Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/643/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci žalobcu: Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, proti žalovanému: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Š. R. XX/XX, O., zastúpeného opatrovníčkou P. Č., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava III, o zaplatenie 152,66 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalovanému sumu 152,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 21.12.2011 do zaplatenia a trovy konania v sume 16,50 eura za zaplatený súdy poplatok, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 28.10.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 152,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 21.12.2011 do zaplatenia a nahradil trovy konania.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 09.09.2011 zamestnancom žalobcu na pozícii - administrátor doručovateľov, pričom s ním bola uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 09.09.2011. Žalovaný si ponechal hotovosť za zinkasované žreby v sume 85,- eur. Tento pokladničný schodok uhradil dňa 09.11.2011 v pokladni pošty Šamorín. Dňa 09.09.2011 žalovaný zinkasoval sumu 220,01 eura zo SIPO dokladu č. 8034346114 od platiteľa T. A., Č. X/XXX, Š., ktorú neodviedol, ale použil ju pre vlastnú spotrebu. V dôsledku schodku došlo dňa 12.11.2011 k uzatvoreniu dohody o uznaní záväzku na náhradu škody a spôsobe náhrady škody, v ktorej žalovaný uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky. Následne došlo k podaniu trestného oznámenia voči žalovanému. V dôsledku vykonanej zrážky zo mzdy dňa 20.12.2011 v sume 67,35 eura, dlh žalovaného predstavuje sumu 152,66 eura, pričom ďalšie zrážky zo mzdy žalobca už nemohol uskutočniť, pretože dňa 13.11.2011 skončil pracovný pomer žalovaného.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. -35 zo dňa 10.11.2015, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a preto ho súd uznesením č.k. -59 zo dňa 14.04.2016 zrušil.

Podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Súd prostredníctvom Registra obyvateľov SR, príslušných OO PZ SR, Sociálnej poisťovne, zamestnávateľa zisťoval pobyt žalovaného, avšak s negatívnym výsledkom a preto mu uznesením č.k. -57 zo dňa 12.04.2016 ustanovil v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníčku P. Č., pracovníčku Okresného súdu Bratislava III.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Nakoľko predmet tohto súdneho konania nepresiahol sumu 1 000,-eur, išlo podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. o drobný spor, v ktorom podľa § 115a ods. 2 O.s.p. nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie. Preto súd podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vyvesil dňa 24.06.2016 na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 30.06.2016 o 09:50 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.

Na základe výsledkov prípravy pojednávania oboznámením sa s návrhom na začatie konania a predloženými listinnými dôkazmi a to: pracovnou zmluvou zo dňa 09.09.2011, dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 09.09.2011, oznámením o skončení pracovného pomeru zo dňa 09.11.2011, výstupným listom pre zamestnanca, dohodou o uznaní záväzku na náhradu škody a spôsobe náhrady škody zo dňa 12.11.2011, prvotným hlásením o mimoriadnej udalosti, mailom zo dňa 01.20.2012, zápisom, trestným oznámením zo dňa 30.01.2012, upovedomením Okresného úradu Senec zo dňa 27.03.2015, zistil súd nasledovný skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci.

Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 09.09.2011 v písomnej forme pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol dňom 19.09.2001 pracovný pomer medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom, predmetom ktorého bola povinnosť žalovaného podľa pokynov žalobcu vykonávať práce zodpovedajúce funkcii administrátora doručovateľov, s miestom výkonu práce v pôsobnosti ORP Trnava, na pravidelnom pracovisku Šamorínska 28/10, Hamuliakovo a povinnosť žalobcu platiť žalovanému mzdu v základnej výške 360,- eur.

Okrem toho žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 09.09.2011 v písomnej forme aj dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej prevzal žalovaný hmotnú zodpovednosť za zverené finančné hotovosti, ceniny, tovar, materiál a iné hodnoty, ktoré bol povinný vyúčtovať a na základe ktorej bol žalobca oprávnený žiadať zamestnanca náhradu schodku (škody) zisteného pri zverených hodnotách, ktoré bol žalovaný povinný vyúčtovať, a to v plnej výške.

Dňa 09.11.2011 bol u žalovaného zistený schodok z dôvodu, že si ponechal hotovosť za zinkasované žreby. Predmetný schodok žalovaný ešte toho istého dňa uhradil z hotovosti, ktorú prijal zo SIPO dokladu č. 8034346114 od platiteľa T. A., Č. X/XXX, Š. v sume 220,01 eura, pričom zvyšok tejto hotovosť si ponechal pre vlastnú spotrebu.

Žalovaný dňa 09.09.2011 ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu 13.11.2011, pričom dňa 11.11.2011 bola u žalovaného vykonaná kontrola odvedených dobierkových súm a SIPO platieb, pri ktorej sa zistilo, že žalovaný neodviedol prijatú platbu od platiteľa T. A. v sume 220,01 eura.

Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 12.11.2011 dohodu o uznaní záväzku náhrady škody a spôsobe jej náhrady, predmetom ktorej bol súhlas žalovaného s výškou škody, ktorá vznikla nevyúčtovaním hotovosti za platobný doklad SIPO č. 8034346114 od platiteľa T. A. v sume 200,01 eura, pričom sa žalovaný zaviazal predmetnú škodu uhradiť pravidelnými mesačnými zrážkami z jeho mzdy. V rámci týchto zrážok zo mzdy žalobca zrazil žalovanému sumu 67,35 eura, ktorú poukázal na náhradu schodku a preto výška schodku predstavovala sumu 152,66 eura.

Žalovaný dňa 13.11.2011 podpísal výstupný list zamestnanca, v ktorom bolo uvedené, že nevyrovnal škodu na majetku žalobcu v sume 220,01 eura, neskôr poníženú o sumu 67,35 eura. Nakoľko však žalovaný predmetnú škodu neuhradil, žalobca podal trestné oznámenie voči žalovanému z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu sprenevery.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. účinného do 31.12.2011 (ďalej len „“ ) tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 1 ods. 5 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 14 Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Podľa § 18 Zákonníka práce zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

Podľa § 20 ods. 1 Zákonníka práce práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva.

Podľa § 20 ods. 2 Zákonníka práce uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 46 Zákonníka práce pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Podľa § 72 ods. 1 prvej vety Zákonníka práce skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými

zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 183 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

Podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.

Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce k zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd za nesporné, že uzavretím pracovnej zmluvy zo dňa 09.09.2011 v písomnej forme, vznikol medzi žalobcom a žalovaným pracovnoprávny vzťah s pracovným pomerom od 19.09.2011 podľa § 1 ods. 5, 42 ods. 1 a 46 Zákonníka práce. Okrem toho žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 09.09.2011 podľa § 182 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v písomnej forme dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej žalovaný prevzal hmotnú zodpovednosť za zverené finančné hotovosti, ceniny, tovar, materiál a iné hodnoty, ktoré bol povinný vyúčtovať.

Ak zamestnanec na základe dohody o hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za zverené hodnoty, tovar a iné, zodpovedá za vzniknutý schodok. Schodkom sa rozumie rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je založená na zavinení zamestnanca, ktoré sa predpokladá a preto ak sa chce tejto zodpovednosti zamestnanec zbaviť, musí preukázať, že škodu (schodok) nezavinil. Predpokladom zodpovednosti za schodok je existencia pracovnoprávneho vzťahu, písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, existencia škody na zverených hodnotách a predpokladané zavinenie zamestnanca.

Nesporné bolo aj to, že žalovaný spôsobil žalobcovi schodok v sume 220,01 eura tým, že prijal od platiteľa SIPO hotovosť, ktorú si ponechal pre vlastnú spotrebu, pričom sa žalovaný z tejto svojej zodpovednosti za schodok neexkulpoval, keďže svoj záväzok nahradiť žalobcovi škodu za schodok podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce písomne uznal a to dohodou o uznaní záväzku na náhradu škody a spôsobe náhrady škody zo dňa 12.11.2011.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, mal súd za to, že boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za schodok (existencia pracovnoprávneho vzťahu, dohody o hmotnej

zodpovednosti, škody a zavinenie žalovaného) a preto je žalovaný podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce povinný nahradiť žalobcovi schodok v sume 152,66 eura, už znížený o jednu zrážku zo mzdy v sume 67,35 eura.

Podľa § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 14.12.2011 do 10.07.2012 vo výške 1 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom, t.j. 21.12.2011 bola 9 % ročne.

Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej sumy.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady úspechu v konaní, plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní na Okresný súd Bratislava III v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.