Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/20/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. H., nar. XX. XX. XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: K.. T. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. nad A., T. XXX/XX, zastúpený JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Hlavné nám. 7 a Y. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. nad A., Q. 1, zastúpená JUDr. Máriou Ančinovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, Podzámska 29, o návrhu otca na zmenu výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29. apríla 2016, č. k. -146 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zmeny vyživovacej povinnosti tak, že bude prispievať na výživu maloletej sumou 80 eur mesačne a taktiež matka bude zaviazaná prispievať na výživu mal. dcéry sumou 80 eur mesačne. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posledná úprava vyživovacej povinnosti bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. 05. 2014, č. k. -111, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola mal. H. zverená na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22. 05. 2014. V tom čase matka bola invalidná dôchodkyňa, poberala invalidný dôchodok vo výške 162,90 eura a mala príjem zo zamestnania 318 eur, otec bol riadne zamestnaný s priemerným čistým zárobkom 1.419,47 eura. V súčasnosti je otec naďalej zamestnaný v riadnom pracovnom pomere s čistým mesačným zárobkom 1.549,83 eura, matka je invalidná dôchodkyňa poberá invalidný dôchodok vo výške 166,60 eura a okrem toho má čistý mesačný príjem 330,99 eura. Z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný. Otec sa v podstate svojim návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti pri striedavej osobnej starostlivosti, keď žiadal, aby bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry sumou 80 eur a taktiež, aby matke bola uložená taká istá povinnosť. Návrh otca na takúto úpravu výživného považoval za nedôvodný, pretože medzi príjmami oboch rodičov je veľký nepomer a argumenty otca týkajúce sa jeho zmeny pomerov súd nepovažoval za dôvodné, pretože otec si zabezpečil motorové vozidlo, za ktoré platil leasing 329 eur, pritom tieto náklady nie je nevyhnutné vynaložiť, pretože si mohol zabezpečiť motorové vozidlo aj nižšej cenovej kategórie. Naviac, od poslednej úpravy výživného došlo ešte k zvýšeniu jeho príjmu. Matka okrem poberania invalidného dôchodku sa nespolieha len na výživné zo strany otca, ale snaží sa zvýšiť si svoju životnú úroveň i príjmom zo zamestnania. I napriek hypotéke, ktorú platí dospel k záveru, že i naďalej je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu mal.

dcéry sumou 100 eur bez ohrozenia svojho životného minima. Z uvedených dôvodoch návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním otec a domáhal sa jeho zmeny tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní riadne a striedavá starostlivosť sa dodržiava tak, ako bola súdom schválená. Podal návrh z dôvodu, že jeho príjem je síce relatívne vyšší, ale pri nákladoch, ktoré preukázal považoval za potrebné podať takýto návrh. Po rozvode manželstva bol nútený rekonštruovať neobývateľnú nehnuteľnosť, preto si zobral hypotéku, ktorú spláca v mesačnej splátke 270 eur. Taktiež bol nútený kúpiť si motorové vozidlo, kde mesačná splátka predstavuje 330 eur. Súd prvého stupňa nedostatočne skúmal životnú úroveň na strane otca a matky a neboli zohľadnené ani majetkové pomery na strane odporkyne, a to najmä skutočnosť, že po podaní návrhu previedla nehnuteľnosť, ktorú vlastnila na tretiu osobu. Pokiaľ ide o pôžičky uhrádzané otcom, napriek tomu, že sú nevyhnutné na jeho bývanie a výkon práce, zohľadnené neboli. Naviac, matka má aj ďalšie finančné požiadavky voči nemu a to v súdnom konaní o vyporiadaní BSM. Napriek tomu, že v prvom rade zabezpečuje svoju dcéru pri daných príjmoch, ktoré sú relatívne vyššie mu nezostávajú pre jeho potreby žiadne peňažné prostriedky.

K odvolaniu sa vyjadrila matka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami otca, pretože súd pri rozhodovaní prihliadol na všetky dôležité skutočnosti potrebné pre spravodlivé rozhodnutie. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, resp. jeho zmenu. Súd správne konštatoval veľký nepomer medzi príjmami rodičov, a vzhľadom na svoj zdravotný stav snaží sa si zvýšiť príjem i príjmom zo zamestnania. Popri práci sa snaží zvýšiť si svoje vzdelanie za účelom zabezpečenia si lepšieho zamestnania s vyšším mesačných príjmom. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom sa nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby.

K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť (§ 219 ods. 1, 2 OSP).

V preskúmavanej veci bolo manželstvo rodičov rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. 05. 2014 č. k. -111, právoplatným dňa 22. 05. 2016 a mal. H. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry sumou 100 eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je mal. dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 78 ods. 1-3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre mal. dieťaťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so zisteným skutkovým stavom súdu prvého stupňa tak, ako je vyššie popísaný, ako aj jeho právnym posúdením. Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými námietkami otca, svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 1 OSP, a preto odvolací súd už len ako na vecne správne rozhodnutie ďalej poukazuje bez toho, aby opakoval výsledky vykonaného dokazovania (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd naviac podotýka, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa vždy z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov

každého z nich. Pri určovaní výživného preto nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že napr. ak dieťa bolo zverené do starostlivosti rodiča, ktorý má dvojnásobný príjem v porovnaní s druhým rodičom, určí sa výživného v dvojnásobnej výške, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Pri určovaní výživného zo strany jedného z rodičov nejde o vyrovnanie príjmov rodičov, či ich životnej úrovne, ale ide o to, aby mal. dieťa malo zabezpečenú približne rovnakú životnú úroveň u obidvoch rodičov a zabezpečené všetky odôvodnené potreby. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že medzi príjmami oboch rodičov je veľký nepomer a správne konštatoval, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmeniť vyživovaciu povinnosť. Otec argumentoval tým, že platí hypotéku, ako aj leasing, a preto sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti. Na tieto jeho argumenty odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože v prvom rade si otec musí plniť voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a prípadne svoje výdavky či už na hypotéku alebo leasing korigovať tak, aby v prvom rade bola zabezpečená vyživovacia povinnosť mal. dieťaťa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.