Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/72/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu V. - E. V. R., s.r.o., so sídlom R., G. trh X/ A, B. XX XXX XXX, zastúpeného K. kanceláriou L., s.r.o., so sídlom R., L. XX proti žalovanému D. D., bytom N. XXX, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. októbra 2015 č. k. -32 takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a.

Rozsudok súd prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu X,- eur od 24.07.2012 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke mal súd za to, že zmluvy o pripojení uzavreté právnym predchodcom žalobcu a žalovaným majú charakter spotrebiteľských zmlúv. Charakteristickou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené na predtlačených formulároch a pre spotrebiteľa nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetom spotrebiteľských zmlúv je najmä dodanie tovaru, vykonanie služby prípadne ich kombinácia. Účastníkmi spotrebiteľských zmlúv sú dodávateľ a spotrebiteľ. Pojem dodávateľ je vymedzený zákonom o ochrane spotrebiteľa a jedná sa o podnikateľský subjekt, ktorý pri uzavieraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, poskytuje tovary a služby hromadne za rovnakých podmienok. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzavieraní plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluvy o pripojení uzavreté právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spĺňajú všetky znaky spotrebiteľských zmlúv, preto ich súd posudzoval podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca so žalovaným dňa 25.11.2010 a dňa 07.12.2010 uzatvorili podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. zmluvy o pripojení, ktorých predmetom bolo zriadenie potrebného prístupu k verejnej telefónnej sieti a poskytovanie služieb v programe O2 fér s platbou na faktúru. Zmluvami o pripojení sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému zabezpečiť služby určené v zmluve a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za tieto služby cenu vyúčtovanú za príslušné obdobie faktúrami v súlade s podmienkami určenými žalobcom. Faktúrami č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2012 splatnou dňa 23.03.2012 v sume XX,XX eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.04.2012 splatnou 23.04.2012 v sume 1,22 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.05.2012 splatnou 23.05.2012 v sume XX,XX eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.07.2012 splatnou 23.07.2012 v sume X,- eur predloženými súdu právny predchodca žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté plnenie, ktorú žalovaný doteraz právnemu predchodcovi žalobcu ani žalobcovi neuhradil. Uzavreté zmluvy o pripojení sú zároveň v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka zmluvami spotrebiteľskými, keď právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení z tejto zmluvy konal v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení z tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Právo na uhradenie ceny za poskytnuté služby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka sa premlčuje v premlčacej dobe troch rokov, ktorá začala plynúť pri každej jednotlivej faktúre odo dňa jej splatnosti. Konkrétne pre faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2012 splatnú dňa 23.03.2012 v sume 67,99 eur začala premlčacia doba plynúť 24.03.2012 a jej posledným dňom bol 24.03.2015, pre faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.04.2012 splatnú 23.04.2012 v sume X,XX eur začala premlčacia doba plynúť 24.04.2012 a jej posledným dňom bol 24.04.2015, pre faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.05.2012 splatnú 23.05.2012 v sume XX,XX eur začala premlčacia doba plynúť 24.05.2012 a jej posledným dňom bol 24.05.2015 a pre faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.07.2012 splatnú 23.07.2012 v sume X,- eur začala premlčacia doba plynúť 24.07.2012 a jej posledným dňom bol 24.07.2015. Keďže žalobca podal žalobu tunajšiemu súdu dňa 05.06.2015, je zrejmé, že svoje právo na zaplatenie faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX uplatnil až po uplynutí premlčacej doby. Na premlčanie práva žalobcu súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol z úradnej povinnosti. Súd tak nemohol priznať žalobcovi z dôvodu premlčania právo na zaplatenie peňažného plnenia z faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. 1033480540 v celkovej sume XXX,XX eur, a preto v tejto časti žalobu zamietol. Žalobcu včas uplatnil právo na zaplatenie peňažného plnenia z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.07.2012 splatnou 23.07.2012 v sume X,- eur, preto súd žalovaného podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. zaviazal na zaplatenie sumy X,- eur. Z dôvodu omeškania žalovaného so zaplatením sumy 6,- eur v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania v uplatňovanej výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy X,- eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, t.j. od 24.07.2012 do zaplatenia. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 43 ods. 1, § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania postupoval súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko žalobca i žalovaný mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom vo vzťahu k žalovanej istine XXX,XX eur bol úspech žalobcu 4 % (X,- eur) a úspech žalovaného % (96 eur). Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného vzniklo žalovanému právo na čiastočnú náhradu trov konania vo výške 92 %. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní trovy vznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku a to jeho zamietajúcej výrokovej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nestotžnil sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, že jeho nárok v časti o zaplatenie sumy XXX,XX,- eur s príslušenstvom je premlčaný a vzhľadom na občiansko-právny charakter tohto zmluvného vzťahu, je nutné na daný právny vzťah aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane premlčania. Mal za to, že zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov je zákonom lex specialis vo vzťahu k občianskemu zákonníku a predmetný právny vzťah má posudzovať podľa tohto zákona. Poukázal na zákonné ustanovenie § 44 ods. 12 cit. zákona. Uviedol, že v tomto konkrétnom prípade právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy a to ku dňu 06.06.2012, pričom premlčacia lehota začala plynúť dňa 07.06.2012 a právo žalobcu by sa premlčalo dňa 07.06.2015. Návrh na začatie konania bol podaný na okresný súd dňa 05.06.2015, preto nárok v časti zaplatenia sumy 130,71,- eur s prísl. nie je premlčaný .

Žalovaný v písomnom vyjadrení žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Podaním zo dňa 31.12.2015 žalobca žiadal o prerušenie odvolacieho konania do ukončenia konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015. Taktiež žiadal, aby do ukončenia tohto konania súd ust. § 5b ZoOS neaplikoval. Uviedol, že platná právna úprava v Slovenskej republike do 30.04.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b ZoOS, v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach. S poukazom na čl. 1 ods. 1 , čl. 46 ods. 1 , čl. 125 ods. 1 písm. a/ a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, dôvodil, že priznáva každému z účastníkov súdneho konania rovnaké postavenie. Zákonodarca prijatím

§ 5b ZoOS uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, resp. nepriznať veriteľovi uplatnený nárok v plnej výške. Tým porušil Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti účastníkov konania. Nedovoleným spôsobom tak zasiahol do princípov právneho štátu. Ďalej dôvodil, že Okresný súd Košice II. dňa 08.09.2015 podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s článkom 1 ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky . Podľa názoru Okresného súdu Košice II., zásadný rozpor ustanovenia § 5b ZoOS s Ústavou SR je daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka- spotrebiteľa a to tým, že nestranný súd má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Takáto ochrana jedného z účastníkov občianskeho súdneho konania je podľa názoru Okresného súdu Košice II. v rozpore s princípom nestrannosti súdu a teda aj s princípom právneho štátu.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskpmal vec v napadnutej zamietajúcej výorkvej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti je vecne správny a návrh žalobcu na prerušenie konania nie je dôvodný.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. , pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu , alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., upravuje fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesnej situácie, v ktorej súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť.

V návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že zákonodarca prijatím § 5b ZoOS uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, resp. nepriznať, čím porušil Ústavou Slovenskej republiky garantované právo prístupu k nestrannému súdu a zásadu rovnosti účastníkov konania .

Odvolací súd poukazuje v tomto smere na rozhodnutie Súdneho dvora (tretia komora) zo dňa 27. februára 2014 vo veci C 470/12,. s.r.o. proti G., za účasti Q. T., keď podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, pričom v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27 Mostaza Claro, už citovaný, bod 26 Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 31, ako aj uznesenie D., už citované, bod 39) a dáva súdu možnosť skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu ako vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku .

Podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie, týkajúceho sa práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, z ktorého vyplýva, že právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky, pričom táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti. Smernica vyžaduje v sporoch, ktoré sa týkajú predajcu alebo dodávateľa a spotrebiteľa, aktívny postup vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v týchto sporoch, ktorý je nezávislý od zmluvných strán.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie aplikácie ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. nedospel v danej veci k záveru , že je ustanovením odporujúcim článku 1 ods. 1

a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tak, ako to v podaní na Ústavný súd Slovenskej republiky / sp. zn. RVP 12672/2015/ navrhuje Okresný súd Košice II., ktorá skutočnosť je podmienkou pre prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia§ 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. Preto návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.

Odvolanie žalobcu smerovalo proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol jeho návrh zamietnutý. Výrok o priznaní istiny X,- eur s príslušenstvom sa stal právoplatný.

Preto odvolací súd preskúmal správnosť výroku, ktorým bol nárok žalobcu zamietnutý v sume XXX,XX eur s príslušenstvom a výrok o náhrade trov konania a dospel k záveru, že v napadnutej časti je rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny.

Súd prvého stupňa sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred súdom. prvého stupňa. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ust. § 100 ods. 1 a 101 Občianskeho zákonníka o premlčaní. Súd posúdil predmetnú zmluvu o pripojení v zmysle ust. § 52 a nasl. Obč. zák. ako spotrebiteľskú zmluvu uzavretú podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách . Na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa k správnosti aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v danej veci, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodením aplikácie tohto ustanovenia v danej veci.

Prejudiciálnou otázkou posúdenia časovej pôsobnosti § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je zistenie, či ide o ustanovenie hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o procesnoprávne ustanovenie. Odvolací súd s týmto záverom súhlasí. Vychádzajúc z rôznych metód výkladu (jazykový, gramatický výklad- v ustanovení používané výrazy "rozhodovať", "rozhodovanie" a " o nárokoch" , "aj bez návrhu" predstavujú slovné spojenia takmer bezvýnimočne vyhradené právu procesnému; historický a teleologický výklad- nepochybné nastavenie spoločenských procesov v oblasti ochrany spotrebiteľa smerujúce k maximalizácii ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany v právnych vzťahoch, pričom platí, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na ochranu ktorého je primárne určená; logický výklad- argumentum a maiori ad minus, dictum de omni a nulo -orgánom oprávneným rozhodovať o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bude nepochybne i súd; systematický výklad- § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú vo vzťahu lex generalis (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), lebo § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že pokiaľ nepôjde o nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka uplatnenú v konaní pred súdom) jednoznačne vyplýva záver o procesnoprávnom charaktere § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa.

Zákon č. 102/2014 Z. z., ktorým bol ako bod 11 čl. VIII do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zavedený nový § 5b, nadobudol účinnosť 1. mája 2014, a zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne pravidlá ohľadom § 5b. Odvolací súd nesúhlasí s výkladom navrhovateľa, že z formulácie prechodného ustanovenia § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. vyplýva jednoznačný právny záver, že ostatnými ustanoveniami okrem výslovne uvedeného 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré nadobudli účinnosť od 01.05.2014, sa majú riadiť len právne vzťahy vzniknuté od 01.05.2014 a teda že ustanovenie § 29b je preto prechodným ustanovením i k ustanoveniu § 5b.

Zo samotného výslovného neuvedenia dotknutého ustanovenia zákona (§ 5b) v intertemporálnej norme zákona nemožno odvodzovať výklad, ktorý je v rozpore so všeobecnými princípmi určenia časovej pôsobnosti procesných noriem platnými a aplikovateľnými práve v prípade absencie normatívnej úpravy časovej koexistencie starej a novej právnej úpravy, ktorá je v danom prípade zrejmá a nesporná.

Pre časovú pôsobnosť procesných noriem platí princíp tzv. okamžitej aplikability, teda, že procesná norma pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky začaté konania prebiehajúce na súdoch a že procesné úkony je potrebné posudzovať podľa procesného práva účinného v čase vykonania úkonu.

To znamená, že sa odo dňa svojej účinnosti uplatní i v konaniach začatých pred jej účinnosťou t.j. pred 01.05.2014, ako je tomu i v danej veci. Preto okresný súd správne z úradnej povinnosti prihliadal a posudzoval premlčanie práva uplatneného navrhovateľom. Súd nenarušil rovnosť účastníkov konania, je totiž vecou veriteľa, aby si chránil svoje záujmy a nespoliehal sa na právnu nevedomosť účastníka v postavení spotrebiteľa, v dôsledku ktorej sa nedovolá premlčania

Nie sú dôvodné odvolacie námietky premlčania nároku, teda otázky, či v prejednávanej veci súd prvého stupňa správne aplikoval právnu úpravu v ust. § 5b zákona č. 102/2014 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd rozhodol správne, keď vo veci ex offo aplikoval právnu úpravu v ust. § 5b a v dôsledku premlčania časti nároku uplatneného v návrhu, vo zvyšku návrh zamietol.

K uvedenej problematike súdna prax zaujala stanovisko, že právna úprava v ust. § 5b má procesnoprávny charakter, a preto platí zásada okamžitej aplikovateľnosti. To znamená, že pre procesný súd platí v čase rozhodovania platný procesný predpis / ak nie je v intertemporálnej úprave uvedené niečo iné/. Právna úprava v ust. § 5b je účinná od 01.05.2014, preto súd prvého stupňa v prejednávanej veci sa správne ex offo zaoberal otázkou, či uplatnené právo žalobcu sa nepremlčalo. Správne posudzoval premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, jeho ustanovení § 100 a nasl. / viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.novembra 2015, sp.zn. 4 MCdo 17/2014/.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že návrh na začatie konania bol podaný na okresný súd dňa 05.06.2015, pričom právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy a to ku dňu 06.06.2012, teda premlčacia lehota začala plynúť dňa 07.06.2012 a žalobcovo právo by sa premlčalo dňa 07.06.2015. Správny je záver súdu prvého stupňa o začiatku plynutia premlčacej lehoty a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti konkrétnej faktúry bez ohľadu na to, kedy žalobca odstúpil od zmluvy.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 15 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému odvolací súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .