Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-126-2016.pdf
PDF · 93.88 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/126/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľky T. E., Z.. XX. XX. XXXX, bytom X. O.P. XXX/X, E. F., právne zastúpenej JUDr. Evou Kukuricášovou, advokátkou so sídlom Tranovského 1, Liptovský Mikuláš, proti odporcovi F. E., Z.. XX. XX. XXXX, bytom Z.Ž. B. XX, F., právne zastúpeného JUDr. Ľubošom Rackom, PhD., advokátom so sídlom Vranovská 517/9, Liptovský Mikuláš, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumu 20,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 01. 06. 2016 do 01. 06. 2017. Zročný príspevok za mesiac jún 2016 súd povoľuje odporcovi splácať v štyroch mesačných splátkach po 5,- eur spolu s bežným príspevkom, počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom sa stane toto rozhodnutie právoplatné s tým, že v prípade nezaplatenia čo aj len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu 01. 06. 2016 sa navrhovateľka domáhala príspevku na výživu rozvedenej manželky vo výške 50,- eur mesačne. Manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 22. 06. 2015, sp. zn. 10P/20/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 07. 2015, s tým, že do osobnej starostlivosti navrhovateľky súd zveril maloleté deti, pričom odporcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej Z. sumou 70,- eur a maloletej Z. vo výške 50,- eur. Navrhovateľka potvrdila, že odporca si svoju vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas. Po rozvode manželstva sa navrhovateľka spolu s deťmi presťahovala k svojim rodičom. Dcéra Z., ktorá má detskú mozgovú obrnu a je v súčasnej dobe žiačkou siedmeho ročníka, vyžaduje sústavnú starostlivosť, s čím súvisia aj zvýšené náklady. Navrhovateľkin príjem pozostáva z peňažného príspevku na opatrovanie vo výške 244,59 eur mesačne, peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 18,39 eur za mesiac, peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 33,09 eur, príspevku na zdravotný stav malej Z. vyplácaný neziskovou organizáciou Dobrý anjel, n. o., vo výške 130,- eur mesačne, rodinných prídavkov vo výške po 23,52 eur na obidve deti a súdom priznaného výživné na deti. Pravidelné mesačné výdavky predstavujú výdavky na domácnosť vo výške 150,- eur, povinné zmluvné poistenie motorového vozidla vo výške 120,- eur ročne, výdavku na stravu navrhovateľky a maloletých detí 150,- eur mesačne, sna stravu v školskom zariadení 22,- eur mesačne, na školské potreby 4,50 eur mesačne, na hygienické potreby, oblečenie a obuv vo výške 40,- eur
mesačne, výdavky na lieky vo výške 30,- eur, pohonné hmoty do motorového vozidla vo výške od 60,- do 70,- eur, mobilné telefóny a internet vo výške 45,- eur mesačne, splátka úveru prijatého matkou navrhovateľky vo výške 80,- eur mesačne a splátka úveru X. Q. Q., a. s., vo výške 109,- eur mesačne. Okrem toho platí navrhovateľka miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vo výške 61,07 eur ročne a podiel na dani z nehnuteľností a podiel na poistení nehnuteľností vo výške 38,- eur. Navrhovateľka z dôvodu zdravotného stavu dcéry, pre jej časté ochorenia a s tým súvisiaceho vymeškávania zo školského procesu, je nútená venovať sa jej osobnej starostlivosti vo zvýšenej miere. Z tohto dôvodu nemá možnosť zamestnať sa, a to ani na kratší pracovný úväzok. Navrhovateľka tak z objektívnych príčin nie je schopná sama sa živiť, chodiť do práce a zvýšiť príjem do rodiny. Na základe uvedeného žiadala, aby súd odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu rozvedenej manželky sumou 50,- eur mesačne.
2. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na návrhu, ktorý považuje za dôvodný. Nakoľko z objektívnych dôvodov nepracuje, jej príjem nestačí na úhradu bežných výdavkov. Zdravotný stav dcéry si vyžaduje zvýšenú starostlivosť, pričom sa stáva, že musí s ňou zostať aj v týždni dva dni doma, a teda nevie si predstaviť, ktorý zamestnávateľ by akceptoval jej časté vymeškávanie zo zamestnania. S dcérou je potrebné chodiť na vyšetrenia do Banskej Bystrice a Bratislavy. Počas manželstva navrhovateľka pracovala len brigádnicky. Potvrdila, že odporcu nekontaktovala so žiadosťou, aby si častejšie zobral deti k sebe za účelom, aby si mohla nájsť robotu, a to z dôvodu, že on s ňou nekomunikuje. So starostlivosťou o dcéry jej nemôžu pomôcť doobeda ani jej rodičia, nakoľko obidvaja sú invalidní dôchodcovia, pričom jej matka je zároveň aj zamestnaná. Navrhovateľka sa pokúšala zvýšiť príjem aspoň brigádnicky, avšak nikde nezarobí viac ako 50,- eur, čiže sumu, ktorú jej poskytuje úrad práce, o príspevok, ktorý by prišla v prípade zamestnania sa. Ako dôvod rozvodu manželstva uviedla to, že si s odporcom nerozumeli, pričom potvrdila, že v čase rozvodu mala známosť, avšak to nebol jediný dôvod podania návrhu na rozvod manželstva.
3. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že všetky výdavky, ktoré sú uvedené v návrhu na začatie konania, je potrebné zohľadniť, lebo bez ohľadu na to, či je navrhovateľka vlastníčkou rodinného domu alebo nie, je zrejmé, že sa musí podieľať aj na dani z nehnuteľností, ako aj na poistení predmetných nehnuteľností. Pokiaľ ide o splácanie úveru X. Q. Q. vo výške 109,- eur mesačne, tak od rozvodu až do januára 2016 tento úver splácala navrhovateľka, pričom z dôvodu nepriaznivej situácie bola nútená prestať s plnením si tejto povinnosti. To však neznamená, že ho nebude potrebné splatiť v plnom rozsahu, a preto by súd mal prihliadať aj na túto skutočnosť. Pokiaľ ide o 200,- eur, ktoré poskytol odporca navrhovateľke na Vianoce, právny zástupca navrhovateľky uviedol, že išlo o spoločné peniaze a nie o peniaze vo výlučnom vlastníctve odporcu, nakoľko tieto pochádzali z predaja ich bytu, ktorými sa mali vyplatiť rôzne spoločné záväzky. Právny zástupca navrhovateľky poukázal aj na to, že navrhovateľka by mohla teoreticky pracovať každú druhú sobotu a nedeľu, pričom v tomto okrese nie je možné sa na takýto kratší pracovný úmer jednoducho zamestnať. Zdôraznil, že rozsudkom o rozvode boli zároveň maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a nie jej rodičov, a preto sú akékoľvek otázky na navrhovateľku v tomto smere právne irelevantné.
4. Odporca s návrhom nesúhlasil. Po rozvode sa musel zamestnať u známeho, aby mohol vykryť svoje zvýšené mesačné výdavky. Pokiaľ ide o požadovaný príspevok, má za to, že vzhľadom na príjem navrhovateľky a ňou tvrdené výdavky, ktoré možno akceptovať, je jej príjem dostatočný na to, aby si z neho uhradila všetky svoje bežné výdavky na živobytie. Odporca uviedol, že pravidelne mesačne prispieva na domácnosť rodičom sumou 100,- eur. V súvislosti s cestovaním do práce z bydliska do Liptovského Mikuláša vynakladá mesačne 150,- eur, nakoľko na tejto trase je nedostatok spojov. Okrem týchto výdavkov spláca polovicu splátky vo výške 55,- eur v nadväznosti na spoločný dlh s navrhovateľkou, za telefón hradí 30,- eur, za poistku dcére 9,30 eur a ročne platí poistku na auto 73,21 eur, poistku v zamestnaní 44,- eur a životnú poistku vo výške 50,- eur mesačne. Naviac dal navrhovateľke 200,- eur, pričom nešlo o spoločné peniaze, ale o peniaze, ktoré zarobil. Je pravdou, že s navrhovateľkou nekomunikuje, avšak keby ho požiadala o to, aby si zobral dcéry k sebe častejšie, tak s tým žiadny problém nemá, nakoľko so starostlivosťou o ich deti mu vedia vypomôcť rodičia. Počas manželstva bola medzi ním a navrhovateľkou dohoda, že on bude pracovať a navrhovateľka sa bude starať o potreby domácnosti a ich deti. Odporcovi takýto spôsob nevadil. Na otázku dôvodu rozvodu uviedol, že navrhovateľkou mu bolo povedané, že už ho nemá rada, pričom aj z konania o rozvode manželstva vyplynulo, že navrhovateľka už v tom čase mala inú známosť, čo mali potvrdiť aj ich deti.
5. Právna zástupkyňa odporcu navrhla, aby súd neprihliadal na výdavky pozostávajúce z podielu na dani z nehnuteľností a podielu na poistení nehnuteľností, nakoľko navrhovateľka nie je výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností. Zároveň namietala to, aby súd zohľadnil splátku úveru, ktorý sa zaviazala splatiť jej matka. Právna zástupkyňa poukázala na to, že príjem navrhovateľky predstavuje 593,11 eur, pričom jej výdavky, ktoré možno zobrať do úvahy sú vo výške 526,26 eur, čiže navrhovateľka zo svojho príjmu je schopná uhradiť svoje výdavky. Podľa právnej zástupkyne odporcu je navrhovateľka neochotná sa zamestnať a tým si zlepšiť svoju príjmovú situáciu. Pokiaľ tvrdila, že musela zostať so svojimi deťmi doma, nejde o pravidelnú situáciu, ale skôr o výnimočnú situáciu. Jedinou motiváciou navrhovateľky je od svojho bývalého manžela získať nejaký príspevok na život, o čom svedčí aj fakt, že navrhovateľka si súbežne s týmto návrhom podala na tunajšom súde i návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti. V zmysle ustálenej judikatúry súd musí v takomto druhu konania prihliadnuť aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu manželov. V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, čo ani navrhovateľka nespochybnila, že v čase trvania manželstva udržiavala mimomanželskú známosť. Aj z tohto dôvodu je absolútne v rozpore s dobrými mravmi, aby sa po rozvode dožadovala od svojho bývalého manžela príspevku na výživu rozvedeného manžela. Právna zástupkyňa odporcu poukázala na príjem navrhovateľky približne 600,- eur, ako aj na príjem odporcu vo výške 637,32 eur, z čoho možno konštatovať, že príjem obidvoch účastníkov je v zásade zhodný a takisto majetkové pomery a schopnosti navrhovateľky a odporcu sú podobné. Na základe uvedeného, ako aj s poukazom na to, že navrhovateľka nepreukázala faktickú nemožnosť nájsť si zamestnanie v regióne, čo aj len jednorazové, ktorým by čiastočne zlepšila príjem svojej rodiny, právna zástupkyňa odporcu navrhla zamietnuť návrh v celom rozsahu.
6. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš súd zistil, že navrhovateľka poberá peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 244,59 eur mesačne, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 18,39 eur mesačne, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 33,09 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 47,04 eur mesačne.
7. Z výpisu z účtu mal súd za preukázané, že navrhovateľke je poukazovaná neziskovou organizáciou DOBRÝ ANJEL, n. o. suma od 133,85 eur do 159,51 eur mesačne.
8. Z potvrdenia o výške príjmu zamestnanca vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem odporcu predstavoval za posledný polrok sumu 637,32 eur.
9. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 22. 06. 2015, č. k. 10P/20/2015 - 88, súd rozviedol manželstvo účastníkom konania, maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Z. E. sumou 70,- eur mesačne a maloletej Z. E. sumou 50,- eur mesačne. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 07. 2015 a v časti určenia výživného dňa 16. 07. 2015.
10. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
11. Podľa § 72 ods. 2 zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
12. Podľa § 72 ods. 3 zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu čiastočne vyhovel, keď mal sčasti preukázanú jeho dôvodnosť. V nadväznosti na posúdenie existencie hmotnoprávnej podmienky spočívajúcej v tom,
či je navrhovateľka schopná sama sa živiť alebo nie, súd uvádza, že uveril výpovedi navrhovateľky, že túto podmienku napĺňa, pričom predovšetkým prihliadol na tú skutočnosť, že navrhovateľka sa stará o dve maloleté deti, z ktorých jedno trpí detskou mozgovou obrnou. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že každý jeden rodič chorého dieťaťa, ktoré má v osobnej starostlivosti, vynakladá o neho zvýšenú starostlivosť, a to na úkor tak osobného, ako aj pracovného života. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj medzi účastníkmi nespornú skutočnosť, že počas trvania manželstva odporca súhlasil s tým, aby navrhovateľka nepracovala, ale zabezpečovala potreby ich detí v domácnosti, z čoho možno usudzovať, že aj on si bol dlhodobo vedomý toho, že navrhovateľa za tejto situácie nemá možnosť sa zamestnať. Nakoniec situáciu v domácnosti navrhovateľky vykresľuje aj to, že je jej neziskovou organizáciou poskytovaný pravidelný mesačný príspevok. Súd hodnotí všetky dôkazy podľa svojej úvahy a po výsluchu navrhovateľky sa nestotožnil s názorom druhej strany, že navrhovateľka nemá záujem sa zamestnať, čím by si zabezpečila vyšší príjem do domácnosti. Cieľom každého z rodičov je bezpochyby to, aby dostupnými prostriedkami zabezpečil pre svoje deti podmienky na plnohodnotný život a vychádzajúc z uvedeného súd uveril navrhovateľke, že za jej situácie nie je možné sa zamestnať, a to ani na čiastočný pracovný úväzok. V tomto smere je potrebné si uvedomiť, že rodič, ktorý poskytuje zvýšenú starostlivosť svojmu ťažko zdravotne postihnutému dieťaťu, má podstatne obmedzené možnosti získať adekvátne zamestnanie, ktoré by súčasne zabezpečilo vyšší príjem do domácnosti, ale zároveň by rodič nemusel znížiť štandard poskytovania starostlivosti svojmu dieťaťu, ktoré je závislé práve od zvýšenej starostlivosti rodičov.
14. Pri rozhodovaní o návrhu na príspevok na rozvedeného manžela súd skúma okrem schopnosti, možnosti s majetkových pomerov druhého rodiča aj to, aké boli príčiny rozvratu manželstva, nakoľko samozrejme tento príspevok nemožno priznať v prípade, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že jednou z príčin rozvratu manželstva bola aj mimomanželská známosť navrhovateľky, z ktorého dôvodu súd nemohol návrhu vyhovieť v plnom rozsahu. Nakoľko nebolo tvrdené, že jediným dôvodom rozvodu bola práve táto skutočnosť, súd pri rozhodovaní nevychádzal z toho, že jediným vinným z rozvratu manželstva je práve navrhovateľka. Ďalším z dôvodov, pre ktorý bolo návrhu vyhovené len v časti bola tá skutočnosť, že ako správne poukázala právna zástupkyňa odporcu, príjmové, majetkové a výdavkové pomery obidvoch účastníkov sú podobné. Okrem majetkových pomerov účastníkov však súd musí prihliadať aj na možnosti toho ktorého účastníka zvýšiť si príjem v domácnosti vlastným pričinením. V nadväznosti na uvedené, je nesporné, že navrhovateľka poskytujúc osobnú starostlivosť o maloleté deti účastníkov má túto možnosť oproti odporcovi podstatne zníženú. Vyhodnotiac všetky dôkazy, ako aj skutočnosti tvrdené účastníkmi konania, súd uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke sumou 20,- eur, ktorú považuje za primeranú. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode. Súd však aj vzhľadom na tvrdenia odporcu, že navrhovateľka by si mohla zvýšiť svoje príjmy zamestnaním, uložil odporcovi povinnosť platiť príspevok na výživu navrhovateľky len na obdobie jedného roka od podania návrhu na začatie konania, počas ktorého bude mať navrhovateľka priestor na to, aby odporcovi preukázala, že nie je v jej možnostiach sa zamestnať ani na kratší pracovný úväzok, resp. aby si našla primeranú prácu, ktorá bude vyhovovať potrebám domácnosti a neohrozí poskytovanie starostlivosti deťom. Súd mal za to, že tým sa odstránia akékoľvek pochybnosti účastníkov konania ohľadne tejto medzi nimi spornej skutočnosti, čím zároveň predmetné rozhodnutie zabráni tomu, aby medzi nimi v budúcnosti vznikali ďalšie prípadné spory.
15. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka ani odporca neboli v konaní úspešní v plnom rozsahu a zároveň neboli úspešní ani v prevažnej časti, preto žiadny z nich nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný (odporca) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená (navrhovateľka) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.