Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Er/981/2011

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. N. M., so sídlom úradu W. W. X/XXX, Ž., vo veci oprávneného Vedecko - technologického parku Žilina, IČO: 37 807 196, so sídlom Univerzitná 25, Žilina, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. A. N., advokátkou, so sídlom kancelárie O. D. Č.. XX, Ž., proti povinnej spoločnosti KVTRANS, s.r.o., IČO: 36 800 007, so sídlom Záhradná 30/11, Žilina, o vymoženie sumy 1.987,16 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnenej u k l a d á povinnosť do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 53,40 eur .

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného zo dňa 20.02.2011, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 097192* dňa 10.03.2011.

Podaním osobne podaným súdu dňa 01.04.2014 súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie, a to s poukazom na skutočnosť, že pri vykonávaní exekúcie zistil, že povinná nevlastní žiadne majetok, ktorý by stačil čo i len na úhradu trov exekúcie. Ďalej uviedol, že dňa 11.02.2013 začalo konanie o zrušení povinnej bez likvidácie, ktoré oznámenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod. sp. zn. Cbr 146/2012. Súdny exekútor informoval oprávneného o stave exekúcie a navrhol mu, aby podal návrh na zastavenie exekúcie. Oprávnený súhlasil s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Zároveň si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 90,52 eur.

Podľa ustanovenia § 57 ods. l písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“): Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Vzhľadom na exekútorom zistené majetkové pomery povinnej súd konštatuje, že nie je účelné a efektívne pokračovať v exekúcii a zároveň uspokojenie pohľadávky nemožno predpokladať, exekúcia by bola zaťažená tvorbou ďalších trov. Súd preto exekúciu podľa citovaného zákonného ustanovenia zastavil.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 EP: Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 EP: Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa ustanovenia § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl.“): (1) Ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. (2) Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa ustanovenia § 15 vyhl.: Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b)doručenie príkazu na začatie exekúcie, c)doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d)doručenie exekučného príkazu, e)doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f)doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g)každé zisťovanie bydliska povinného, h)každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i)každé zisťovanie účtu povinného, j)každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa ustanovenia § 22 vyhl.: (1) Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. (2) Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 23 vyhl.: (1) Náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. (2) Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 200 ods. 5 EP, pričom na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 203 ods. 2 EP zaviazal oprávneného.

Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v sume 90,52 eur.

Podľa vyhl. súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu v sume 53,40 eur, ktoré pozostávajú z:

1/ minimálnej paušálnej odmeny exekútora v sume 33,19 eur (§ 14 ods. 1 vyhl.)

2/ náhrady hotových výdavkov v sume 9,99 eur (§ 22 vyhl.):

- poštovné 1,60 eur + 1,30 eur + 0,33 eur + 2 x 1,30 eur + 0,26 eur + 1,30 eur + 2 x 1,30 eur = 9,99 eur

3/ náhrady za stratu času v sume 1,32 eur (§ 23 vyhl.):

- za cestu vykonanú dňa 02.01.2012 za účelom prešetrenia majetkových pomerov povinného zo sídla exekútorského úradu do (bydliska) sídla povinného a späť v trvaní celkom menej ako 30 min (1 polhodina á 0,66 eur = 0,66 eur)

- za cestu vykonanú dňa 09.10.2012 za účelom prešetrenia majetkových pomerov povinného zo sídla exekútorského úradu do (bydliska) sídla povinného a späť v trvaní celkom menej ako 30 min (1 polhodina á 0,66 eur = 0,66 eur)

3/ DPH vo výške 20 % zo sumy 44,50 eur celkom v sume 8,90 eur (§ 22 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH).

V časti hotových výdavkov titulom poštovného súd priznal náhradu hotových výdavkov len v rozsahu, v akom sú výdavky na poštovnom preukázané v spise exekútora - 9,99 eur (v exekútorskom spise EX

166/11 sa nachádza len 9 originálov doručeniek), teda nie v sume uplatnenej súdnym exekútorom 15,06 eur. Súd poukazuje, že poštovné možno priznať len v rozsahu jeho skutočného vynaloženia, teda nie o vzťahu k prípadnému budúcemu poštovnému tak, ako náhrada v sume 2,- eur bola uplatnená súdnym exekútorom.

Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov v sume 9,30 eur titulom kancelárskych nákladov a v sume 4,- eur titulom telekomunikačných nákladov, nakoľko výška a účelnosť týchto nákladov nie je objektívne preskúmateľná. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti ani čo do výšky, ani čo do ich dôvodnosti a účelnosti. Z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 166/11 však nie je možné preukázať, na základe čoho súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní uvedených hotových výdavkov. Ani z obsah spisu teda nie je možné ustáliť, či tieto výdavky súdnym exekútorom boli skutočne vynaložené, ani čo bolo predmetom týchto výdavkov.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov, a to v časti náhrady cestovných nákladov v sume 7,92 eur, nakoľko z exekútorského spisu EX 166/11 síce mal preukázané, že dňa 02.01.2012 došlo k ceste za účelom prešetrenia majetkových pomerov povinného a dňa 09.10.2012 došlo k ceste taktiež za účelom prešetrenia majetkových pomerov povinného, súdny exekútor však neuviedol, z čoho ním uplatnená náhrada pozostáva a zároveň súdu ani nepredložil žiadne listinné dokumenty, z ktorých by bolo možné vyvodiť, ako súdny exekútor dospel k predmetnej sume. Nebol totiž predložený doklad preukazujúci nákup a cenu pohonných hmôt. V tejto časti tak náhrada trov exekúcie je nepreskúmateľná, resp. bola súdnym exekútorom nepreskúmateľne uplatnená a súdom nemohla z tohto dôvodu byť priznaná.

V časti náhrady za stratu času súd nepriznal náhradu v rozsahu jej uplatnenia 3,96 eur za sedem aj začatých polhodín, ale len za polhodiny začaté dve, jednu v súvislosti s každou cestou do sídla povinného a späť. Súd poukazuje, že súdnemu exekútorovi podľa § 23 ods. 1 vyhl. patrí náhrada len za čas strávený na ceste z miesta sídla exekútorského úradu do miesta, kde sa má vykonať úkon exekučnej činnosti a späť, teda rozhodne nie náhrada za čas strávený vykonaním samotného úkonu. Z úradných záznamov nachádzajúcich sa na č.l. 34 a 38 exekútorského spisu EX 166/11 vyplýva, že prešetrenie majetkových pomerov povinného sa uskutočnilo v jeho sídle. Ako vyplýva z úvodnej časti tohto uznesenia, sídlo povinného je na adrese Záhradná 30/11, Žilina. Sídlo exekútorského úradu je pritom na adrese Daniela Dlabača 2/978, Žilina. Vzdialenosť medzi týmito dvoma miestami je najkratšou cestou (ulicami Daniela Dlabača - 1. mája - P. O. Hviezdoslava - Ľavobrežná - Estakáda - Bytčianska - Na starej hradskej - K múzeu - Záhradná) len 3,5 km a táto cesta trvá za použitia osobného motorového vozidla (ktoré podľa predmetného úradného záznamu bolo použité) menej ako 10 minút (táto skutočnosť je súdu známa z jeho úradnej činnosti - § 121 OSP), teda oboma smermi menej ako 20 minút. Ani v čase najväčšej špičky cesta z jedného miesta, do miesta druhého, nemohla trvať viac ako viac ako 90 minút tak, ako tvrdí súdny exekútor, keď v súvislosti s vykonanými cestami si uplatnil náhradu za stratu času v rozsahu siedmych začatých polhodín, teda viac ako 90 min v súvislosti s cestou jednou. Trvať dlhšie ako 20 minút mohla len za využitia trasy dlhšej (4,5 km ulicami Daniela Dlabača - Republiky - Veľká Okružná - Martina Rázusa - Estakáda - Bytčianska - Na starej hradskej - K múzeu - Záhradná), prípadne inej nehospodárnej trasy, a to tiež za predpokladu, že by na týchto trasách premávka nebola plynulá. Preto súd neakceptoval uplatnenie zo strany súdneho exekútora a náhradu za stratu času za cesty vykonané v dňoch 02.01.2012 a 09.10.2012 priznal len v rozsahu dvoch začatých polhodín.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti

ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.