Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/415/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX I., t. č. neznámeho pobytu, zastúpeného opatrovníčkou X.. G. Q., zamestnankyňou Okresného súdu Nitra, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie sumy 391,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -60 zo dňa 12.10.2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zastavil konanie s odôvodnením, že žalobca vzal späť svoju žalobu zo spotrebiteľskej zmluvy písomným podaním doručeným dňa 20.09.2012. Zastavenie konania odôvodnil podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). S odkazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) a § 146 ods. 2 OSP žalovanému náhradu trov nepriznal s tým, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Ďalším výrokom vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal a napokon rozhodol o tom, že žalobcovi sa vracia súdny poplatok v sume 16,37 eura prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. Výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka súd odôvodnil s posudzovaním účelnosti vynaložených trov vedľajším účastníkom. Konštatoval, že právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní je upravené v ustanoveniach § 93, § 153d a § 201 OSP. Vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania účastníkov, ak má právny záujem na výsledku konania alebo ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Zákon mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník, no koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, ale nie je zástupcom tohto účastníka. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v konaní vystupuje. Ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane. Súd vo vzťahu k právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na ochranu spotrebiteľa, riešil legitímnu otázku, či takéto združenie nemá mať vlastný „aparát“, teda či nemá byť patrične personálne vybavené, s prihliadnutím na účel jeho existencie, tak aby jeho zastúpenie advokátom nebolo samoúčelné. Podstatou

existencie vedľajšieho účastníka je ochrana práv spotrebiteľov a vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov; takýmto personálom musí byť toto združenie vybavené, v opačnom prípade by nemohlo plniť účel, za ktorým bolo založené. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v konaní sa preto javí ako účelové, a preto súd urobil záver, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom nebolo účelné. Účelné zastúpenie by mohlo byť v prípade právne zložitejšieho prípadu, ak by ani personálne vybavenie združenia nemuselo postačovať na plnohodnotné zastúpenie; o takýto prípad však v tejto veci nejde.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o nepriznaní trov podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a žalobcu zaviazať na zaplatenie jeho trov v sume 86,04 eura z titulu zastúpenia advokátom. Nesúhlasil s právnym názorom súdu a uviedol, že obsahom písomných podaní urobených vedľajším účastníkom sa prvostupňový súd zaoberal a prihliadal na ne. Jeho procesná aktivita bola účelná a efektívna. Žalobca po tom, čo vedľajší účastník vstúpil do konania, plošne berie svoje žaloby späť. Predmetná agenda vyžaduje nielen právnickú kvalifikáciu, ale aj enormné nároky a osoby, ktoré by ju systematicky spracovávali. Združenie nemá finančné prostriedky a ani personálne obsadenie, a tak jedinou možnosťou na efektívne presadzovanie spotrebiteľských práv na súdoch je realizovanie jeho činnosti prostredníctvom advokáta. Mať vlastný aparát združenia by bolo ideálne, no „kto by mal tento aparát kvalifikovaných pracovníkov zaplatiť?“ V tomto ohľade poukázal na niektoré rozhodnutia iných súdov ako aj na normy Európskej únie, na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, na články Charty základných práv EÚ a iné. Vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložil účelne, vrátane trov právneho zastúpenia.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že u vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Nepriznaním jeho trov súd neporušil základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konania. V tomto ohľade poukázal na niektoré súdne rozhodnutia a zaoberal sa posudzovaním účelnosti či neúčelnosti vynakladania trov právneho zastúpenia. Úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavené a odborne kompetentné. Združenie pritom vstupuje do množstva konaní, pričom nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania nie je možné pripraviť sa na zastupovanie v danej veci a naplniť podstatu právneho úkonu - prípravu a prevzatie právneho zastúpenia. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých nebol pre vstup žiadny dôvod, iba zbytočne zvyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Zneužívanie priebehu civilného konania na získanie náhrady trov je v rozpore s účelom civilného procesu. Žalobca teda nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka a súd prvého stupňa v tomto smere rozhodol správne.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Sudca súdu prvého stupňa odvolaniu nevyhovel a podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a ako také ho v zmysle § 219 ods. 1 OSP v napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka potvrdil. Uznesenie súdu prvého stupňa v ostatných výrokoch v dôsledku absencie odvolania nadobudlo právoplatnosť. Odvolací súd aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalšie dôvody. V tomto prípade odvolací súd konštatoval, že napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa je vecne správny a je aj dostatočne odôvodnený. Odvolací súd na dôvažok dodáva nasledovné:

Podľa § 93 ods. 1,2,4 OSP: (1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. (2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. (4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Uvedené zákonné ustanovenie vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník konania, ktorý mal v spore plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade v sporovom konaní uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú jednak plný úspech vo veci a tiež účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy zástupcu - advokáta.

Predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy 391,77 eura s príslušenstvom na podklade spotrebiteľského vzťahu, avšak žalobca ešte pred rozhodnutím vo veci samej vzal žalobu späť, a tak súd konanie zastavil. Žalovanému na podklade ustanovenie § 146 ods. 2 prvej vety OSP vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených trov konania a v nadväznosti na to vzniklo rovnaké právo vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jeho strane. Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy z dôvodu jeho zastúpenia advokátom za konkrétne úkony. V sporoch, ktoré majú povahu spotrebiteľských sporov, sa môže konania zúčastniť na strane spotrebiteľa právnická osoba, ktorou je združenie podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a i. v znení neskorších predpisov. Občianske združenie vystupujúce v tomto spore malo oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník na strane žalovanej a nemuselo preukazovať právny záujem na výsledku sporu, keďže túto možnosť mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava obsiahnutá v ustanovení § 93 ods. 2 OSP. Vedľajší účastník vo všeobecnosti má právo aj na právnu pomoc, ktorú v rámci občianskeho súdneho konania možno zabezpečiť prostredníctvom právneho zastúpenia advokátom, a potom má právo aj na náhradu účelne vynaložených trov konania v prípade, keď toto právo vzniklo účastníkovi, ktorého v konaní podporoval. Účelnosť vynaložených trov sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Aj keď účelnosť vynaložených trov konania treba posudzovať osobitne v každom prípade, vedľajší účastník v predmetnom konaní hájil práva žalovaného ako spotrebiteľa, a to, či bude v konaní zastúpený advokátom alebo ním zastúpený nebude, bolo na jeho voľbe.

Pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa správne skúmal, či zodpovedajú požiadavke potreby zastupovania advokátom aj s ohľadom na cieľ činnosti vedľajšieho účastníka - občianskeho združenia, ktorým je o. i. najmä kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. To znamená, že samotný vedľajší účastník - občianske združenie - podľa znenia jeho stanov má byť v súlade s prezentovaným cieľom zakotveným v stanovách uspôsobený svojím personálnym zložením tak, aby sám osebe mohol poskytovať ochranu spotrebiteľov a právne služby advokáta využívať v zložitejších právnych prípadoch; to by zodpovedalo aj požiadavke rozumnosti, pričom vedľajší účastník by svoju úlohu, t. j. pomoc spotrebiteľom v súdnom konaní mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní v spotrebiteľských veciach bez ohľadu na stav konania a vôľu spotrebiteľa so zastúpením advokáta skutočne zbytočne zvyšuje trovy konania a môže viesť k záveru, že účelom vstupu do konania bolo

najmä získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov. Vedľajší účastník má právo dať sa v súdnom konaní zastúpiť advokátom, je však potrebné rozlišovať, či ide o využitie ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či ide skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany, napríklad či ide o zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných, skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo je tu snaha zvýšiť náklady konania protistrane. Zásada účelnosti trov je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celok a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. , nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ). V tejto veci pritom nešlo o právne zložitý prípad, pre ktorý by v súdnom konaní samotnému vedľajšiemu účastníkovi nemal postačovať vlastný aparát združenia, vytvoreného práve na ochranu práv spotrebiteľov. Okolnosť, namietaná vedľajším účastníkom, že odborný aparát združenia nemá kto zaplatiť, je pre rozhodnutie súdu právne irelevantná.

Keďže v tomto prípade s ohľadom na vyššie opísaný právny názor sa trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka posudzujú ako neúčelne vynaložené, odvolací súd sa stotožnil s napadnutým výrokom uznesenia súdu prvého stupňa a z toho dôvodu považoval odvolanie za neopodstatnené.

V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý požiadal o náhradu trov za úkon advokáta spočívajúceho v podaní písomného vyjadrenia k odvolaniu v sume 27,23 eura. V zásade z dôvodu úspešnosti v odvolacom konaní by žalobca mal právo na náhradu trov podľa § 142 ods. 1 OSP, avšak odvolací súd na tento prípad aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 prvej vety a ods. 2 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP a z dôvodov hodných osobitého zreteľa žalobcovi požadované trovy nepriznal. Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 prvej vety OSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo z časti neprizná. Výnimočnosť prípadu môže spočívať v okolnostiach v danej veci ale aj okolnosti na strane účastníkov konania. V tomto prípade odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd videl najmä v okolnostiach danej veci, v ktorej si žalobca evidentne uplatnil premlčané právo, pričom ide o vec na podklade spotrebiteľskej zmluvy a vedľajší účastník chránil záujmy žalovaného ako spotrebiteľa. Navyše ide o drobný spor tak, ako má na mysli ustanovenie § 200ea ods. 1 OSP, takže bol dôvod na nepriznanie trov žalobcu aj z dôvodu, že trovy odvolacieho konania žalobcu boli voči pohľadávke, ktorá bola predmetom odvolacieho konania vo výške uplatnených trov vedľajšieho účastníka v sume 86,04 eura, neprimerané.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.