Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/356/2010

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávnenej Zsofi, s.r.o. (do 4.2.2015 obchodné meno PerDormire s. r. o.), sídlo: Zlaté Moravce, Hlavná 44/27, IČO: 35 867 809, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Jaroš, spol. s.r.o., sídlo: Trenčín, Námestie sv. Anny 361/20, IČO: 36 839 132, proti povinnej PD INTERIÉR s.r.o., sídlo: Prešov, Bardejovská 32, IČO: 36 680 346, vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Adriany Steinerovej, Exekútorský úrad so sídlom v Trenčíne, Jilemnického 2, pod sp. zn. EX 214/2010, o vymoženie 320,97 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnej exekútorke JUDr. Adriane Steinerovej, Exekútorský úrad Trenčín, Jilemnického 2, trovy exekúcie vo výške 169,21 eur a u k l a d á oprávnenej, aby tieto trovy uhradila súdnej exekútorke v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdnej exekútorky, ktorej predchádzal návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu tunajšieho súdu č. k. -23 zo dňa 23.10.2009, vydal dňa 3.8.2010 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 040246* pre súdnu exekútorku JUDr. Adrianu Steinerovú, Exekútorský úrad Trenčín, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 320,97 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 320,97 eur od 22.7.2009 do zaplatenia, poplatku za overenie listín 6,34 eur, súdneho poplatku za poverenie súdneho exekútora 16,50 eur, trov zo súdneho konania - súdny poplatok 19,- eur, trov právneho zastúpenia v súdnom konaní 113,70 eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 46,79 eur a trov exekúcie.

V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnou exekútorkou podnet na zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdna exekútorka navrhla, aby tunajší súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") zastavil exekúciu z dôvodu, že povinná je nemajetná. V rámci exekúcie nebol zistený nehnuteľný majetok vo vlastníctve povinnej. Povinná mala vedené účty v bankových domoch, avšak tie boli blokované do sumy cca 106.354,-- eur, pričom pri opätovnom šetrení povinná nevlastnila už žiaden bankový účet. Povinná vlastní osobné motorové vozidlo značky Peugeot 307, toto je však taktiež blokované blokáciou súdnej exekútorky JUDr. Regináčovej Mihalovej. Okresným súdom Prešov bolo pod sp. zn. začaté konanie o zrušenie povinnej bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka. Súdna exekútorka si zároveň v podnete uplatnila trovy exekúcie, ktoré jej v priebehu konania vznikli, v sume 201,90 eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“). Na výzvu súdu súdna exekútorka predložila exekútorský spis sp. zn. EX 214/2010.

Súd následne zaslal podnet súdnej exekútorky na vyjadrenie oprávnenej. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 30.6.2015 oprávnená uviedla, že súhlasí so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinnej. Oprávnená vyjadrila nesúhlas s výškou uplatnených trov súdnej exekútorky, ktoré považuje vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky za neprimerané. Poukázala na poskytnutie preddavku súdnej exekútorke na trovy exekúcie a namietala v rámci trov exekúcie položku ďalšie náklady, nakoľko má za to, že tieto náklady by mali byť súčasťou odmeny súdneho exekútora podľa § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ vyhláška“). V závere vyjadrenia oprávnená uviedla, že súdna exekútorka nedostatočne vykonávala svoje povinnosti pri vymáhaní pohľadávky oprávnenej voči povinnej na základe čoho nedošlo k vymoženiu aspoň časti tejto pohľadávky.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Vzhľadom na podnet súdnej exekútorky, súhlasné vyjadrenie oprávnenej so zastavením exekúcie, vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil, keďže mal z exekútorského spisu sp. zn. EX 214/2010 preukázanú nemajetnosť povinnej zistenú súdnou exekútorkou. Úkonmi exekučnej činnosti súdna exekútorka ako jediná štátom poverená osoba v exekučnom konaní prešetrila prijímové a majetkové pomery povinnej a zistil nemajetnosť povinnej. Súd mal z listín založených v exekútorskom spise objektívne preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá pretrváva po dlhšiu dobu a nie je žiaden predpoklad, že by sa uvedený stav zmenil. Prípadné úvahy o možnom budúcom zlepšení majetkových pomerov povinnej, a to aj vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky a doterajšiu dĺžku exekučného konania, by nemali reálne opodstatnenie a právnu relevanciu, keďže podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení Exekučného poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200 ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekúcie súdnej exekútorky, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie a uložil oprávnenej, aby tieto trovy konania uhradila súdnej exekútorke v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie v tomto prípade je skutočnosť, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, trovy exekúcie znáša oprávnená.

Súdna exekútorka vyčíslila trovy exekúcie v celkovej sume 201,90 eur vrátane DPH vo vyčíslení trov exekúcie, ktoré bolo prílohou podnetu na zastavenie exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli účelne vynaložené vo výške 169,21 eur a v takejto sume ich súdnej exekútorke priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky.

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdnej exekútorky v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 36,52 eur (1 úkon a 3,32 eur) spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie 2 x (zo dňa 30.9.2010 a zo dňa 11.10.2010), doručenie exekučného príkazu (zo dňa 17.1.2011), každé zisťovanie účtu povinnej 5 x (Daňový úrad Spišská Nová Ves, VÚB, a.s., SLSP, a.s., UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Prima banka Slovensko, a.s.), každé zisťovanie majetku povinnej 1 x (ODI Spišská Nová Ves). V rámci trov exekúcie súd priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 23,15 eur (4 x 1,40 eur + 10 x 1,60 eur + 1 x 1,55 eur) za poštové služby a hotové výdavky v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume 0,90 eur (poplatok za lustrácie banky a ISEB). Ďalej súd priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume 80,44 eur ako poplatky uhradené bankám za poskytnutie súčinnosti na základe nimi vystavených faktúr (VÚB, a.s. 19,75 eur , SLSP, a.s. 25,73 eur, UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. 15,21 eur, Prima banka Slovensko, a.s. 19,75 eur). Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnou exekútorkou v priebehu exekúcie spolu 141,01 eur bez DPH. Keďže súdna exekútorka preukázala, že je registrovanou platkyňou DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 28,20 eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 169,21 eur vrátane DPH.

Súd nepriznal súdnej exekútorke odmenu určenú v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 13,28 eur spočívajúca v odmene za úkony: doručenie príkazu na začatie exekúcie (2x) a doručenie exekučného príkazu (2x), keďže z jazykovo-gramatického a logického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky je podľa súdu zrejmé a nepochybné, že sa jedná o odmenu za doručenie týchto listín ako úkonu exekučného konania všetkým subjektom podľa ustanovení Exekučného poriadku, a teda nemožno vykladať toto ustanovenie tak, že doručenie listín pri tomto úkone súdneho exekútora každému subjektu je spoplatnené jednotlivo. Pokiaľ by tomu tak bolo v § 15 ods. 1 písm. b) a d) vyhlášky by bolo uvedené slovo „každé“, obdobne ako pri písm. g) až j) citovaného ustanovenia. Súd nepriznal súdnej exekútorke v rámci hotových výdavkov náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške 7,32 eur ( 7 x 0,66 eur, 1 x 1,55 eur, 1 x 1,15 eur), keďže súd nemal z exekútorského spisu sp. zn. EX 214/2010 preukázané doručovanie písomnosti prostredníctvom subjektu oprávneného poskytovať poštové a doručovateľské služby, pri ktorom by súdnej exekútorke vznikli hotové výdavky na poštovnom za poštové služby, a to ku dňu rozhodovania o trovách exekúcie. Súd poznamenáva, že z povahy úpravy trov konania v Exekučnom poriadku za subsidiárneho použitia Občianskeho súdneho poriadku, nemožno priznať trovy, ktoré vzniknú v budúcnosti, resp. ktorých vynaloženie nie je preukázané, a to aj napriek tomu, že môžu mať súvis s konaním. Ďalej súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov v sume 6,64 eur označené ako ďalšie náklady (spis. obal, papier, tlač,...), keďže súd nemal preukázané (napr. dokladom o úhrade, príp. faktúrou a pod.), že dané výdavky boli súdnou exekútorkou účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v tomto exekučnom konaní. Súd poznamenáva, že je vecou súdnej exekútorky, aby do exekútorského spisu doložil také doklady, ktoré budú nad všetky pochybnosti preukazovať všetky trovy, ktoré jej v priebehu exekúcie vznikli pri jej výkone. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnej exekútorke ani sumu DPH na uvedenú nepriznanú odmenu a hotové výdavky.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.