Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-26-2022.pdf
PDF · 97.91 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/26/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: E. T., nar. XX. E. XXXX a J. T., nar. X. M. XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., deti rodičov: matky P. M., nar. X. E. XXXX, trvale bytom J.D. XXX, D., zast. D.. L. M., I. so sídlom U. X, S. J., a otca E. T., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom T.-W. K. XX, A., E. S., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 11P/70/2017-242 zo dňa 15. februára 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 11P/70/2017-242 zo dňa 15. februára 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“) zveril maloletého E. T., nar. XX.X.XXXX a maloletú J. T., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky P. M., nar. X.X.XXXX, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (prvá výroková veta), otca E. T., nar. XX.X.XXXX zaviazal prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 50,- Eur mesačne (spolu na dve deti vo výške 100,- Eur mesačne), vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom 9.5.2017 (druhá výroková veta). Rozhodol, že otec je povinný zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 9.5.2017 do 31.1.2022 vo výške 1.626,67 Eur na každé dieťa (spolu 3.253,34 Eur) do troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretia výroková veta), styk otca s maloletými deťmi neupravil (štvrtá výroková veta) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (piata výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že dňa 20.11.2019 začal súd prvej inštancie bez návrhu konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rodičia detí nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2015; maloleté deti boli neodkladným opatrením zo dňa 26.3.2019 dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola stanovená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne počnúc dňom 9.5.2017 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
1.2 Na základe výpovede matky na pojednávaní súd prvej inštancie konštatoval, že starostlivosť o maloleté deti už 7 rokov vykonáva výlučne matka, otec maloletých s nimi nie je v žiadnom kontakte, výživné neplatí. Matka je nezamestnaná, býva v spoločnej domácnosti svojich rodičov, na maloletú J. poberá prídavok na dieťa vo výške 25,50 Eur, má ďalšie tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom; na maloletého E. poberá rodinné prídavky otec v E. S.
1.3 Okresný súd pri posudzovaní, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady a podmienky pre starostlivosť, zistil, že o maloleté deti sa dlhodobo stará výlučne matka, nedostatky v starostlivosti o maloletých
neboli zistené; so zverením detí do jej osobnej starostlivosti súhlasil aj kolízny opatrovník. Súd prvej inštancie s poukazom na postoj otca, ktorý sa o deti nezaujíma, nestýka sa s nimi, nijakým spôsobom ich nekontaktuje a ani neprispieva na ich výživu, dospel k záveru, že zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky je v ich najlepšom záujme.
1.4 Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadol na skutočnosť, že matka maloletých detí je nezamestnaná a má ďalšie tri vyživovacie povinnosti; príjem otca súd nezistil, na výživu detí však dlhodobo neprispieva, neplatil ani minimálne výživné určené neodkladným opatrením, preto, vzhľadom aj na vek maloletých, súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu maloletých vo výške 50,- Eur na každé dieťa.
1.5 Pri výpočte nedoplatku na výživnom za obdobie od 9.5.2017 do 31.1.2022 vo výške 1.626,67 Eur na každé dieťa, spolu 3.253,34 Eur, vychádzal súd z minimálnej výšky výživného.
1.6 O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia §52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), v zmysle ktorého nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec maloletých detí (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd upustí od zverenia detí do osobnej starostlivosti matky ako aj od povinnosti platiť výživné; výrok týkajúci sa nedoplatku na výživnom navrhol zamietnuť.
2.1 Odvolateľ v úvode odvolania konštatoval, že z partnerstva s matkou maloletých sa narodili X deti, z ktorých maloletá J. sa narodila na J., synovia E. a M. v E., kde boli všetky deti vychovávané až do roku 2015, kedy sa matka s dvomi deťmi presťahovala na Slovensko. Právoplatným rozhodnutím Okresného súdu v U. v spojení s rozhodnutím Súdnej stolice v L. bol otec detí oprávnený uplatňovať jeho rodičovské právo a matka maloletých bola zaviazaná vydať deti otcovi; súčasne bol upravený styk medzi matkou a deťmi.
2.2 Otec maloletých ďalej uviedol, že napriek právoplatnému rozhodnutiu maďarských súdov nebola matka ochotná vydať mu deti, neumožňuje mu s nimi žiaden kontakt. O maloletého M. sa stará výlučne on, zastáva preto názor, že táto skutočnosť by mala byť zohľadnená, pokiaľ súd dospeje k záveru, že výživné má platiť; po započítaní si tak matka môže uplatniť výživné len na jedno dieťa, nie na dve.
2.3 V odvolaní poukázal aj na uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 11P/9/2016-135 zo dňa 20.5.2016, v ktorom rozhodol, že nemá právomoc konať a konanie zastavil, pričom podkladom pre takéto rozhodnutie boli rozsudky Okresného súdu v U. a Súdnej stolice v L..
3. Matka maloletých k odvolaniu otca písomné vyjadrenie nepodala.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) bez nariadenia pojednávania a podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods 1 C.s.p.).
4.1 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
5. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala dočasného zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného s odôvodnením, že rozsudkom Okresného súdu v U. č.k. 3.P.20.104/2015/13 zo dňa 11.6.2015 v spojení s rozhodnutím Súdnej stolice v L. č.k. 1Pf.20.270.2015/6 zo dňa 17.6.2016 bola matka zaviazaná vydať maloleté deti otcovi; táto sa však, v záujme maloletých, s nimi zdržiava od 21.2.2015 na Slovensku. Matka uvádzajúc, že deti sa v čase podania návrhu nachádzali na Slovensku viac ako 2 roky, mala za
to, že došlo k zmene ich obvyklého pobytu, čo založilo právomoc Okresného súdu Rimavská Sobota vec prejednať a rozhodnúť.
5.1 Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 11P/70/2017-34 zo dňa 16.5.2017, ktorým súd vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil, bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12CoP/54/2017-126 zo dňa 26.9.2017 zrušené a vrátené súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom mal súd zistiť relevantné skutkové okolnosti vzťahujúce sa k pobytu maloletých na území Slovenskej republiky, vyhodnotiť, či ich premiestnenie bolo oprávnené a či je namieste aplikácia čl.10 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len ,,Nariadenie č. 2201/2003“ alebo „Nariadenie Brusel II bis“). Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č.k. 11P/70/2017-167 zo dňa 26.3.2019, právoplatným dňa 29.4.2019, dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí na každé dieťa zvlášť výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vopred k rukám matky, počnúc dňom 9.5.2017 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uznesením č.k. 11P/70/2017-192 zo dňa 20.11.2019, právoplatným dňa 2.1.2020, súd bez návrhu začal konanie v právnej veci maloletých detí.
6. Podľa ustálenej judikatúry je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie dostatočné odôvodnenie neobsahuje. V odôvodnení rozhodnutia má súd vysvetliť, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel k tomu-ktorému rozhodnutiu; v rozsudku súdu prvej inštancie takéto konštatovanie absentuje.
7. Jednou z procesných podmienok je právomoc súdu vo veci konať. Táto bola otcom maloletých detí spochybnená, keď poukazoval na právoplatné rozhodnutia maďarských súdov ako aj súdu prvej inštancie, ktorý v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia najskôr rozhodol, že nemá právomoc konať a z tohto dôvodu konanie zastavil. Predmetné rozhodntie o absencii právomoci konať bolo síce odvolacím súdom zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie, súd prvej inštancie sa však v ďalšom rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia nijak nevyjadril k premiestneniu detí na územie Slovenskej republiky, k obvyklému pobytu maloletých ani k právnemu stavu založenému rozhodnutiami cudzích súdov. Vzhľadom na účastníkov konania je ale zrejmé, že ide o konanie s cudzím (medzinárodným) prvkom a súd tak bol povinný vysporiadať sa s týmito skutočnosťami ako aj s otázkou na uvedené nadväzujúcou, týkajúcou sa právomoci súdov. O uvedenom napadnuté rozhodnutie okresného súdu mlčí.
7.1 Reagujúc na námietku otca ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností iným súdom odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neposkytlo odpoveď na podstatnú otázku vyplývajúcu z charakteru sporu, keď už maloleté deti majú inú štátnu príslušnosť, otec maloletých detí je občanom E. a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností bolo rozhodnuté súdom E. S.. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné; z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (ale ani z rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia) nevplýva, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou obvyklého pobytu maloletých detí, s otázkou tvrdeného verbálneho nesúhlasu otca s premiestnením maloletých detí; súd prvej inštancie ani nezisťoval, či prebehlo návratové konanie. Nie je tak zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou právomoci súdu Slovenskej republiky vo veci konať a rozhodnúť. Možno sa iba domnievať, že súd prvej inštancie mal otázku právomoci slovenských súdov za danú a preukázanú, nakoľko vo veci začal konať ex offo, vec prejednal a rozhodol. Odpoveď na podstatnú otázku však z napadnutého rozhodnutia nevyplýva.
8. Dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku v prejednávanej veci je aj jeho nepreskúmateľnosť v časti týkajúcej sa výživného na maloleté deti, spočívajúca v jeho nedostatočnom odôvodnení.
8.1 Podľa ustanovenia § 77 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.36/2005 Z.z.“) možno právo na výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania; ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania. Dňom začatia konania je deň, kedy bol súdu doručený návrh na začatie konania; v prípade konania, ktoré možno začať aj bez návrhu (ako je
tomu v prejednávanej veci), je dňom začatia konania deň vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu. Výživné na maloleté deti síce možno určiť aj za tri roky spätne odo dňa začatia konania, ak sú dané dôvody osobitného zreteľa, pri takomto určení výživného za minulé obdobie je súd povinný zisťovať práve dôvody osobitného zreteľa, pre ktorý nebolo možné o úprave výkonu rodičovských práv a povinností konať skôr, resp. čo v danom prípade matke bránilo podať návrh na začatie konania. Takéto závery napriek rozhodnutiu o určení výživného aj za obdobie predchádzajúce začatiu konania s napadnutého rozhodnutia nevyplývajú; súd prvej inštancie ich nekonštatoval, nie je zrejmé či ich zisťoval a ich existenciu netvrdila, neosvedčila a ani nepreukázala ani matka maloletých detí.
8.2 Pokiaľ tak súd prvej inštancie zaviazal otca maloletých detí prispievať na ich výživu bežným výživným spolu vo výške 100,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nie v zmysle ustanovenia § 77 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. odo dňa začatia konania, keďže existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa nebola nielenže zistená ale ani tvrdená, nesprávne určil počiatok vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Uvedené je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, resp. absencie akéhokoľvek odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa.
8.3 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o bežnom výživnom súčasne nezohľadnil skutočnosť, že už neodkladným opatrením bol otec maloletých zaviazaný prispievať na výživu každého z nich výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne počnúc dňom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. od 9.5.2017 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudkom vo veci samej bola otcovi maloletých detí uložená povinnosť prispievať na ich výživu bežným výživným znovu od 9.5.2017 (II. výroková veta), a teda, otec maloletých bol súdom prvej inštancie akoby zaviazaný na duplicitné plnenie si vyživovacej povinnosti, na jednej strane na základe neodkladného opatrenia a na strane druhej na základe rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Obdobie od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia do dňa začatia konania bolo pritom vo vzťahu k vyživovacej povinnosti „pokryté“ už vydaným neodkladným opatrením; dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného za obdobie spred začatia konania z rozsudku okresného súdu nevyplývajú.
8.4 Čo sa týka priznanej výšky výživného, tu okresný súd rozhodnutie len stroho odôvodnil, uviedol, že matka maloletých je nezamestnaná a má ďalšie tri vyživovacie povinnosti, okrem iného aj k maloletému M. T., nar. XX.XX.XXXX. Tento sa však, ako vyplýva z obsahu spisu, nachádza v E. republike u otca, ktorý zabezpečuje jeho výchovu a výživu, z predloženého spisu nevyplýva, že by matka na jeho výživu prispievala; súd prvej inštancie sa však pri konštatovaní vyživovacej povinnosti matky voči trom maloletým deťom s touto skutočnosťou nijak nevysporiadal, príjem otca nezisťoval, akceptoval len tvrdenia matky maloletých a s prihliadnutím na ich vek otca bez ďalšieho zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletých po 50,-Eur mesačne na každé dieťa, t.j. 100,- Eur mesačne. Nie je vylúčené, že takto určené výživné zodpovedá kritériám pre určenie výživného vyplývajúcim z ustanovenia § 62 a § 75 zákona č.36/2005 Z.z.. Je zrejmé, že postup súdu prvej inštancie bol ovplyvnený aj nečinnosťou rodičov maloletých detí, ide však o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a súd je povinný zistiť skutočný stav veci aj keď sú účastníci nečinní.
9. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že výroková časť písomného vyhotovenia rozhodnutia týkajúca sa nedoplatku na výživnom (III. výroková veta) sa nezhoduje s výrokom rozhodnutia vyhláseným na pojednávaní dňa 15.2.2022. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok v III. výrokovej vete v znení: „Nedoplatok v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“; písomné vyhotovenie rozhodnutia už obsahuje výrok, v ktorom je určená povinnosť otca zaplatiť nedoplatok na výživnom, výška nedoplatku (1.626,67 Eur na každé dieťa, t.j. 3.253,34 Eur) ako aj obdobie, v ktorom daný nedoplatok vznikol (od 9.5.2017 do 31.1.2022). Uvedené je v rozpore s ustanovením § 219 ods.4 C.s.p.; súd je viazaný vyhláseným rozsudkom. V danej veci je nezhoda medzi vyhláseným rozsudkom (zápisnica z pojednávania) a jeho písomným vyhotovením.
10. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu postupom podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec mu v zmysle § 391 ods.1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude súd prvej inštancie postupovať vo vyššie naznačenom smere; pri svojom opätovnom rozhodovaní sa v prvom rade vysporiada s právomocou súdu Slovenskej republiky vo veci konať a rozhodnúť. V prípade, že dospeje k názoru, že právomoc konať má a zverí maloletých do osobnej starostlivosti matky, v zmysle
ustanovenia § 77 ods.1 zákona o rodine ustáli deň, od ktorého bude otec maloletých detí povinný prispievať na ich výživu a v akej výške a zohľadní, že už neodkladným opatrením, ktoré predstavuje samostatný exekučný titul, bolo rozhodnuté o povinnosti otca platiť na každé dieťa výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne od 9.5.2017 do nadobudnutia právoplatnosti vo veci samej. Prípadné rozhodnutie vo veci samej riadne odôvodní tak, aby zodpovedalo kritériám ustanoveným v § 220 ods.2 C.s.p.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).