Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Cb-19-2022.pdf
PDF · 107.98 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v spore žalobcu: Union poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, právne zastúpený: Haščák & partners, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom prokopova 345/42, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 50 575 821, proti žalovanej: E. V. E. &. C., D. C. G. G. XX, XXX XX Y., IČO: 40 118 525, o zaplatenie sumy 104,95 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 104,95 eur z a s t a v u j e.
Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 104,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 104,95 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný prejavil záujem uzavrieť poistnú zmluvu o povinnom zmluvnou poistení prostredníctvom webovej stránky www.onlia.sk, ktorú prevádzkuje žalobca. V zmysle článku 4 bod 1 Všeobecných poistných podmienok poistenia Onlia (ďalej len „VPP“), návrh na uzavretie poistnej zmluvy predkladá poisťovateľovi - žalobcovi poistník elektronicky prostredníctvom formulára na webovej stránke www.onlia.sk, pričom pri vypisovaní formulára je povinný postupovať podľa inštrukcií poisťovateľa - žalobcu. V zmysle článku 4 bod 2 VPP je poistná zmluva uzavretá prijatím návrhu poistnej zmluvy poisťovateľom, pričom poisťovateľ prijme návrh elektronicky. Žalovaný ako poistník predložil poisťovateľovi návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy č. XX-XXX-XXXXXXXX, so začiatkom poistenia XX.XX.XXXX (ďalej len „poistná zmluva“). Predmetom poistnej zmluvy je povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Y. W., Y.-XXXCG. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od 04.01.2019. Ročné poistné bolo vo výške 396,- eur. Žalovaný sa zaviazal platiť poistné ročne, so splatnosťou prvej splátky XX.XX.XXXX. Výška splátky bola 396,- eur. V poistnej zmluve je výslovne uvedené, že v prípade neuhradenia prvého poistného v stanovenej lehote sa poistná zmluva ruší od počiatku. Poisťovateľ v tomto prípade nemá nárok na poistné a poistený nemá nárok na poistné plnenie. Nakoľko žalovaný si svoju povinnosť splnil a prvú splátku uhradil, čo preukazuje náhľad zo systému žalobcu, poistná zmluva je uzavretá na základe prijatia návrhu poisťovateľa poistníkom, pričom poistenie vzniká pripísaním prvého poistného/prvej splátky poistného na účet poisťovateľa, najneskôr v posledný deň lehoty na prijatie návrhu poistnej zmluvy. Ak prvé ročné
poistné/prvá splátka poistného nebude pripísaná na účet poisťovateľa najneskôr v posledný deň lehoty na prijatie návrhu, zaniká uplynutím tohto dňa jeho platnosť. Nakoľko žalovaný neuhradil v zmysle § 801 ods. 2 OZ poistné do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy na jeho zaplatenie, poistná zmluva zanikla. Oznámením o zániku poistnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX žalobca oznámil žalovanému zánik poistnej zmluvy k XX.XX.XXXX a zároveň ho vyzval na úhradu dlžného poistného vo výške 104,95 eur. Dňa XX.XX.XXXX zaslal právny zástupca žalobcu žalovanému Predžalobnú upomienku - posledný pokus o zmier, ktorou ho vyzval na vysporiadanie záväzkov vzniknutých z titulu vyššie uvedenej poistnej zmluvy. Žalovaný aj napriek nespornému nároku žalobcu a jeho snahu o mimosúdne urovnanie, svoju povinnosť ku dňu podania tejto žaloby nesplnil, a to ani z časti.
3. Platobným rozkazom sp. zn. XUp/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX Okresný súd Banská Bystrica návrhu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že nespochybňuje svoju povinnosť zaplatiť žalobcom požadovanú sumu vo výške 104,95 eur, ktorú už uhradila a súčasne s podaným odporom súdu zaslala aj doklad o tejto úhrade. V zmysle zmluvných podmienok však bol žalobca povinný v prípade omeškania žalovanej s úhradou ju na túto skutočnosť písomne upozorniť aj s poučením o zrušení vzájomného zmluvného vzťahu. Ak by ju na to upozornil, určite by minimálne požadovanú časť úhrady poistného zaplatila. Keďže ju na túto skutočnosť neupozornil, žalobca nemá nárok na náklady spojené s trovami tohto konania, lebo až po tom, ako ju na túto skutočnosť upozornil a žalovaná by aj tak predmetné dlžné poistné neuhradila, až potom mal právo túto sumu vymáhať súdnou cestou a vtedy by mal aj nárok na trovy spojené s takýmto konaním. Na základe uvedeného žalovaná nesúhlasí s úhradou trov konania.
4. Žalobca v zákonnej lehote podal návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom súde, preto Okresný súd Banská Bystrica (upomínací súd) vec postúpil na ďalšie konanie Okresnému súdu Humenné ako súdu miestne príslušnému, kde sa konanie viedlo pod č. k. XXCb/XX/XXXX.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že eviduje úhradu po podaní žaloby vo výške 104,95 eur dňa XX.XX.XXXX, a teda eviduje žalovanú istinu ako uhradenú. V časti zaplatenej istiny žiadal preto konanie zastaviť. Nakoľko však došlo k úhrade až po podaní žaloby na súd žalobca žiadal, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 104,95 eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a zároveň ju zaviazal na náhradu trov konania. K tvrdeniu žalovanej žalobca uviedol, že pred podaním žaloby zaslal žalovanej predžalobnú výzvu, ktorou ju vyzval k úhrade dlžného poistného a upozornil ju na prípadné navýšenie pohľadávky v prípade súdneho konania. Nakoľko k úhrade zo strany žalovanej nedošlo, dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalobcu opätovne vyzval žalovanú k úhrade pohľadávky pred podaním žaloby. Vzhľadom na skutočnosť, že k úhrade zo strany žalovanej v stanovenej lehote nedošlo, žalobca pristúpil k podaniu žaloby na príslušný súd. Tvrdenia žalovanej preto žalobca považuje za nedôvodné.
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z .z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. V danom prípade zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 104,95 eur späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP a pred prvým pojednávaním, preto súd nežiadal súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím a v zmysle uvedených zákonných ustanovení konanie v časti o zaplatenie istiny 104,95 eur zastavil.
8. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) vo veci nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX. Na pojednávanie boli riadne a včas predvolaný žalobca aj žalovaná. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX a žiadal, aby súd v predmetnej veci rozhodol
bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu tak, že v plnom rozsahu prizná nárok uplatnený žalobcom. Zároveň uviedol, že ak by súd na pojednávaní s prihliadnutím na skutkové tvrdenia žalovaného nepovažoval nárok žalobcu za preukázaný v celom rozsahu žiadal, aby súd pojednávanie odročil. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila ani svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila.
9. Súd na pojednávaní oboznámil so žalobou a jej prílohami, a to návrhom poistnej zmluvy XXXXXXXX s poisteným vozidlom P. na č. l. 9-12, rozsahom asistenčných služieb na č. l. 13, výzvou a oznámením o neuhradení poistného s tým, že zmluva zanikla XX.XX.XXXX na č. l. 14, dokladom o škodovom priebehu motorového vozidla Y., predpisom poistenia, výzvou na úhradu poistného na č. l. 16, predžalobnou upomienkou na č. l. 17, všeobecnými poistnými podmienkami poistenia onlia na č. l. 19-49, ako aj s písomnými vyjadreniami strán sporu a zistil tento skutkový stav:
10. Žalobca je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, ktorej predmetom činnosti je časť B - poistné odvetvia životného poistenia, zaisťovacia činnosť pre poistný druh neživotného poistenia a časť A - poistné odvetvia neživotného poistenia.
11. Žalovaná je fyzická osoba - podnikateľ zapísaná v Živnostenskom registri Okresného úradu Humenné, ktorej predmetom podnikania je maloobchod, veľkoobchod, reklamné a inzertné činnosti, vedenie účtovníctva, prípravné práce pre stavbu a iné.
12. Žalovaná ako poistník predložila poisťovateľovi dňa XX.XX.XXXX návrh na uzavretie poistnej zmluvy č. XXXXXXXX so začiatkom poistenia XX.XX.XXXX. Predmetom poistenia bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Y. W. XX, rok výroby 2017, ev. č. Y.-XXXCG. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od XX.XX.XXXX. Ročné poistné bolo dohodnuté vo výške 396,- €. Žalovaná sa predmetnou zmluvou zaviazala platiť poistné ročne so splatnosťou vždy k 07.01. príslušného kalendárneho roka. Prvá splátka bola splatná XX.XX.XXXX.
13. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca oznámil žalovanej, že jej vznikol nedoplatok na poistnom vo výške 420,96 eur a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy. V uvedenom liste žalovanej oznámil, že ak platbu nevykoná čo najskôr, poistenie zanikne do jedného mesiaca od doručenia tejto výzvy.
14. Oznámením o zániku poistenia zo dňa XX.XX.XXXX žalobca oznámil žalovanej, že neuhradila poistné, preto dňom XX.XX.XXXX poistenie zaniklo a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžného poistného vo výške 104,95 eur.
15. Predžalobnou upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy s tým, že ak v stanovenej lehote neuhradí dlžnú sumu, môže byť podaná žaloba na súd s tým, že dlh sa zvýši o náklady spojené so súdnym a exekučným konaním.
16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
Podľa § 8 ods. 1 a 2 Zákona, poistné pri poistení zodpovednosti podľa tohto zákona sa stanovuje vo výške zabezpečujúcej splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovateľa vyplývajúcich z poistenia zodpovednosti vrátane tvorby rezerv podľa osobitného predpisu. Poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.
Podľa § 9 ods. 4 Zákona, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
Podľa § 11 ods. 12 Zákona, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia.
Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.
Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
Podľa § 796 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu so začiatkom poistenia dňa XX.XX.XXXX na dobu neurčitú s účinnosťou od XX.XX.XXXX. Ročné poistné bolo dohodnuté vo výške 396,- eur. Žalovaná sa zaviazala platiť poistné ročne so splatnosťou vždy k 07.01. príslušného kalendárneho roka. Prvá splátka bola splatná XX.XX.XXXX. Keďže žalovaná neuhradila poistné, poistná zmluva zanikla dňa XX.XX.XXXX. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie pomernej časti poistného vo výške 104,95 eur do dňa zániku poistenia.
18. Skutočnosť, že žalovaná bola povinná zaplatiť dlžnú sumu vo výške 104,95 eur nebola medzi stranami sporná, napokon aj samotná žalovaná v podanom odpore uviedla, že nespochybňuje povinnosť zaplatiť požadovanú sumu vo výške 104,95 eur a žalovanú sumu v tejto výške aj dňa XX.XX.XXXX uhradila, v dôsledku čoho žalobca zobral žalobu v tejto časti späť a súd konanie aj v tejto časti zastavil. Žalovaná však v podanom odpore namietala, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť písomne ju upozorniť na úhradu dlžnej sumy v prípade jej omeškania s úhradou a poučiť ju o zrušení vzájomného zmluvného vzťahu.
19. Súd považuje za potrebné uviesť, že dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného procesu, a aby vedel súd spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok
skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Pri koncipovaní inštitútu dokazovania v novej právnej úprave zahrnutej civilnom sporovom poriadku sa vychádzalo z doterajšej právnej úpravy zavedenej v Občianskom súdnom poriadku, ale boli zavedené aj viaceré zmeny a jednou z nich je aj odklon od princípu materiálnej pravdy. Žalobca má preto v prvom rade povinnosť tvrdenia a na podporu svojho tvrdenia aj v zmysle ustanovenia § 120 O.s.p., je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to povaha veci pripúšťa. Zákonodarca tejto úpravy vychádza z ustanovení § 79 O.s.p., podľa ktorých nie je súd viazaný len tými dôkazmi, ktoré navrhli účastníci konania, pretože v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. môže súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci. Toto ustanovenie je odrazom princípu materiálnej pravdy, t.j. povinnosti súdu zistiť skutkový stav čo možno najúplnejšie a najbližšie ku skutočnosti.
20. Od tejto úpravy sa zákonodarca pri koncipovaní CSP odchýlil a do ustanovenia § 185 CSP zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, ako mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa vedie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na stranu sporu. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba výnimočne môže vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu, avšak ide o prípady, keď je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv oprávnených záujmov jednej zo strán, napríklad pri spotrebiteľských sporoch, v konaniach o abstraktnej kontrole spotrebiteľských veciach, antidiskriminačných sporoch a podobne, kde v týchto prípadoch bol zachovaný princíp materiálnej pravdy. V danom prípade platí však princíp formálnej pravdy. Z uvedeného sa preto priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Ide o kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany sporu s protichodným záujmom na jeho výsledku.
21. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.
22. Žalobca k podanej žalobe predložil výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie o zániku poistnej zmluvy a výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa XX.XX.XXXX a k vyjadreniu k odporu žalovanej síce pripojil predžalobnú výzvu na úhradu dlžnej sumy vo výške 104,95 eur zo dňa XX.XX.XXXX, avšak žalobca v konaní nijako nepreukázal, že by sa niektorú z týchto výziev snažil žalovanej doručiť, a to predložením podacieho lístka resp. iného relevantného dokladu, z ktorého by bolo zrejmé, že zásielka bola odovzdaná na prepravu na doručenie žalovanej (nie je rozhodujúce, či žalovanej bola zásielka aj skutočne doručená alebo nie, napr. z dôvodu, že žalovaná zásielku neprevzala). Rozhodujúce v danom prípade je, či sa niektorá z týchto výziev dostala do dispozičnej sféry adresáta, teda žalovanej, a teda či žalovaná preukázateľne mala možnosť sa so zásielkou oboznámiť (nie je rozhodujúce, či túto možnosť aj využila a so zásielkou sa oboznámila alebo nie). Žalobca v tomto smere nereagoval na vyjadrenie žalovanej v podanom odpore, nakoľko samotná výzva na úhradu dlžnej sumy nie je dokladom preukazujúcim jej doručenie/podanie na doručovanie. Keďže žalobca uvedenú skutočnosť nepreukázal, súd mu nemohol priznať úroky z omeškania tak, ako požadoval žalobca v podanej žalobe.
23. Súd by mohol priznať žalobcovi úrok z omeškania len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby (žaloba doručená žalovanej spolu s vydaným platobným rozkazom dňa XX.XX.XXXX), keďže doručenie žaloby možno považovať za výzvu na úhradu dlžnej sumy s tým, že žalovaná by sa
dostala do omeškania nasledujúci deň po doručení žaloby, avšak nakoľko žalovaná zaplatila dlžnú sumu dňa XX.XX.XXXX, teda bola v omeškaní iba 6 dní, úrok z omeškania tak je s prihliadnutím na výšku dlžnej istiny nepatrný (v centoch), preto súd rozhodol tak, že žalobu vo zvyšnej časti (v časti o zaplatenie celého úroku z omeškania z dlžnej sumy) zamietol.
24. Súd v ďalšom poukazuje na koncentračnú zásadu, v zmysle ktorej strana sporu je povinná predložiť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany včas. Žalobca mal dostatok času, aby súdu preukázal skutočnosti uvedené v bode 22 tohto rozsudku, avšak tieto skutočnosti súdu preukázané neboli. Ak by súd odročil pojednávanie tak, ako to žiadal žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom žiadal, aby súd pojednávanie odročil v prípade, že nepovažuje nárok žalobcu za preukázaný v celom rozsahu, konal by tak v rozpore s princípmi, na ktorých je založený civilný sporový poriadok, a teda v rozpore s príslušnými ustanoveniami CSP.
25. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa odseku 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. V danom prípade bol žalobca v konaní úspešný v celom rozsahu, pretože žaloba bola podaná dôvodne, ani sama žalovaná nespochybnila povinnosť zaplatiť dlžnú istinu, ktorú žalovaná uhradila dňa XX.XX.XXXX, teda po podaní žaloby na súd, a teda súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (neúspech žalobcu v zamietavej časti úroku z omeškania bol nepatrný). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.