Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45C/491/2015

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci žalobcu: Q. A., T. XXX, A., štátne občianstvo SR, zastúpená: JUDr. Jaroslav Málek, Kraskova 2, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody vo výške 374,a eur, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou na začatie konania doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.07.2015 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 23.973,64 eur titulom náhrady škody podľa § 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dôvodu nesprávneho úradného postupu notárky JUDr. C. B..

Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že podľa závetu spísaného dňa 05.03.1998 do notárskej zápisnice na Notárskom úrade Q.. C. B. so sídlom v A., pod sp. zn. N60/98, Nz 60/98 sa stala závetnou dedičkou po nebohej V.. Z. R., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom H.. W. 1, A.. Pred spísaním uvedeného závetu, V.. Z. R. listinou o vydedení spísanou formou notárskej zápisnice Notárskym úradom Q.. C. M. pod sp.zn. N 99/96, Nz l00/96 zo dňa 09.07.1996, vydedila svoju dcéru V.. R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. X. 4, N. D. XXX XX, ako jedinú dedičku zo zákona. Dcéra zosnulej V.. Z. R., V.. R. W., sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. domáhala určenia neplatnosti vydedenia a určenia neplatnosti závetu. V uvedenej právnej veci Okresného súdu Bratislava III bolo rozsudkom dňa 24.01.2011 rozhodnuté, že dôvody vydedenia navrhovateľky V.. R. W. poručiteľkou V.. Z. R. neexistovali a súd zamietol návrh o určenie neplatnosti závetu poručiteľky V.. Z. R. formou notárskej zápisnice spísanej notárkou Q.. C. B. pod sp.zn. N 60/98, Nz 60/98.

Žalobca ďalej uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. zo dňa 13.12.2011 bolo určené, že súd bude ďalej konať s V.. R. W., o ktorej sa súd domnieval, že je dedičkou zo zákona a nebude ďalej konať s žalobcom. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že v konaní o dedičstve po poručiteľke V.. Z. R., zomrelej dňa 27.03.1998, poručiteľka zanechala závet spísaný formou notárskej zápisnice ktorú spísala notárka Q.. C. B.. Podľa dotknutého závetu za dedičku celého majetku po poručiteľke bol ustanovený žalobca, z dôvodu, že sa o ňu vzorne starala a zaviazala sa poručiteľku V.. Z. R. doopatrovať. Jej dedičské právo ako závetnej dedičky poprela dcéra poručiteľky MUDr. R. W. s poukazom na ustanovenia § 175 ods. l O.s.p. z dôvodu formálnych nedostatkov závetu, ktoré spôsobila pri výkone svojej činnosti pani Q.. C. B.. Súd prvého stupňa poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. zo dňa 24.01.2011, kde súd zamietol návrh V. na určenie neplatnosti závetu z dôvodu, že poručiteľka nebola osobou trpiacou duševnou poruchou, pre ktorú by závet bol neplatný. V tejto súvislosti však súd prvého stupňa konštatoval, že pre posúdenie závetu z hľadiska

dodržania formálnych náležitostí nemá tento rozsudok žiadny právny význam a súd v konaní o dedičstve nie je ním viazaný.

Vo vzťahu k splneniu podmienok formálnych náležitostí súd prvého stupňa poukázal na rozdielne a vzájomne si odporujúce dátumy spísania závetu, keď číslami je dátum označený ako deň 05.03.1998, a slovom: piateho marca tisícdeväťstoosemdesiatosem. Súd prvého stupňa vyhodnotil tento nedostatok ako chybu spôsobenú zlyhaním mechanickej činnosti človeka a nepovažuje ho za nesplnenie formálnej náležitosti závetu v zmysle § 476 ods. l a 2 O.s.p. v súvislosti s § 47 písm. c) Notárskeho poriadku. Súd prvého stupňa však považoval za nedostačujúce uvedenie údaju v zápisnici o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov. S poukazom na ustanovenia § 48 ods. l a § 47 písm. e) Notárskeho poriadku mal súd prvého stupňa za to, že notár v notárskej zápisnici musí uviesť nielen to, že overil totožnosť osôb, ale aj to akým spôsobom sa tak stalo. Skúmaná notárska zápisnica však obsahuje len konštatovanie, že „osobná totožnosť bola preukázaná zákonným spôsobom" a súd túto formuláciu považoval súd za nepostačujúcu. Za nedodržanie formálnych náležitostí považoval súd prvého stupňa aj to, že notárska zápisnica neobsahovala doložku s vyhlásením svedkov, že boli prítomní pri prejave vôle poručiteľky a o tom, čo sa má pojať do zápisnice (§49 Zákona 323/1992 Zb.- Notársky poriadok), pri prečítaní zápisnice a jej schválení poručiteľkou. Konštatovanie notárky v závere zápisnice, že „O tom som Ja, notárka, túto notársku zápisnicu v prítomnosti účastníčky a svedkov úkonu napísala, prečítala, vysvetlila jej obsah a dvaja svedkovia úkonu notársku zápisnicu po schválení MUDr. Z. R., ktorá nemôže písať z dôvodu niekoľko mozgových cievnych príhod a následného ochrnutia pravej polovice tela, vlastnoručne podpísali za prítomnosti mňa notárky a závetkyne V.. Z. R.", je preto podľa názoru súdu v zmysle § 52 ods. l a 3 Notárskeho poriadku, nedostatočné.

Okresný súd taktiež v závere konštatoval skutočnosť, že predloženú listinu nie je možné považovať za notársku zápisnicu z dôvodu chýbajúcich formálnych náležitostí notárskej zápisnice v zmysle § 47 písm. b) a § 52 ods. l a 3 Notárskeho poriadku. Taktiež doplnil, že závet poručiteľky nemožno považovať za platný závet spísaný v inej forme v zmysle § 476 ods. l Občianskeho zákonníka, nakoľko nespĺňa zákonné náležitosti § 476c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko závet poručiteľky spisovala notárka, ktorá sa však stala svedkom, pisateľom a zároveň aj predčitateľom, čo odporuje zákonnému ustanoveniu §476c ods. 1 Občianskeho zákonníka, je takto vytvorený závet neplatný.

Vyššie uvedené uznesenie prvostupňového súdu, Okresného súdu Bratislava III, napadol žalobca odvolaním. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, v konaní vedenom pod sp. zn. , po preskúmaní dôvodov odvolania, svojim rozhodnutím zo dňa 29.02.2012 dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné a rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil, resp. v celom rozsahu sa stotožnil s právnymi závermi v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu.

Z vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že pri spisovaní závetu poslednej vôle poručiteľky MUDr. Z. R., notárka Q.. C. B. sa pri výkone svojej činnosti notárky, dopustila radu formálnych chyb, ktoré mali následne za následok spôsobenie neplatnosti závetu poručiteľky V.. R. vo vzťahu k osobe navrhovateľky.

Žalobca ďalej uviedol, že čistá hodnota dedičstva majetku po nebohej MUDr. Z. R. predstavovala 47.947,28 EUR. So zreteľom k uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. , právoplatného dňa 27.04.2011 s prihliadnutím na ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka v platnom znení, je podľa jej názoru potom možné pre prípad platného závetu poručiteľky V.. Z. R. vo vzťahu k jej osobe ako závetnej dedičke konštatovať, že takto by jej pripadla jedna polovica hodnoty dedičstva, t.j. 23.973,64 eur, nakoľko V.. R. W. je jedinou zákonnou dedičkou po V.. Z. R. a tejto by podľa citovaných zákonných ustanovení takto mala pripadnúť teda jedna polovica dedičského podielu zo zákona.

Žalobca na záver uviedol, že z dôvodu neplatnosti závetu formou notárskej zápisnice, ktorú spôsobila pri výkone svojej činnosti notárka Q.. C. B., bola poškodená o jednu polovicu hodnoty dedičstva, t.j. čiastku 23.973,64 eur. Na základe uvedených skutočností je teda podľa jej názoru možné vyvodiť záver, že notárka C. B. sa pri výkone svojej činnosti - notárky, pri spisovaní závetu poslednej vôle poručiteľky V.. Z. R., dopustila radu formálnych chýb, z ktorých niektoré mali za následok spôsobenie neplatnosti závetu formou notárskej zápisnice v súvislosti s čím žalobca nebol pribratý do dedičského konania ako závetný dedič po poručiteľke V.. Z. R., čím došlo k poškodeniu jej osoby nakoľko sa mala v prípade platného závetu spísaného formou notárskej zápisnice stať závetnou dedičkou po poručiteľke V.. Z. R..

Podaním doručeným súdu dňa 09.09.2015 sa žalovaný vyjadril k žalobe na začatie konania a uviedol, že na Okresnom súde Bratislava I prebieha súdne konane vo veci náhrady škody, v ktorom si žalobca uplatnil voči notárke JUDr. C. B. nárok na náhradu škody spočívajúci na rovnakom skutkovom základe ako v žalobe na začatie konania zo dňa 22.07.2015 a žiadal súd, aby žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu neopodstatnenosti, alebo aby konanie prerušil.

Žalovaný ďalej uviedol, že nárok žalobcu nemožno subsumovať pod ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko v čase vzniku namietaného nesprávneho úradného postupu bol platný a účinný zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“), ktorý upravoval okrem iného aj podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ si teda žalobca uplatňuje svoj nárok na náhradu škody titulom údajného nesprávneho úradného postupu notárky, ktorého sa menovaná mala dopustiť dňa 05.03.1998, je potrebné uplatnený nárok žalobcu posudzovať podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. Na základe všetkých uvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení a najmä na základe právnych záverov plynúcich z ustálenej judikatúry žalovaný nielen namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v tomto súdnom konaní, nakoľko jediným pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní môže byť menovaná notárka, ale taktiež zastáva názor, že pokiaľ nebude súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. právoplatne ukončené, nemožno v tejto veci riadne pokračovať, konať a rozhodnúť, nakoľko rozhodnutie súdu závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený v tomto konaní riešiť (náhrada škody uplatnená voči menovanej notárke) a od ktorej priamo a bezprostredne závisí aj rozhodnutie v tejto veci.

Žalovaný okrem námietky pasívnej vecnej legitimácie, dal súdu do pozornosti aj ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého sa najneskôr toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví). Vzhľadom na uvedené odporca vniesol námietku premlčania objektívnej desaťročnej premlčacej lehoty podľa ustanovenia §22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., nakoľko je zrejmé, že namietaný nesprávny úradný postup, ktorým mala byť žalobkyni spôsobená škoda bol realizovaný v roku 1998, pričom k uplatneniu nároku na náhradu škody došlo až 26.02.2015, teda viac ako sedem rokov od realizácie nesprávneho úradného postupu notárky. Okrem uvedeného odporca uviedol, že podľa jeho názoru v tomto súdnom konaní žalovaná nepreukázala ani existenciu základných podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z.

Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 27.11.2015 vyjadril k vyjadreniu žalovaného k návrhu na začatie konania a uviedol, že aj keď podľa názoru žalovaného nesprávne oprel svoje právo prostredníctvom svojho žalobného návrhu o zákon č. 514/2003 Z.z. a nie o zákon č. 58/1969 Zb., potom je však potrebné tiež potrebné konštatovať, že súdu je zrejmé, z ktorého zákona žalobca svoje právo uplatnené v žalobnom návrhu odvodzuje, nakoľko súd právo pozná - iura novit curia (zásada rímskeho práva). Z uvedených súvislostí je teda nepochybné že uplatnila svoje právo na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľka je presvedčená, že i pasívna legitimácia žalovaného je dôvodná. Pokiaľ sa jedná o námietku premlčania (§22 ods.2 zák. č.58/1969 Zb) zo strany žalovaného, tak vo vzťahu k tejto námietke žalobca uviedol, že citované zákonné ustanovenie nie je možné aplikovať v tejto právnej veci, nakoľko dotknutá notárka nespôsobila škodu rozhodnutím (kedy by bolo možné dotknuté zákonné ustanovenie aplikovať). Žalobcovi bola spôsobená škoda absolútne neplatným právnym úkonom zo strany dotknutej notárky pričom o tejto skutočnosti sa dozvedela až na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.02. 2012 sp. zn. vo veci odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. zo dňa 13.12.2011 v dedičskej veci po nebohej V.. Z. R.. V uvedených súvislostiach je teda potom možné konštatovať, že rozhodujúcim momentom pre plynutie lehoty žalobkyne na uplatnenie jej práva podľa zákona č. 58/1969 Zb. bol deň doručenia rozhodnutia (uznesenia sp. zn. zo dňa 29.02.2012) odvolacieho súdu - Krajského súdu v Bratislave žalobcovi. Teda v danom prípade je objektívne potrebné v prvom rade aplikovať na uplatnenie práva žalobkyne podľa zák. č. 58/1969 Zb. ustanovenie § 22 ods. 1 citovaného zákona. So zreteľom k citovaným zákonným ustanoveniam je teda možné konštatovať že žalobca uplatnil svoje právo podľa zákona č. 58/1969 Zb. vo vzťahu k žalovanému v zákonom stanovenej lehote

(§22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb.) a teda je taktiež možné konštatovať, že jej právo na uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. premlčané nie je.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 28.01.2016 vyjadril nesúhlas s návrhom žalovanéh na prerušenie konania, nakoľko je toho názoru, že zodpovednosť žalovaného v danom prípade je primárna, notár je verejný činiteľ, ktorý je štátom určenou osobou a splnomocnenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa Zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov. Notár je orgánom verejnej moci i pri výkone verejnej činnosti, ktoré súviseli so spracovaním úradnej agendy pri ktorej sa notár (notárka JUDr. C. B.) dopustil pochybení, v príčinnej súvislosti ktorých došlo k poškodeniu navrhovateľky. Na základe takto objektívne existujúcej skutočnosti nesie primárne zodpovednosť štát (Slovenská republika), ktorý je takto vo vzťahu k navrhovateľke i pasívne legitimovaným subjektom vo veci uplatnenia práv a nárokov ktorých sa žalobca domáha prostredníctvom tejto žaloby. V uvedených súvislostiach je teda i zodpovednosť štátu primárna a zodpovednosť notára ako osoby ako takej je v danom prípade až sekundárna. Žalobca je teda názoru, že toto konanie by malo predchádzať konaniu, ktoré je evidované na Okresnom súdu Bratislava I, pod sp. zn. , súd by mal pokračovať v tomto konaní a aby návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní doručenom súdu dňa 13.06.2016 doručil súdu uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 29.07.2015 a žalobný návrh podaný na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. zo dňa 26.02.2015, ktorým sa žalobca Q. A. domáhala od žalovaného Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zaplatenia sumy 23.973,64 eur titulom náhrady škody podľa § 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, z dôvodu nesprávneho úradného postupu notárky Q.. C. B..

Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. -91 zo dňa 29.07.2015 súd zistil, že konanie bolo vo veci prerušené na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , vzhľadom k tomu, že žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 16.3.2015 sa svojím žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.2.2015 domáhal náhrady škody aj podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v ktorom v procesnom postavení odporcu vystupuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. . Návrh podaný v tejto veci a v konaní vedenej pod sp. zn. je založený na totožných skutkových okolnostiach, ktorými vznikla navrhovateľke škoda. Na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. v súčasnosti prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka s významom pre rozhodnutie súdu v tejto veci, v ktorej sa rozhoduje o nároku žalobcu na náhradu škody z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré je založené na rovnakých skutkových okolnostiach ako toto konanie, súd prerušil konanie až do právoplatného skončenia predmetného konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. .

Z žaloby doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.02.2015 súd zistil, že žalobca sa domáhal od žalovaného Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zaplatenia sumy 23.973,64 eur titulom náhrady škody podľa § 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, z dôvodu nesprávneho úradného postupu notárky Q.. C. B..

Podľa § 103. O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 83. O.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Nedostatkom podmienky súdneho konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. je i prekážka začatého konania (litispedencia;§ 83 O.s.p.), ktorá bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, táto je daná aj vtedy, ak účastníci v druhom konaní vystupujú v opačnom procesnom postavení. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania

a základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený, totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja.

Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla.

Súd pri skúmaní procesných podmienok zistil prekážku začatej veci, prebiehajúceho konania na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o tej istej veci. V danom prípade je splnená podmienka totožnosti účastníkov konania, žalobca Q. A., T. XXX, A., štátne občianstvo SR, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, totožnosť predmetu sporu, ktorým sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 23.973,64 eur titulom náhrady škody podľa § 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dôvodu nesprávneho úradného postupu notárky Q.. C. B., ktorá sa pri výkone svojej činnosti notárky, dopustila radu formálnych chýb, z ktorých niektoré mali za následok spôsobenie neplatnosti závetu formou notárskej zápisnice v súvislosti s čím žalobcovi nebola pribratá do dedičského konania ako závetná dedička po poručiteľke V.. Z. R., čím došlo k poškodeniu jej osoby nakoľko sa mala v prípade platného závetu spísaného formou notárskej zápisnice stať závetnou dedičkou po poručiteľke V.. Z. R., čím bola žalobca poškodený o jednu polovicu hodnoty dedičstva, t.j. čiastku 23.973,64 eur. Z obsahu žaloby doručenej tunajšiemu súdu dňa 22.07.2015 pod sp.zn. súd zistil, že ide o totožnú žalobu, ktorá bola doručená Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.02.2015 pod sp.zn. , ide o totožný text žaloby ako v predmetnej veci vedenej na tunajšom súde (vyhotovený v rovnakom počte siedmych strán), rovnakých účastníkov konania, rovnaký predmet sporu. V danom prípade ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a preto súd konanie vo veci zastavil podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p..

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo vo veci zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).