Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-903-2015.pdf
PDF · 83.58 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/903/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ERAZMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, proti žalovanému: N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 1, Y., o zaplatenie sumy 874,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 6C/77/2014-65 zo dňa 06.02.2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 83,75 eura s 8,05% úrok z omeškania od 30.12.2014 do zaplatenia v mesačných splátkach po 10 eur splatných 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok počnúc 40. dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Po vykonaní dokazovania súd konštatoval, že účastníci dňa 14.06.2007 uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 25.000 Sk, t. j. 829,85 eura. V tomto konaní sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 874,92 eura ako aj úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 698,03 eura za čas od 18.04.2013 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný svoj záväzok riadne nesplnil.
Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, 1 ods. 1, § 2 a § 4 zákon č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). V tomto prípade zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, súčasťou ktorej sa stali aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Tieto však žalovaný ovplyvniť nemohol, lebo boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Veriteľ má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania netvrdil a ani nepreukázal, že úver bol poskytnutý na iný účel, t. j. na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na právny vzťah účastníkov teda aplikoval právne normy spotrebiteľského práva, a to zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv. Zákon o spotrebiteľských úveroch za spotrebiteľský úver označoval dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť mu celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj sumu, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, ročnú percentuálnu mieru nákladov, sankcie za porušenie zmluvy, spôsob zániku záväzku zo zmluvy a i. Pri nesplnení týchto podmienok je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jeho základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Ak však v zmluve nie sú uvedené úroky alebo poplatky, veriteľ ich nemôže od spotrebiteľa požadovať (§ 4 ods. 5 zákona), a taktiež za situácie, že v nej nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona). Zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere pre svoju platnosť musí spĺňať i základné náležitosti právneho úkonu ustanovené v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, inak je absolútne neplatná. Pred uzavretím zmluvy o úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami a veriteľ musí spotrebiteľovi poskytnúť i ďalšie doplňujúce informácie.
Súd teda skúmal, či predmetná zmluva má všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a zistil, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch
- teda výšku úrokov a iných poplatkov. Absencia tohto údaja v spotrebiteľskej zmluve má zo zákona za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tomto prípade uvedené údaje nie sú obsiahnuté ani v zmluve a ani v obchodných podmienkach (pre spotrebiteľa zrozumiteľne). Pritom obchodné podmienky sú neprehľadné a rozsiahle, s takou odbornou právnou terminológiou, ktoré sú pre bežného spotrebiteľa ťažko zrozumiteľné, preto možno mať dôvodné pochybnosti o tom, či spotrebiteľ pri podpisovaní tejto zmluvy si mohol byť vedomý toho, aké konkrétne práva a povinnosti pre neho z tejto zmluvy vzniknú. Vzhľadom na to podľa § 2 ods. 5 citovaného zákona veriteľ nemôže od dlžníka požadovať úrok alebo poplatky v zmluve neuvedené. Žalovaný bol teda povinný zaplatiť žalobcovi poskytnutý úver bezúročne a bez poplatkov, t. j. rozdiel medzi poskytnutou sumou 829,85 eura a výškou uhradenej sumy 746,096 eura, v sume 83,75 eura. Súd teda žalovaného zaviazal na úhradu tejto sumy spolu úrokmi z omeškania na podklade ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009, pretože omeškanie vzniklo pred 31.01.2013. Úroky z omeškania súd priznal odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, keďže žalobca nepreukázal, kedy mu doručil list s oznámením o zosplatnení celého úveru. Výrok o trovách konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konania, alternatívne zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru úverová zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti tak, aby bol úver považovaný za úver s úrokmi. V čase uzavretia zmluvy, t. j. 29.09.2007, medzi obligatórne náležitosti zmluvy nepatril údaj o výške úrokovej sadzby, odhliadnuc od toho, že tento údaj je súčasťou ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý sa v zmluve uvádza. Z toho dôvodu mal súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na ustanovenie § 1 Hlavy 5 Úverových podmienok (ÚP), podľa ktorého sa výška úroku zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru. V ďalšom texte odvolania uviedol výpočet sumy, ktorú bol žalovaný spolu s príslušenstvom uhradiť. Konečná výška úveru činila 43.500 Sk, z toho samotný úver bol vo výške 25.000 Sk. Žalobca teda v zmluve uviedol presnú výšku úroku z úveru v úverovej zmluve. V bode 35. úverovej zmluvy je uvedená konečná výška úveru. Ako preukázal formou prepočtu, v uvedenom bode priamo na prednej strane zmluvy bola uvedená výške úroku z úveru spôsobom, ktorý výstižne spĺňa požiadavku vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Požadoval uplatniť základné zásady spravodlivého súdneho procesu ako aj základných výkladových pravidiel, kedy formalizmus a nadštandardná ochrana práv jednej strany spôsobuje nerovnosť účastníkov až porušenie práv strany druhej.
Žalovaný sa k obsahu odvolania žalobcu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne primerane odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok odvolací súd uvádza nasledovné:
V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa zistil skutkový stav na podklade ustanovenia § 120 ods. 1 OSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, v odvolacom konaní sa zaoberal námietkami žalobcu o tom, že súd prvého stupňa mal aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a že úverová zmluva spolu s úverovými podmienkami obsahuje všetky zákonné náležitosti, t. j. aj výšku dohodnutých úrokov a poplatkov. S týmito jeho námietkami sa odvolací súd po oboznámení odôvodnenia prvostupňového rozsudku, úverovej zmluvy (v spise na č. l. 6) a úverových zmluvných podmienok (v spise na č. l. 7 - 8) na podklade ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy nestotožnil. Pri posudzovaní platnosti takého dojednania úrokov a poplatkov, ako ich opísal žalobca vo svojom odvolaní, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť o. i. určite a zrozumiteľne; inak je (absolútne) neplatný. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na tieto zákonné povinnosti žalobca pri uzavieraní úverovej zmluvy v spojení s úverovými podmienkami nesporne pozabudol, keď jej obsah ani formu nevypracoval v súlade s nimi.
Úverové podmienky, ktoré majú byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a čiastočne aj sama úverová zmluva, boli vyhotovené úplne nečitateľne, s cieľom evidentne dosiahnuť, aby ich spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemohol narýchlo prečítať. Použité príliš drobné písmo spôsobilo ich nečitateľnosť, a z toho dôvodu aj nezrozumiteľnosť. Spôsob výpočtu príslušenstva opísaný žalobcom v podanom odvolaní si žalovaný nesporne ani nemohol uvedomiť, keď navyše v zmluve okrem výšky úveru, konečnej výšky úveru a RPMN nie sú citované žiadne úroky a ani iné poplatky, aj keď to ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy pre platnosť zmluvy vyžadovalo. S ohľadom na to súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého od spotrebiteľa veriteľ nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Výpočet uvádzaný žalobcom v podanom odvolaní mal byť nesporne súčasťou čitateľného textu úverovej zmluvy a následné dovysvetľovanie toho, z čoho mala pozostávať suma, ktorú podľa žalobcu bol žalovaný povinný zaplatiť, odvolací súd hodnotil ako právne irelevantné. Údaj o RPMN ako indikátor ceny úveru vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, pretože zohľadňuje nielen úrok ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Z tohto údaju si však spotrebiteľ bez ďalšieho nevie a ani nemôže jednotlivo vydedukovať výšku úroku a ostatných poplatkov. Obranu žalobcu v tomto smere oproti zamietnutiu časti žaloby odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Súd prvého stupňa pri rozhodnutí postupoval správne, odvolací súd sa s ním stotožnil rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil; v ostatnom odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.
V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý však o ich náhradu podľa § 151 ods. 1 OSP nepožiadal a v podstate mu ani nevznikli. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada sa náhrada trov konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.