Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/903/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ERAZMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, proti žalovanému: N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 1, Y., o zaplatenie sumy 874,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. -65 zo dňa 06.02.2015 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 83,75 eura s 8,05% úrok z omeškania od 30.12.2014 do zaplatenia v mesačných splátkach po 10 eur splatných 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok počnúc 40. dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Po vykonaní dokazovania súd konštatoval, že účastníci dňa 14.06.2007 uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 25.000 Sk, t. j. 829,85 eura. V tomto konaní sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 874,92 eura ako aj úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 698,03 eura za čas od 18.04.2013 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný svoj záväzok riadne nesplnil.

Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, 1 ods. 1, § 2 a § 4 zákon č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). V tomto prípade zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, súčasťou ktorej sa stali aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Tieto však žalovaný ovplyvniť nemohol, lebo boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Veriteľ má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania netvrdil a ani nepreukázal, že úver bol poskytnutý na iný účel, t. j. na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na právny vzťah účastníkov teda aplikoval právne normy spotrebiteľského práva, a to zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv. Zákon o spotrebiteľských úveroch za spotrebiteľský úver označoval dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť mu celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj sumu, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, ročnú percentuálnu mieru nákladov, sankcie za porušenie zmluvy, spôsob zániku záväzku zo zmluvy a i. Pri nesplnení týchto podmienok je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jeho základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Ak však v zmluve nie sú uvedené úroky alebo poplatky, veriteľ ich nemôže od spotrebiteľa požadovať (§ 4 ods. 5 zákona), a taktiež za situácie, že v nej nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona). Zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere pre svoju platnosť musí spĺňať i základné náležitosti právneho úkonu ustanovené v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, inak je absolútne neplatná. Pred uzavretím zmluvy o úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami a veriteľ musí spotrebiteľovi poskytnúť i ďalšie doplňujúce informácie.

Súd teda skúmal, či predmetná zmluva má všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a zistil, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch

- teda výšku úrokov a iných poplatkov. Absencia tohto údaja v spotrebiteľskej zmluve má zo zákona za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tomto prípade uvedené údaje nie sú obsiahnuté ani v zmluve a ani v obchodných podmienkach (pre spotrebiteľa zrozumiteľne). Pritom obchodné podmienky sú neprehľadné a rozsiahle, s takou odbornou právnou terminológiou, ktoré sú pre bežného spotrebiteľa ťažko zrozumiteľné, preto možno mať dôvodné pochybnosti o tom, či spotrebiteľ pri podpisovaní tejto zmluvy si mohol byť vedomý toho, aké konkrétne práva a povinnosti pre neho z tejto zmluvy vzniknú. Vzhľadom na to podľa § 2 ods. 5 citovaného zákona veriteľ nemôže od dlžníka požadovať úrok alebo poplatky v zmluve neuvedené. Žalovaný bol teda povinný zaplatiť žalobcovi poskytnutý úver bezúročne a bez poplatkov, t. j. rozdiel medzi poskytnutou sumou 829,85 eura a výškou uhradenej sumy 746,096 eura, v sume 83,75 eura. Súd teda žalovaného zaviazal na úhradu tejto sumy spolu úrokmi z omeškania na podklade ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009, pretože omeškanie vzniklo pred 31.01.2013. Úroky z omeškania súd priznal odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, keďže žalobca nepreukázal, kedy mu doručil list s oznámením o zosplatnení celého úveru. Výrok o trovách konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konania, alternatívne zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru úverová zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti tak, aby bol úver považovaný za úver s úrokmi. V čase uzavretia zmluvy, t. j. 29.09.2007, medzi obligatórne náležitosti zmluvy nepatril údaj o výške úrokovej sadzby, odhliadnuc od toho, že tento údaj je súčasťou ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý sa v zmluve uvádza. Z toho dôvodu mal súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na ustanovenie § 1 Hlavy 5 Úverových podmienok (ÚP), podľa ktorého sa výška úroku zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru. V ďalšom texte odvolania uviedol výpočet sumy, ktorú bol žalovaný spolu s príslušenstvom uhradiť. Konečná výška úveru činila 43.500 Sk, z toho samotný úver bol vo výške 25.000 Sk. Žalobca teda v zmluve uviedol presnú výšku úroku z úveru v úverovej zmluve. V bode 35. úverovej zmluvy je uvedená konečná výška úveru. Ako preukázal formou prepočtu, v uvedenom bode priamo na prednej strane zmluvy bola uvedená výške úroku z úveru spôsobom, ktorý výstižne spĺňa požiadavku vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Požadoval uplatniť základné zásady spravodlivého súdneho procesu ako aj základných výkladových pravidiel, kedy formalizmus a nadštandardná ochrana práv jednej strany spôsobuje nerovnosť účastníkov až porušenie práv strany druhej.

Žalovaný sa k obsahu odvolania žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne primerane odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok odvolací súd uvádza nasledovné:

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa zistil skutkový stav na podklade ustanovenia § 120 ods. 1 OSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, v odvolacom konaní sa zaoberal námietkami žalobcu o tom, že súd prvého stupňa mal aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a že úverová zmluva spolu s úverovými podmienkami obsahuje všetky zákonné náležitosti, t. j. aj výšku dohodnutých úrokov a poplatkov. S týmito jeho námietkami sa odvolací súd po oboznámení odôvodnenia prvostupňového rozsudku, úverovej zmluvy (v spise na č. l. 6) a úverových zmluvných podmienok (v spise na č. l. 7 - 8) na podklade ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy nestotožnil. Pri posudzovaní platnosti takého dojednania úrokov a poplatkov, ako ich opísal žalobca vo svojom odvolaní, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť o. i. určite a zrozumiteľne; inak je (absolútne) neplatný. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na tieto zákonné povinnosti žalobca pri uzavieraní úverovej zmluvy v spojení s úverovými podmienkami nesporne pozabudol, keď jej obsah ani formu nevypracoval v súlade s nimi.

Úverové podmienky, ktoré majú byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a čiastočne aj sama úverová zmluva, boli vyhotovené úplne nečitateľne, s cieľom evidentne dosiahnuť, aby ich spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemohol narýchlo prečítať. Použité príliš drobné písmo spôsobilo ich nečitateľnosť, a z toho dôvodu aj nezrozumiteľnosť. Spôsob výpočtu príslušenstva opísaný žalobcom v podanom odvolaní si žalovaný nesporne ani nemohol uvedomiť, keď navyše v zmluve okrem výšky úveru, konečnej výšky úveru a RPMN nie sú citované žiadne úroky a ani iné poplatky, aj keď to ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy pre platnosť zmluvy vyžadovalo. S ohľadom na to súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého od spotrebiteľa veriteľ nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Výpočet uvádzaný žalobcom v podanom odvolaní mal byť nesporne súčasťou čitateľného textu úverovej zmluvy a následné dovysvetľovanie toho, z čoho mala pozostávať suma, ktorú podľa žalobcu bol žalovaný povinný zaplatiť, odvolací súd hodnotil ako právne irelevantné. Údaj o RPMN ako indikátor ceny úveru vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, pretože zohľadňuje nielen úrok ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Z tohto údaju si však spotrebiteľ bez ďalšieho nevie a ani nemôže jednotlivo vydedukovať výšku úroku a ostatných poplatkov. Obranu žalobcu v tomto smere oproti zamietnutiu časti žaloby odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Súd prvého stupňa pri rozhodnutí postupoval správne, odvolací súd sa s ním stotožnil rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil; v ostatnom odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.

V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý však o ich náhradu podľa § 151 ods. 1 OSP nepožiadal a v podstate mu ani nevznikli. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada sa náhrada trov konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.