Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-128-2015.pdf
PDF · 70.17 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/128/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Mesto Košice - Mestská polícia Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti povinnému: W. A., nar. XX.XX.XXXX, X. X, G., zastúpený opatrovníkom V. A., nar. XX.XX.XXXX, X.Á. X, G., pre vymoženie 16,- eur s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Vierou Uhríkovou, so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach, Letná 40, o odvolaní opatrovníka povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 20.11.2014 č.k. 38Er/1479/2010-15, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 20.11.2014 č.k. 38Er/1479/2010-15 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a v ňom uviedol, že dňa 12.06.2014 bol súdu doručený návrh opatrovníka povinného na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že povinný je zbavený svojprávnosti v plnom rozsahu, je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 102,30 eur a nemá žiadny iný príjem ani žiadny majetok. Povinný je od 04.03.2013 na liečení na Psychiatrickej liečebni v A.. Súd citoval ust. § 57 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z.z. a pokračoval tým, že ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Na rozdiel od toho, podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sú iné dôvody, ako uvedené v ods. 1, súd má iba možnosť exekúciu zastaviť. Treba rozlišovať aj to, či dochádza k zastaveniu exekúcie ako celku alebo iba čiastočne (§ 57 ods. 3 Exekučného poriadku). Opatrovník vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na nesvojprávnosť a nepriaznivú majetkovú situáciu povinného a z tohto titulu žiada exekúciu zastaviť. K tomu súd uvádza, že súd má možnosť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastaviť, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu pritom vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale najmä uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Existencia nedostatku majetku povinného pritom musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, že povinný je nemajetný.
Z uvedeného vyplýva, že do kompetencie exekučného súdu nespadá posudzovanie majetkových pomerov povinného. To je úlohou súdneho exekútora, ktorý v priebehu exekučného konania pri výbere toho najvhodnejšieho spôsobu vykonania exekúcie preveruje aj majetkové pomery povinných. Pokiaľ dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, podá na súd podnet na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu a súd sa ním bude zaoberať. V danom prípade obmedzenie, či pozbavenie spôsobilosti na právne úkony nie je na ujmu povinnému, nakoľko je v exekučnom konaní zastúpený opatrovníkom. Na základe vyššie citovanej právnej úpravy a skutkového stavu súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie opatrovník povinného a v ňom uviedol, že Exekučný poriadok nevylučuje zákonnú možnosť povinného podať podnet na zastavenie exekúcie pre jeho nemajetnosť priamo exekučnému súdu, ktorý ale v tomto prípade jeho návrh na zastavenie exekúcie nesprávne posúdil, nakoľko nevzal do úvahy, že povinný je pozbavený spôsobilosti na právne úkony a je umiestnený v Psychiatrickej liečebni v A. a nie je predpoklad zlepšenia jeho zdravotného stavu. Povinný je poberateľom len invalidného dôchodku vo výške 102,30 eur mesačne, čo nie je ani výška životného minima, a preto nie je možné vykonávať zrážky z tohto dôchodku Sociálnou poisťovňou. Okrem toho povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového, ani prípojného vozidla a nevlastní žiaden nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty, z predaja ktorého by bolo možné splatiť pohľadávku exekučného konania. Záverom opatrovník povinného navrhuje uznesenie zo dňa 20.11.2014 č.k. 38Er/1479/2010-15 zrušiť a exekučné konanie proti povinnému W.P. A. na vymoženie sumy 16,- eur zastaviť.
Oprávnený v liste zo dňa 22.01.2015 uviedol, že netrvá na vymáhaní sumy 16,- eur od povinného, avšak žiada, aby nebol zaviazaný k úhrade trov konania.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Dňa 09.05.2014 bola súdnemu exekútorovi doručená žiadosť povinného na zastavenie exekúcie, v ktorej opatrovník povinného okrem iného uviedol, že povinný poberá invalidný dôchodok vo výške 102,30 eur a nemá žiaden iný finančný príjem ani majetok. Uvedenú žiadosť - návrh na zastavenie exekúcie, následne súdny exekútor dňa 12.06.2014 odstúpil prvostupňovému súdu. Z citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. vyplýva, že ak je splnená podmienka nemajetnosti povinného, súd obligatórne zastavuje exekúciu. Je teda logické, že predtým musí splnenie tejto podmienky skúmať, nakoľko návrh na zastavenie exekúcie je takým úkonom povinného, o ktorom súd musí konať a rozhodnúť. Prvostupňový súd však v tomto smere nevyvinul žiadnu iniciatívu, ale obmedzil sa len na konštatovanie, že do kompetencie exekučného súdu nespadá posudzovanie majetkových pomerov povinného, nakoľko to je úloha súdneho exekútora. A práve tu - pri zisťovaní skutkového stavu, prvostupňový súd pochybil. Totiž ak dospel k záveru, že nemajetnosť povinného je potrebné preukázať šetrením súdneho exekútora v rámci exekúcie a že exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, nakoľko takéto skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom, bol povinný predložené vyjadrenie povinného, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii preveriť u súdneho exekútora. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od udelenia poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie (4 roky), mal súdny exekútor dosť priestoru na skúmanie majetkových pomerov povinného, na ich vyhodnotenie a na základe takto zisteného skutkového stavu mal oznámiť súdu na jeho žiadosť jeho výsledok, prípadne sám podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, ak na to bol dôvod.
V danom prípade je teda záver odvolacieho súdu taký, že prvostupňový súd nepostupoval dôsledne, nakoľko rozhodol bez toho, aby sa presvedčil, ako boli prešetrené majetkové pomery povinného od začiatku exekúcie, a preto ani nemohol zhodnotiť, či povinný má, resp. nemá dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Prvostupňový súd nezistil dôsledne skutkový stav a tvrdeniami povinného sa dostatočne nezaoberal. Na tomto základe preto podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Krajský súd v Košiciach uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 20.11.2014 č.k. 38Er/1479/2010-15 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd preskúma opodstatnenosť námietok povinného tak, aby mal riadne zistený skutkový stav veci a následne posúdi, či je na strane povinného splnená podmienka nemajetnosti.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania tak, ako to vyplýva z ust. § 224 ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.