Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/282/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a z členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci navrhovateľa SEVIS, a. s., so sídlom Kuzmányho 8, 010 01 Žilina, IČO: 31 587 526, proti odporcovi COWEL, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 222 036, právne zast. Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom, N. M. XX, XXX XX F., o poddlžníckej žalobe, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -74 zo dňa 28. apríla 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -74 zo dňa 28. apríla 2015v napadnutých častiach výroku rozhodnutia potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. -74 zo dňa 28. apríla 2015 zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 9.155,79,- Eur, sumy 224,55,- Eur, sumy 177,92,- Eur a k náhrade trov konania vo výške 10,12,- Eur, a 1.314,- Eur. V časti o zaplatenie úroku z omeškania návrh zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 7.583,94,- Eur s príslušenstvom. Súd uviedol, že v konaní nebolo sporné, že súdnym exekútor JUDr. Marían Janec, so sídlom Exekútorského úradu Žilina, na základe poverenia vydaného Okresným súdom Žilina dňa 17.5.2005 vedie exekučné konanie pod sp. zn. Ex 767/2005 voči povinnému V.. Z. N. a exekučným titulom je rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. - 62 zo dňa 5.2.1998 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 1.7.1998. Za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že Okresným súdom Banská Bystrica bolo vedené pod sp. zn. reštrukturalizačné konanie proti dlžníkovi - odporcovi, keď uznesením č. k. -149 zo dňa 21.1.2011, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 2011/19, deň vydanie 28.1.2011, ktorým súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka - odporcu prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 1.3.2010 a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka - odporcu. Z reštrukturalizačného plánu, ktorý tvoril prílohu uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -149 zo dňa 21.1.2011 súd potom považoval za nesporné a preukázané, že podľa záväznej časti predmetu uspokojenia mala byť aj nezabezpečená pohľadávka veriteľa, ktorým bol V.. Z. N., a to vo výške 23.900,21,- Eur s tým, že bude uhradená postupne v 108 mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou v nasledujúci mesiac po mesiaci, v ktorom bude zverejnené rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku. V.. Z. N. podľa zistenia súdu, je spoločníkom obchodnej spoločnosti odporcu a od 4.2.2000 je aj jej konateľom, keď spoločnosť odporcu má len jediného konateľa. Súd konštatoval, vychádzajúc s prijatého a potvrdeného reštrukturalizačného plánu dlžníka - odporcu, že dňom 20.2.2011 začala vznikať povinnosť odporcu uhrádzať V.. Z. N. 108 mesačných splátok, a to splátku č. 1-12 vo výške 199,17,- Eur, splátku č. 13-107 vo výške 224,55,- Eur a splátku č. 108 vo výške 177,92,- Eur. Súd mal za preukázané, že dňa 22.11.2011 bol odporcovi vo veci exekučného konania

proti veriteľovi odporcu, teda V.. Z. N., ako povinnému doručený príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov, ako aj exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, a to pohľadávky z titulu schváleného reštrukturalizačného plánu. V zmysle ustanovenia § 108 ods. 1 Exekučného poriadku tak V.. Z. N., ako povinný dňom 22.11.2011 stratil právo na vyplatenie tejto pohľadávky a odporcovi vznikla povinnosť predmetnú pohľadávku vyplatiť, resp. vyplácať navrhovateľovi, ako oprávnenému alebo súdnemu exekútorovi. Odporca sa bránil v konaní tvrdením, že na základe rozhodnutia spoločníkov, na valnom zhromaždení spoločnosti odporcu došlo k odkladu splatnosti pohľadávky V.. Z. N.. Súd neakceptoval obranu odporcu, pričom uviedol, že reštrukturalizačný plán dlžníka prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením, ktorým súčasne rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie a prílohu takéhoto uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. Zverejnením uznesenia súdu o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku nastávajú účinky plánu podľa § 155 Zákona č. 7/2005 Z. z., zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a končí tým aj súdne konanie o reštrukturalizácii dlžníka. Nastupuje však etapa reštrukturalizácie mimo súdneho konania, a to etapa plnenia reštrukturalizačného plánu, v ktorej je dlžník viazaný povinnosťami, podľa súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu. Potvrdenie prijatého reštrukturalizačného plánu v zmysle § 155 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. má formu súdneho rozhodnutia, nie je možné následne meniť ustanovenia plánu, o to viac nie rozhodnutím spoločníkov, resp. valného zhromaždenia dlžníka. Naviac odporca ani nepreukázal skutočnosť, že valné zhromaždenie spoločnosti odporcu malo rozhodnúť o odklade splatnosti pohľadávky V.. Z. N., aj v prípade, že by sa tak stalo, išlo by o rozhodnutie, ktoré by do kompetencie valného zhromaždenia nepatrilo, ktoré nemá ani oporu v hmotnom práve, a teda je absolútne neplatné a neúčinné voči tretím osobám. K obrane odporcu, že k zániku pohľadávky došlo započítacím úkonom I.. H. N. súd uviedol, že odporca predložil v konaní Zmluvu o finančnej výpomoci, uzatvorenej medzi V.. Z. N., ako dlžníkom a I.. H. N., ako veriteľom. V danom prípade odporca neuniesol dôkazné bremeno, keď doložil len kópiu jednej listiny označenej ako Zmluva o finančnej výpomoci, ktorá však nebola v jej úplnom znení a z ktorej žiadnym spôsobom nevyplývalo, že takáto zmluva skutočne uzavretá bola a kedy uzavretá bola, a rovnako odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, ani neoznačil alebo nepredložil dôkazné prostriedky preukazujúce, že v prípade platného uzatvorenia Zmluvy o finančnej výpomoci došlo k poskytnutiu plnenia veriteľom dlžníkovi, a teda k vzniku záväzku V.. Z. N. vrátiť I.. H. N. finančné prostriedky vo výške 25.000,- Eur. Následne odporca tvrdil, že I.. H. N. pohľadávku proti dlžníkovi, V.. Z. N. postúpila spoločnosti I.. N., s. r. o. Žilina, ktorá pohľadávku započítala so spoločnosťou odporcu, čím malo dôjsť k zániku záväzku odporcu splniť povinnosť proti V.. Z. N. na základe reštrukturalizačného plánu. Za týmto účelom odporca ako dôkazy predložil fotokópiu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.5.2014 a kópiu úkonu označeného ako Zápočet vzájomných pohľadávok medzi odporcom, a spoločnosťou I.. N., s. r. o. Žilina. Odporca však v konaní žiadnym spôsobom netvrdil a následne ani nepreukázal, ako na základe týchto skutočností a odporcom predložených kópií listín malo dôjsť k zániku záväzku odporcu. Súd potom zdôraznil najmä tú skutočnosť, že s poukazom na § 580 Občianskeho zákonníka zápočet predstavuje zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok, patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu. Započítať záväzok odporcu ako dlžníka voči veriteľovi a dlžníkovi, V.. Z. N. by teda bolo možné len na základe tej skutočnosti, že V.. Z. N. by mal iný záväzok proti odporcovi, na základe čoho by odporca a V.. Z. N. mali vzájomné pohľadávky na peňažné plnenie. Súd zistené dôkazy predložené odporcom vyhodnotil ako nedôveryhodné, keďže odporca predložil len ich kópie a Zmluvu o finančnej výpomoci nepredložil ani v úplnom znení, vzhľadom na rodinný vzťah medzi povinným V.. Z. N. , ktorý je súčasne aj spoločníkom a jediným konateľom odporcu a I.. H. N., ich vyhodnotil ako účelové a v konečnom dôsledku ako listiny nespôsobilé preukázať zánik záväzku odporcu, uhradiť povinnému pohľadávku v rozsahu a lehotách uvedených v schválenom reštrukturalizačnom pláne odporcu, ako dlžníka. V zmysle uvedeného potom súd posúdil nárok navrhovateľa v časti o vyplatenie istiny ako dôvodný, keď ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nastala splatnosť splátok za obdobie od 20.12.2011 do 20.4.2015, a to dve splátky po 199,17,- Eur a 39 splátok po 224,55,- Eur, teda suma 9.155,79,- Eur. Súčasne navrhovateľovi patrí právo aj na vyplatenie splátok, ktoré sa stanú splatné až v budúcnosti, teda mesačných splátok v sume 224,55,- Eur splatných od 20.5.2015 do 20.12.2019 a splátka v sume 177,92,- Eur splatná 20.1.2020. V danom prípade, podľa názoru súdu nie je možné priznať navrhovateľovi úrok z omeškania, i keď ide o zákonnú sankciu za porušenie povinnosti dlžníka riadne a včas splniť svoj peňažný záväzok, vzhľadom k pohľadávke určenej reštrukturalizačných plánom. Z toho dôvodu odporca, ako dlžník povinného mal povinnosť plniť len v rozsahu stanovenom v reštrukturalizačnom pláne. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p., v zmysle ktorého navrhovateľovi, ktorý mal neúspech v pomernej nepatrnej časti vzniklo právo na plnú náhradu trov konania proti odporcovi, a to vo výške 10,12,- Eur, pozostávajúce z trov cestovné pri použití osobného motorového vozidla Q. Q., pri ceste

na pojednávanie dňa 28.4.2015 zo Žiliny do Banskej Bystrice a späť, a v sume 1314,- Eur, t. j. 6 % zo zaplateného súdneho poplatku.

Proti rozsudku podal v lehote stanovenej v ustanovení § 204 ods. 1 O. s. p. odporca. V odvolaní sa bránil tým, že navrhovateľ predložil ako dôkaz exekučný príkaz s doručenkou zo dňa 22.11.2011, ktorá je podľa názoru odporcu identickou doručenkou, ako je uvedené v tomto konaní, avšak má zjavne preukazovať doručenie dvoch odlišných listín, a to listiny exekučného príkazu na vykonanie zrážkami zo mzdy a iných príjmov, ktoré je uplatnené v návrhu a listinu príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky uplatnenej v tomto konaní. Z predloženej doručenky je však zrejmé, že ide o doručenku týkajúcu sa identického exekučného konania EX 767/05 EP - mzda a iné príjmy, teda exekučného príkazu na iné plnenie, z čoho je dôvodné pochybovať, že doručenie exekučného príkazu na prikázanie inej peňažnej pohľadávky bolo odporcovi riadne doručené. V tejto časti konania súd nevyhodnotil správne predložené dôkazy doručenky zo dňa 20.11.2011, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Týmto postupom súdu bolo zároveň znemožnené zástupcovi odporcu sa vyjadriť k veci a tým aj odňaté právo učastníka konať pred súdom, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.. V časti, ktorej súd návrh zamietol, odporca odvolanie nepodal, ale nesúhlasil s vyhodnotením tejto skutočnosti pri prisúdení trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p.. Podľa jeho názoru súd mal rozhodnúť o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., podľa pomeru úspechu a neúspechu navrhovateľa k celému predmetu konania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

Navrhovateľ v písomnom stanovisku k odvolaniu odporcu uviedol, že nemá vedomosť nemá vedomosť o tom, že by do spisu predložil doručenku preukazujúcu doručenie nesprávneho exekučného príkazu. Navrhovateľ dodatočne na základe výzvy súdu predkladal listom zo dňa 12.1.2015 kópie dôkazov v jednom vyhotovení pre odporcu, pričom navrhovateľ si odoslanej doručenky neurobil kópiu. Má však za to, že predložil správnu doručenku (na doručenke sa nachádza poznámka „EX 767/05 - EP - mzda a iné príjmy, PZE + EP a iná peňažná pohľadávka“). Z uvedeného vyplýva, že obsahom zásielky od exekútorského úradu JUDr. Mariána Janeca adresovanej odporcovi boli exekučné príkazy, týkajúcej sa zrážok zo mzdy a iných príjmov, a prikázania inej peňažnej pohľadávky. Toto súd skonštatoval aj v rozhodnutí vo veci samej. Uvedené preto nemohlo mať za následok žiadnu vadu v konaní a nemohlo ani vytvoriť pochybnosť o vzniku povinnosti odporcu plniť podľa exekučného príkazu. Podľa jeho názoru je nesporné, že odporcovi exekučný príkaz doručený bol, že odporca mu porozumel a jednalo sa o prikázanie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Odporca na pojednávaní dňa 28.4.2015 nijakým spôsobom nespochybňoval, že by mu exekučný príkaz doručený nebol. Zo zápisnice z pojednávania, zo dňa 28.4.2015 jasne vyplýva, že sudkyňa usmernila V.. Z. N., aby neuvádzal nesúvisiace okolnosti z minulosti a na základe tejto výzvy V.. Z. N. neuviedol žiadne pochybnosti o doručení exekučného príkazu, hoci tieto logicky uviesť mohol a mal, keďže by týkali tohto súdneho konania. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie vo veci nemohlo byť za žiadnych okolností ovplyvnené údajnou nesprávnosťou doručenky. I keby navrhovateľ omylom v prípise zo dňa 12.1.2015 zaslal odporcovi inú doručenku, v súdnom spise je doručenka správna a medzi navrhovateľom a odporcom nikdy nebolo sporné, že by exekučný príkaz odporcovi dňa 22..11.2011 doručený nebol. Inak by odporca nemal dôvod doručiť dňa 25.1.2012 exekútorovi odpoveď na tento exekučný príkaz. Čo sa týka námietky odporcu, týkajúcu sa priznania trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p., v tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci č. k. zo dňa 27.4.2004 a navrhol, aby v tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. K samotnému rozhodnutiu a obrane odporcu v prvostupňovom konaní uviedol, že k započítaniu pohľadávky zo strany odporcu voči navrhovateľovi nemohlo platne dôjsť, tak ako na to poukázal v prvostupňovom konaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie, ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. v napadnutých častiach výrokoch rozhodnutia, ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 9.155,79,- Eur, sumu 224,55,- Eur a sumu 177,92,- Eur, a náhradu trov konania vo výške 10,12,- Eur a sumu 1.314,- Eur.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že navrhovateľ si uplatnil proti odporcovi zaplatenie sumy 7.583,94,- Eur s príslušenstvom. V konaní bolo zistené, že navrhovateľ si uplatnil zaplatenie tejto sumy na základe doručeného exekučného príkazu na vykonanie exekúcie odporcovi prikázaním inej peňažnej pohľadávky č. k. EX 767/05 zo dňa 3.2.2011 a príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov č. k. EX 767/05 zo dňa 22.11.2011, vydané súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom. Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -62 zo dňa 5.2.1998, právoplatný a vykonateľný dňa 7.9.1998, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 1.7.1998, ktorý ukladá povinnému zaplatiť pohľadávku v sume 1.668.000,- Sk s príslušenstvom, oprávnenému SEVIS, a. s. Žilina. Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. začal reštrukturalizačné konanie proti dlžníkovi - odporcovi, keď uznesením č. k. -149 zo dňa 21.1.2011, zverejnením v Obchodnom vestníku 2011/19 dňa 28.1.2011 potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka - odporcu prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 1.3.2010 a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka - odporcu. Podľa záväznej časti predmetom uspokojenia mala byť aj nezabezpečená pohľadávka veriteľa, ktorým bol V.. Z. N., a to vo výške 23.900,21,- Eur s tým, že bude uhradená postupne v 108 mesačných splátkach, vždy k 20. Dňu v mesiaci so splatnosťou v nasledujúci mesiac po mesiaci, v ktorom bude zverejnené rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku. Okresný súd vychádzajúc s prijatého a potvrdeného reštrukturalizačného plánu dlžníka - odporcu, považoval za preukázané, že dňom 20.2.2011 začala vznikať povinnosť odporcu uhrádzať V.. Z. N. 108 mesačných splátok, a to splátku č. 1-12 vo výške 199,17,- Eur, splátku č. 13-107 vo výške 224,55,- Eur a splátku č. 108 vo výške 177,92,- Eur. Súd mal za preukázané, že dňa 22.11.2011 bol odporcovi vo veci exekučného konania proti veriteľovi odporcu, teda V.. Z. N., ako povinnému, doručený príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov, ako aj exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, a to pohľadávky z titulu schváleného reštrukturalizačného plánu. S poukazom na § 108 Exekučného poriadku tak V.. Z. N., ako povinný dňom 22.11.2011 stratil právo na vyplatenie tejto pohľadávky a odporcovi vznikla povinnosť predmetnú pohľadávku vyplatiť, resp. vyplácať navrhovateľovi, ako oprávnenému alebo súdnemu exekútorovi. Súd neakceptoval obranu odporcu v danom konaní, že došlo k zániku pohľadávky započítacím úkonom I.. H. N., ako aj skutočnosť, že odporca na valnom zhromaždení spoločnosti sa dohodol o odklade splatnosti pohľadávky V.. Z. N.. Súd prvého stupňa zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 9.155,79,- Eur, sumy 224,55,- Eur a sumy 177,92,- Eur k náhrade trov konania.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej len Exekučný poriadok), exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie dlžníkovi povinného do vlastných rúk.

Podľa § 108 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie.

Podľa § 108 ods. 2 Exekučného poriadku, ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak, len čo sa stane splatnou.

Podľa § 109 Exekučného poriadku, ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému. Ak oprávnený neuplatní včas na súde pohľadávku povinného voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu v danej veci nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie uplatnenej sumy z dôvodu potvrdeného reštrukturalizačného plánu dlžníka - odporcu, v

zmysle ktorého bolo preukázané, že dňom 20.2.2011 začala vznikať povinnosť odporcu uhrádzať V.. Z. N. 108 mesačných splátok a to splátku č. 1-12 vo výške 199,17,- Eur, splátku č. 13-107 vo výške 224,55,- Eur a splátku č. 108 vo výške 177,92,- Eur, a to z dôvodu, že odporcovi bol dňa 22.11.2011 vo veci exekučného konania proti veriteľovi odporcu, teda V.. Z. N., ako povinnému doručený príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov, ako aj exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky a to pohľadávky z titulu schváleného reštrukturalizačného plánu. S poukazom na § 108 ods. 1 Exekučného poriadku tak V.. Z. N., ako povinný dňa 22.11.2011 stratil právo na vyplatenie tejto pohľadávky a odporcovi vznikla povinnosť predmetnú pohľadávky vyplatiť, reps. vyplácať navrhovateľovi, ako oprávnenému alebo súdnemu exekútorovi. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne postupoval, keď neakceptoval obranu odporcu spočívajúcu v tom, že na základe rozhodnutia spoločníkov na valnom zhromaždení spoločnosti odporcu došlo k odkladu splatnosti pohľadávky V.. Z. N.. Zverejnením uznesenia súdu o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku nastávajú účinky plánu podľa ustanovenia § 155 Zákona č. 7/2005 Z. z. nastupuje etapa reštrukturalizácie mimo súdneho konania, a to etapa plnenia reštrukturalizačného plánu, v ktorej je dlžník viazaný povinnosťami podľa súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu. Z uvedeného dôvodu nie je možné následne meniť ustanovenia plánu, a to ani rozhodnutím spoločníkom, resp. valného zhromaždenia dlžníka. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že k zániku pohľadávky započítacím úkonom N.. H. N. nedošlo, pretože odporca žiadnym spôsobom ani nepreukázal, ako na základe odporcom predložených kópií listín malo dôjsť k zániku záväzku odporcu plniť veriteľovi V.. Z. N., v zmysle prijatého a schváleného reštrukturalizačného plánu.

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd na rozhodnutie v napadnutých častiach výrokov, ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p..

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodu, že úspešný navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania nevyčíslil v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p..

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.