Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12C/397/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: T. V., W.. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom H. L. XX, o zaplatenie 155,53 Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 107,73 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5,59 Eur od 26.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 16,98 Eur od 26.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 16,98 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 36,78 Eur od 26.01.2013 do zaplatenia a zo sumy 31,40 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia, na účet vedený v UniCredit Bank Slovakia a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT kód: G., U.: XXXXXXXXXX, do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 29,48 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa na účet vedený v UniCredit Bank a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT kód: G., U.: XXXXXXXXXX, do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.09.2015 domáhal proti odporcovi uloženia povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 155,53 Eur spolu z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5,59 Eur od 26.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 16,98 Eur od 26.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 16,98 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 36,78 Eur od 26.01.2013 do zaplatenia a zo sumy 31,40 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia a vo výške 8,25 % zo sumy 47,80 Eur od 26.12.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Uviedol, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO 35 763 469 ako postupca uzavrela s navrhovateľom ako postupníkom dňa 20.11.2014 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok voči odporcovi. Odporca s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o poskytovaní verejných služieb. Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 25.10.2012 v sume 5,59 Eur, č. XXXXXXXXXX splatnú 25.11.2012 v sume 16,98 Eur, č. XXXXXXXXXX splatnú 25.12.2012

v sume 16,98 Eur, č. XXXXXXXXXX splatnú 25.01.2013 v sume 36,78 Eur, č. 7301215220 splatnú 25.02.2013 v sume 31,40 Eur a č. XXXXXXXXXX splatnú 25.11.2013 v sume 47,80 Eur. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti riadne a včas sa odporca v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania, a preto si navrhovateľ uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Odporca sa k žalobnému návrhu nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Po posúdení uplatneného žalobného nároku, súd vec posúdil ako drobný spor, vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.06.2016.

Súd zistil tento skutkový stav:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú dňa 20.11.2014 uzatvorili ako postupca Slovak Telekom, a.s. /právny nástupca podniku T-mobile Slovensko, a.s./ a navrhovateľ ako postupník, bola pohľadávka voči odporcovi na zaplatenie za poskytnuté služby a zmluvnej pokuty postúpená z pôvodného veriteľa na navrhovateľa.

Odporca ako účastník a spoločnosť T-mobile Slovensko, a.s. ako podnik uzatvoril zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXX dňa 21.09.2012, súčasťou ktorej boli všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb. Predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa. Odporca sa v zmysle všeobecných obchodných podmienok zaviazal riadne odoberať službu a platiť za poskytované služby cenu podľa zmluvy a cenníka, ktorých cena mu bola podnikom vyúčtovaná vo forme faktúry po skončení zúčtovacieho obdobia. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.09.2012 v čl. 4, ktorý obsahoval ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty, podľa ktorého v prípade porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany odporcu ako Účastníka - akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b), Dodatku v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany právneho predchodcu navrhovateľa ako Podniku je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur.

Uvedené skutočnosti vyplynuli z obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.09.2012 v spojení s dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.09.2012 a z obsahu všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb.

Navrhovateľ v rámci predmetného právneho vzťahu vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté služby v sume 5,59 Eur (faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 25.10.2012), v sume 16,98 Eur (faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 25.11.2012), v sume 16,98 Eur (faktúra č. XXXXXXXXXX splatnú 25.12.2012), v sume 36,78 Eur (faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 25.01.2013) a v sume 31,40 Eur (faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 25.02.2013) a zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur (faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 25.11.2013), ktoré odporca neuhradil ani čiastočne právnemu predchodcovi navrhovateľa.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. -18 zo dňa 19.03.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.04.2013 (ďalej „Rozsudkom“), bola vyslovená neprijateľná zmluvná podmienka v obdobnej právnej veci v Dodatku k Zmluve o pripojení Fix uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom uvedená v bode 3 v znení: V prípade porušenia zmluvných povinností zo

strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty“.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzatvoril zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 21.09.2012 v spojení s dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.09.2012. Predmetom zmluvy o poskytovaní verejných služieb bolo poskytovanie služieb verejnej elektronickej komunikačnej siete v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré odporkyňa akceptovala. V zmluve bola dohodnutá cena i poplatky za poskytnuté služby v súlade s platným cenníkom navrhovateľa. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa navrhovateľ zaviazal odporcovi zabezpečiť služby určené v zmluve a odporca sa zaviazal zaplatiť za tieto služby cenu vyúčtovanú za príslušné obdobie faktúrami v súlade s podmienkami určenými právnym predchodcom navrhovateľa. Právny predchodca navrhovateľa v rámci predmetného právneho vzťahu vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté služby v sume 5,59 Eur (faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 25.10.2012), v sume 16,98 Eur (faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 25.11.2012), v sume 16,98 Eur (faktúra č. XXXXXXXXXX splatnú 25.12.2012), v sume 36,78 Eur (faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 25.01.2013) a v sume 31,40 Eur (faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 25.02.2013), ktoré odporca neuhradil, a preto ho súd podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. zaviazal na zaplatenie za poskytnuté služby vo výške 107,73 Eur.

Z dôvodu, že odporca riadne a včas neplatil za služby poskytnuté právnym predchodcom navrhovateľa, ktorých cena a splatnosť boli špecifikované vo faktúrach, dostal sa s plnením do omeškania, a to dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr. Základná úroková sadzba ECB platná ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr bola vo výške 0,75 %. Navrhovateľ si uplatnil zaplatenie istiny spolu s úrokmi z omeškania a keďže súd považoval v tejto časti žalobný návrh za dôvodný, uložil odporcovi povinnosť uhradiť žalovanú istinu spolu s úrokmi z omeškania. Lehotu na splnenie určil v súlade s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p..

Navrhovateľ si ďalej uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur, v tejto časti súd považoval žalobný návrh za nedôvodný, pretože zmluva o poskytovaní verejných služieb v spojení s dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorá má zakladať právo navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, keď bola uzatvorená medzi dodávateľom, spoločnosťou T-mobile Slovensko, a.s. v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti a odporcom ako spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o poskytovaní verejných služieb v spojení s dodatkom ako spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zmluvná podmienka uzatvorená medzi účastníkmi je obdobného charakteru ako zmluvná podmienka, ktorá bola Rozsudkom vyslovená za neprijateľnú. Vyslovenie klauzuly o neprijateľnosti zmluvnej pokuty je postačujúce v jednom právoplatnom súdnom rozhodnutí a dôsledok v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka je ten, že dodávateľ ani jeho právny nástupca, teda v predmetnom súdnom konaní navrhovateľ, ktorý je právnym nástupcom dodávateľa, nesmie túto neprijateľnú zmluvnú podmienku používať a ani podmienku s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, teda nesmie ani uplatňovať na súde nároky z takejto neprijateľnej podmienky, a preto súd žalobný návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 47,80 Eur od 26.11.2013 do zaplatenia zamietol.

Podrobnému posúdeniu táto zmluvná podmienka bola podrobená v citovanom konaní a bolo právoplatne rozhodnuté, že zmluvná podmienka v tomto znení bola vyhlásená za neprijateľnú, a preto súd poukazuje na ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,Smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.

Ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, na viac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho

stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka). Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu tak, ako je vopred naformulovaná dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Faktickú rovnosť možno dosiahnúť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C ).

Súdna kontrola štandartných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 2 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.“

Obligatórnosť zásahu súdu vyplýva aj z rozsudkov Súdneho dvora vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocio Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.

Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka súd teda ani nemohol pristúpiť k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.

Súd pritom nespochybňuje možnosť aplikácie i význam zmluvnej pokuty v spotrebiteľských vzťahoch, musí však ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok, s ohľadom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov a so zreteľom na sankcionovanie neplnenia si povinností na strane oboch účastníkov zmluvného vzťahu. Pre úplnosť súd uvádza, že zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby, resp. za porušenie povinností, upravených vo vymedzených článkoch dodatku alebo Všeobecných podmienok, ktoré priamo nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia. Prípadná predajná cena telefónu alebo iného koncového zariadenia nemajú na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty žiaden vplyv, pretože cena telefónu alebo iného koncového zariadenia je súčasťou obchodnej taktiky, s ktorou právny predchodca vstúpil na trh a do konkurenčného boja.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danom prípade mal navrhovateľ úspech vo veci v rozsahu 38,54 % (107,73 Eur/155,53 Eur, úspech 69,27 % - úspech odporcu 30,73 %). V tomto rozsahu súd priznal navrhovateľovi náhradu účelne vynaložených trov konania. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd) á 16,60 Eur, režijný paušál za úkony v roku 2015 á 8,39 Eur a zvýšenie o DPH. V súlade s § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 13a ods. 1 písm. a), c), § 15 písm. a), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a po zohľadnení pomeru úspechu priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 29,48 Eur.

Trovy konania je odporca povinný v zmysle § 149 ods. 1 v spojení s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.