Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-35-2016.pdf
PDF · 76.28 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/35/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. Y. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov M. J. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v Z. č. XXX zastúpenej JUDr. Jánom Cáfalom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Murgašovej ul. č. 3 a T. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v V. na F. ul. č. X v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P 187/2015-69 z 6.11.2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca o zníženie výživného pre mal. L., ktorý odôvodnil tým, že jeho mesačný príjem je 700 €, býva u priateľky v podnájme, na nájom prispieva 250 €, na stravu 150 €, exekúcie 150 €. Konajúci súd podľa ust. § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca o zníženie výživného nie je dôvodný. Zdôraznil, že predpokladom zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom. Dokazovaním zistil, že u otca došlo k skončeniu pracovného pomeru u posledného zamestnávateľa U.S.Steel Košice s.r.o., kde zarábal pred ukončením pracovného pomeru 924 € mesačne ku dňu 16.8.2013 z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Konštatoval preto, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodov zapríčinených na strane otca jeho zavinením. Túto skutočnosť konajúci súd posúdil v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine tak, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, a preto pri rozhodovaní o jeho návrhu na zníženie výživného vychádzal z jeho príjmu, ktorý dosahoval u tohto zamestnávateľa 924 € mesačne. Konajúci súd k ďalšiemu z dôvodov, prečo žiadal otec zníženie výživného, a to očakávanie narodenia dieťaťa uviedol, že v čase rozhodnutia súdu táto skutočnosť ešte nenastala, nebola preukázaná, preto na ňu ani nemohol prihliadať. Napriek tomu však zdôraznil, že aj keby otec preukázal vznik ďalšej vyživovacej povinnosti, resp. táto vyživovacia povinnosť by vznikla už v čase rozhodnutia súdu, pri porovnaní jeho pomerov v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom rozsudkom sp.zn. 9P 209/2010 z 11.1.2011, kedy bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 631,50 €, pričom v čase ukončenia pracovného pomeru so spoločnosťou U.S.Steel Košice bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 924 €, čo je o 293 € mesačne viac, vznik ďalšej vyživovacej povinnosti na strane otca by bol posudzovaný ako irelevantný. Konajúci súd v odôvodnení ďalej konštatoval, že aj po skončení pracovného pomeru v spoločnosti U.S.Steel Košice je otec ako živnostník schopný dosahovať príjem minimálne vo výške, ktorú dosahoval pri poslednom určení výživného v sume 631,50 €, prípadne aj viac, čo je zrejmé z predložených faktúr. Konajúci súd pri rozhodovaní o návrhu otca nebral do úvahy jeho výdavky na exekúcie, ktoré nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou k maloletému dieťaťu, keďže navyše otec mal exekúcie už
v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom. Jeho vyjadrenia ohľadom mesačných nákladov týkajúcich sa nájomného vyhodnotil ako nevierohodné, keďže na začiatku konania uvádzal nájomné 250 € mesačne, pričom v písomnom podaní zo dňa 21.8.2015 už tvrdil, že platí nájom vo výške 390 € mesačne a na pojednávaní 5.10.2015 uviedol, že platí 390 € ako nájomné od januára 2015.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že sa zmenili okolnosti narodením syna, čím mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Navyše súd prvého stupňa rozhodol v merite veci bez jeho prítomnosti.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje v celom rozsahu za správny. Konajúci súd dostatočne zistil skutkový stav, ktorý považoval na základe vykonaných dôkazov za ustálený a správne vo veci rozhodol. Odôvodnenie rozsudku je dostatočné, v dôsledku čoho je rozsudok prvostupňového súdu zrozumiteľný a preskúmateľný, súčasne je rešpektovaný záujem maloletého dieťaťa. Odvolacie dôvody otca považuje za irelevantné, keďže súd prvého stupňa dostatočne vyhodnotil aj skutočnosť, že otec očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa a takisto bol otec riadne vypočutý na pojednávaní 5.10.2015, kedy vo veci podrobne vypovedal, preto jeho námietka ohľadom toho, že nebol prítomný na pojednávaní, kedy súd rozhodol v merite veci, nie je dôvodná. Súčasne poukázala na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola súdom naposledy upravená pred piatimi rokmi, medzičasom nastúpila na základnú školu, preto zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.
Kolízny opatrovník sa písomne k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, ak návrh otca na zníženie výživného zamietol. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy relevantné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, pretože tieto tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 219 ods. 2 dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, pri určení ktorej súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má bez ďalšieho prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Potencionálny príjem otca nie je ten, ktorý skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Je potrebné zdôrazniť, že z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem. Na zníženie príjmu povinného rodiča je možné prihliadnuť iba v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorý môže byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a podobne, teda z dôvodu, ktorý povinný rodič nemôže ovplyvniť. K odvolacej námietke otca, že od rozhodnutia súdu prvého stupňa mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť narodením maloletého syna odvolací súd dodáva, že aj s touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa vyporiadal, keď konštatoval, že ani pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti by nedošlo k zmene ohľadom platenia výživného voči maloletému dieťaťu z predchádzajúceho vzťahu. Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani k odvolacej námietke otca týkajúcej sa svojej neprítomnosti na pojednávaní, kde bolo rozhodnuté vo veci samej, keďže na toto pojednávanie sa otec riadne ospravedlnil, nežiadal odročenie pojednávania a navyše bol riadne vypočutý na pojednávaní 5.10.2015. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a na zdôraznenie jeho správnosti ho doplnil o ďalšie dôvody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.