa hoci i v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci dal zastúpiť advokátom.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v odvolaním napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a vo výroku, ktorým odporkyni nebola priznaná náhrada trov konania, rozsudok súdu prvého stupňa nebol účastníkmi napadnutý odvolaním, tieto výroky nadobudli právoplatnosť, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 393,50 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že odporkyni na základe zmluvy o úvere poskytol úver vo výške 550 Eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť spolu s príslušenstvom a poplatkami v 13-tich mesačných splátkach . Odporkyňa mu uhradila len sumu 536 Eur.

V priebehu konania vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporkyne. Vzniesol okrem iného námietku premlčania nároku navrhovateľa, ktorý podal návrh na súd dňa 11.06.2014, pričom zo spisu vyplýva, že odporkyňa sa ocitla v omeškaní dňa 29.06.2010, a preto je nárok navrhovateľa premlčaný.

Okresný súd návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu jeho premlčania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli a navrhovateľa zaviazal k náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne vo výške 73,22 Eur.

Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal predovšetkým vstup vedľajšieho účastníka do konania, účelnosť vynaložených trov vedľajšieho účastníka a aplikáciu ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Ustanovenie § 142 O.s.p. upravuje rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu účastníka v konaní. Je založené na zásade zodpovednosti za výsledok alebo na zásade úspechu ako základnom princípe, určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. Predpokladom, splnením ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania, je v prvom rade plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním petitu návrhu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Pokiaľ ide o rozsah náhrady trov konania, je v posudzovanom prípade potrebné vychádzať zo základnej zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 142 O.s.p., a to miery úspechu vo veci. Len ak má účastník plný úspech vo veci, alebo mal úspech čiastočný s tým, že neúspech mal len v nepatrnej časti, prizná sa mu podľa § 142 ods. 1, resp. § 142 ods. 3 O.s.p. celá náhrada trov konania. Ak mal účastník úspech len čiastočný, náhrada trov sa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pomerne rozdelí, prípadne (ak úspech vyváži neúspech) súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Okresný súd sa pri rozhodovaní o trovách konania týmito zásadami riadil, a pokiaľ na svoje rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., bolo jeho rozhodnutie správne, nakoľko návrh navrhovateľa bol zamietnutý a odporkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná.

Posúdenie správnosti rozhodnutia okresného súdu v zmysle podaného odvolania navrhovateľa spočívalo i na právnom posúdení otázky, či právo na náhradu trov konania, priznané podľa § 142 ods. 1 O.s.p., sa vzťahuje i na vedľajšieho účastníka, podporujúceho v konaní úspešnú odporkyňu.

So zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa (ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p.), nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade trov konania (ustanovenie § 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by reagovala na nový inštitút. Súčasne ani samotná právna úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie je tak daný žiaden zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá priznávala náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi. Právo na náhradu trov konania, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania, vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Pokiaľ teda Občiansky súdny poriadok nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo odporcovi (napr. súhlas so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka. Pretože ustanovenie § 142 O.s.p., použité aj v danom prípade, neviaže právo na náhradu trov konania výslovne na odporcu, ale vo všeobecnosti na účastníka, zakladá uvedené ustanovenie povinnosť, ako aj právo na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 93 ods. 4 O.s.p. aj vedľajšiemu účastníkovi v zmysle zásad zodpovednosti za výsledok, a to podľa miery úspechu vo veci.

Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na stranu ktorého vstúpil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a preto pre prípad úspechu ním podporovaného účastníka v súdnom konaní má rovnako ako úspešný účastník právo na náhradu trov konania. Správne preto okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Námietka navrhovateľa o nemožnosti aplikácie ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k trovám konania vedľajšieho účastníka dôvodná nebola.

Naviac, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolací návrh uplatnený navrhovateľom (... vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva...) nie je kompatibilný s ust. § 142 ods. 2 O.s.p, ktorého aplikácie sa navrhovateľ dovolával. Ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. na danú vec nedopadá z dôvodov uvedených v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že trovy konania v prípade, ak sa vedľajší účastník nechá zastúpiť advokátom, nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, odvolací súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Ak navrhovateľ má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže toto právo, garantované Ústavou Slovenskej republiky, využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje O.s.p. (§ 18, § 24, § 25 ods. 1, § 93 ods. 4 O.s.p.).

V ust. § 93 ods. 2 O.s.p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

K námietke neúčelnosti trov konania, vynaložených vedľajším účastníkom v tomto súdnom konaní (navrhovateľ spochybňoval úkony vedľajšieho účastníka v konaní vykonané), odvolací súd udáva len toľko, že vedľajší účastník do konania vstúpil svojím podaním, doručeným súdu dňa 22.09.2014. Dňa 12.01.2015 doručil súdu prvého stupňa podanie, v ktorom predostrel konkrétnu argumentáciu, týkajúcu sa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá mala byť medzi účastníkmi uzavretá, poukázal na ust. § 52 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z., § 2 písm. d), § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré na danú vec dopadajú, poukázal na obsahové nedostatky zmluvy, vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa. Je tak nesporné, že vedľajší účastník na strane odporkyne vyvinul aktivitu v záujme „pomoci v spore“ účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupuje a v záujme ktorého ako vedľajší účastník do konania i vstúpil. Trovy vedľajšieho účastníka, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia - odmene zástupcu vedľajšieho účastníka za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, vyjadrenie k návrhu), vrátane režijných paušálov v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. preto nie je možné považovať za neúčelne vynaložené.

K námietke navrhovateľa, že so vstupom vedľajšieho účastníka nebol odporkyňou vyjadrený súhlas v zmysle Občianskeho súdneho poriadku účinného od 01.01.2015, odvolací súd udáva, že ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. zaviedlo od 01.01.2015 ako podmienku vstupu vedľajšieho účastníka na ochranu spotrebiteľa predloženie výslovného súhlasu podporovaného účastníka so vstupom na jeho stranu. Bez takéhoto súhlasu vedľajšie účastníctvo nevznikne, čo zákon vyjadruje tak, že súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Predchádzajúca právna úprava takýto výslovný súhlas so vstupom nevyžadovala. Tento sa predpokladal, až pokiaľ nebol zistený opak a vedľajšie účastníctvo tak bolo založené okamžikom oznámenia vstupu. Vo všetkých konaniach, v ktorých vedľajší účastníci na ochranu spotrebiteľov oznámili svoj vstup do 31.12.2014, tak ich účasť v konaní vznikla bez ohľadu na existenciu, či neexistenciu výslovného súhlasu podporovaného účastníka. Práve preto, že v týchto prípadoch už vedľajšie účastníctvo vzniklo, neprichádza do úvahy opätovné posudzovanie jeho vzniku podľa novej právnej úpravy. Zo samotného novelizovaného znenia § 93 ods. 3 O.s.p. je zrejmé, že zavádza novú podmienku pre vznik vedľajšieho účastníctva a stanoví sankciu spojenú s jej nesplnením. Zjavne sa tak vzťahuje len do budúcnosti. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle upravovať nielen podmienky vzniku vedľajšieho účastníctva, ale aj podmienky trvania vedľajšieho účastníctva, vzniknutého za

predchádzajúcej právnej úpravy, vyžadovalo by to výslovnú úpravu, nevzťahujúcu sa len na podmienku vzniku vedľajšieho účastníctva, ale aj na podmienky trvania vedľajšieho účastníctva už vzniknutého.

V prospech uvedeného svedčí aj voľba sankcie spojenej podľa novej právnej úpravy s nedostatkom výslovného súhlasu podporovaného účastníka. Ako bolo uvedené, podľa novej právnej úpravy má nedostatok výslovného súhlasu podporovaného účastníka za následok, že súd na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka neprihliada. Táto sankcia je použiteľná len na prípad vstupu vedľajšieho účastníka oznámeného po účinnosti novej právnej úpravy, teda od 01.01.2015. V opačnom prípade by vyvolala nemalé aplikačné problémy pri spätnom posudzovaní skoršej účasti vedľajšieho účastníka, najmä pri posudzovaní účinkov úkonov ním vykonaných.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho stranu podľa ust. § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2015 je podmienkou vedľajšieho účastníctva len v prípadoch, keď vedľajší účastník oznámi svoj vstup za účinnosti tejto právnej úpravy, teda od 01.01.2015, čo nie je prípad danej veci, nakoľko vedľajší účastník v danej veci do konania vstúpil podaním, doručeným súdu dňa 22.09.2014.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o trovách prvostupňového konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní bol vedľajší účastník úspešný, a preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka spočívajú v trovách právneho zastúpenia - odmene za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa smerujúceho výlučne proti výroku o trovách konania vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny) vo výške 8,30 Eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a 1 x režijný paušál vo výške 8,39 Eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, spolu 16,69 Eur.

Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.