Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/77/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobkyne: U.. U. Č., V. G. XX, XXX XX, Y. D. Ž. proti žalovanému: GESTUS a. s. , Okružná 3239 , so sídlom: Modra 900 01, IČO: 35 903 503 o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobkyni zo dňa 08.01.2009 je neplatné.

II. Žalovaný je p o v i n n ý žalobkyni zaplatiť titulom náhrady mzdy od 30.01.2009 do 31.05.2011 sumu 39 500,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 01.06.2011 do zaplatenia a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 5 182,- EUR

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podaním doručeným súdu dňa 09.03.2009 domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným dňa 02.09.2007 uzavrela pracovnú zmluvu, na základe ktorej jej dňa 03.09.2007 vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú s miestom výkonu práce na Pribinovej ul. č. 25 v Bratislave. Dohodnutým výkonom práce bola pracovná pozícia manažéra pre obchod a marketing. Dňa 19.01.2009 bolo žalobkyni prostredníctvom pošty doručené oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 08.01.2009, ktoré bolo žalovaným odoslané dňa 09.01.2009. Na základe predmetného oznámenia jej pracovný pomer mal skončiť okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Skončenie pracovného pomeru žalovaný odôvodnil závažným porušením pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať v tom, že sa žalobkyňa dňa 08.01.2009 nezúčastnila na pracovnej porade, ktorá sa mala uskutočniť o 13:00 hodine a súčasne mala svojvoľne a bez akéhokoľvek zdôvodnenia opustiť svoje pracovisko. Ďalej žalovaný v písomnosti obsahujúcej jeho prejav vôle okamžite so žalobkyňou skončiť pracovný pomer uviedol, že pokiaľ sa táto na druhý deň t.j. 09.01.2009 nedostaví do práce, bude s ňou pracovný pomer ukončený okamžite podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce.

Je pravdou, že žalobkyňa dňa 08.01.2009 okolo 13:00 hodiny pracovisko opustila, avšak z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, t. j. z dôvodu neschopnosti vykonávať svoju prácu a nutnosti vyhľadať lekársku pomoc. Ošetrujúcim lekárom bola s účinnosťou od 09.01.2009 uznaná dočasne práceneschopnou a potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti zo dňa 09.01.2009 ako aj priepustku zo dňa 08.01.2009 žalovanému riadne doručila prostredníctvom pošty s dátumom odoslania 09.01.2009.

Podľa článku II bod 7. pracovnej zmluvy je zamestnanec povinný zamestnávateľovi oznámiť neprítomnosť v práci z dôvodu choroby v lehote do dvoch dní, a to telefonicky alebo písomne čo žalobkyňa splnila. Žalobkyňa ďalej poukazuje na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané žalovaným je neplatné tak z vecných ako aj formálnych dôvodov, nakoľko jeho účinnosť je zmätočne viazaná na podmienku jej nenastúpenia do práce v ďalší ( nasledujúci ) pracovný deň 09.01.2009. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na to, že nepripúšťa podmieňovať okamžité skončenie pracovného pomeru splnením budúcej podmienky a viazať ho na budúce konanie zamestnanca ( pro futuro ) resp. zamestnancovi oznamovať, že jeho pracovný pomer okamžite skončí podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Z uvedeného vyplýva, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.01.2009 žalovaný výslovne viazal na splnenie podmienky dostavenia sa žalobkyne na pracovisko na začiatku pracovnej doby nasledujúceho dňa 09.01.2009.

Na základe predmetného listu žalobkyňa dňa 23.01.2009 doručila žalovanému písomné oznámenie spojené s predžalobnou výzvou zo dňa 21.01.2009 ohľadom toho, že trvá na ďalšom zamestnávaní a žalovaného žiada, aby jej bol umožnený prístup na pracovisko a aby jej bola prideľovaná práca v zmysle pracovnej zmluvy. Žalovaný na výzvu žalobkyne reagoval písomne listom zo dňa 26.01.2009 označeným ako "Odpoveď na list zo dňa 21.01.2009, návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru" podľa § 60 zák. č. 311/2001 Zákonníka práce, v ktorom žalovaný žalobkyni navrhol skončiť pracovný pomer dohodou podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu 09.01.2009. K návrhu mala žalobkyňa výhrady, ktoré žalovanému písomne oznámila. K uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru nedošlo. Pokiaľ ide o náhradu mzdy túto žalobkyňa žiadala priznať od 30.01.2009 do dňa vyhlásenia rozsudku vo výške 1.407,40 Eur mesačne.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril prostredníctvom podania zo dňa 08.04.2009. S poukazom na svoje písomné vyjadrenie žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Svoje stanovisko odôvodňoval tým, že podľa jeho názoru splnil všetky zákonné podmienky pre platnosť a účinnosť právneho úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.01.20009 odoslal na poštovú prepravu 09.01.2009. Dôvodom skončenia pracovného pomeru boli skutočnosti , že žalobkyňa dňa 08.01.2009 bez predchádzajúceho informovania žalovaného opustila svoje pracovisko a to pred skončením pracovnej doby cca o 13:00 hodine a do skončenia pracovnej doby sa nevrátila na pracovisko. V knihe príchodov a odchodov nie je zapísaný jej odchod z pracoviska. Náhlemu odchodu z pracoviska predchádzalo opakované neuposlúchnutie príkazu predsedníčky predstavenstva, aby sa žalobkyňa zúčastnila pracovnej porady týkajúcej sa zmien v organizačnej štruktúre spoločnosti žalovaného, čo malo súvisieť aj s jej ďalším pracovným zaradením a pracovnou pozíciou v spoločnosti žalovaného. Žalobkyňa dvakrát odložila čas pracovnej porady a to z termínu o 10:00 hod. na 12:00 hod a neskôr na 13:00 hod. s odôvodnením dokončiť pracovnú úlohu. Tvrdenie žalobkyne, že svoju povinnosť informovať zamestnávateľa o svojej neprítomnosti v práci podľa čl.II bod 7. pracovnej zmluvy splnila zaslaním potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti dňa 09.01.2009, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 12.01.2009 nie je pravdivé. Žalobkyňa nesplnila podmienku nepredvídateľnosti okolnosti, ktoré vyvolali jej neprítomnosť v práci a rovnako nesplnila podmienku informovať nadriadeného o svojej neprítomnosti v práci v lehote do dvoch dní, keďže žalovaný sa o dôvodoch neprítomnosti dozvedel až 12.01.2009, t. j. na 4. deň po tom, čo nastal údajný dôvod neprítomnosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd rozsudkom zo dňa 18.03.2010 č. k. -318 rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni listom zo dňa 08.01.2009 je neplatné a súčasne zaviazal žalovaného k náhrade mzdy vo výške 18.231,20 Eur. Proti uvedenému rozsudku vo veci samej, a to v celom rozsahu (v rozsahu všetkých výrokov) podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Taktiež v zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej náhradu mzdy ( II. výroku rozsudku ).

Uznesením zo dňa 08.06.2011 č. k. -358 Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie nakoľko skonštatoval, že prvostupňový súd nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho právny záver, ktorého správnosť nie je možné preskúmať z dôvodu, že tento nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a taktiež z odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne nevyplýva na základe akých dôkazov a úvah súd dospel k rozhodnutiu uvedenom vo výrokovej časti rozsudku. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie prvostupňového súdu za nepreskúmateľné a nespôsobilé ho vecne posúdiť z hľadiska jeho

správnosti. Prvostupňovému súdu v ďalšom konaní uložil kvalifikovaným spôsobom vykonať a doplniť dokazovanie a náležite zistiť skutkový stav veci ( § 120 ods. 1 O. s. p. ), vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 O. s. p. a rozhodnúť v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť správny právny záver, ktorý je dostatočne odôvodnený v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami, vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Súd v ďalšom konaní vykonal a doplnil dokazovanie v intenciách pokynu Krajského súdu v Bratislave, výsluchom svedkyne Mgr. Evy Halahijovej, svedkyne JUDr. Adriany Šklíbovej, prednesom predsedu predstavenstva spol. GESTUS a. s. Jozefa Baláža, oboznámil sa s výsledkami doposiaľ vykonaného dokazovania ( návrh na začatie konania (č. l. 1-3 ), výpis z obchodného registra žalovaného (č. l. 5-6 ), pracovná zmluva žalobkyne spolu s prílohami ( č. l. 7-16 ), oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru (č. l. 17 ), odpoveď žalovaného na list zo dňa 12.1.2009 o okamžitom skončení pracovného pomeru (č. l. 19-21 ), potvrdenia o mzde a mzdové listy za mesiace 10-12/2008 (č. l. 60-64 ), vyjadrenie žalovaného (č. l. 45-52 ), výpoveď žalobkyne (č. l. 88 ), rozsudok OS BA 1 (č. l. 318-325 ), uznesenie Krajského súdu, ktorým bol rozsudok prvostupňového súdu zrušený (č. l. 358-361), uznesenie o zmene petitu ( č. l. 449 ), rozhodnutie jediného akcionára pri výkone pôsobnosti Valného zhromaždenia spoločnosti ( č. l. 579-581 ) výpisy z obchodného registra (č. l. 537, 591, 613, 615, 632 ) pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobkyňa pracovala u žalovaného od 03.09.2007 vo funkcii manažér pre obchod a marketing na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.09.2007 . Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Žalovaný písomne, listom zo dňa 08.01.2009 žalobkyni oznámil, že s ňou okamžite končí pracovný pomer v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa 8.1.2009, hoci bola zamestnávateľom vyzvaná aby sa zúčastnila pracovnej porady, ktorá sa mala uskutočniť o 13:00 hodine, žalobkyňa pred uvedeným termínom opustila bez oznámenia alebo odôvodnenia svoje pracovisko a do skončenia pracovnej doby sa už do práce nevrátila. V uvedenom liste zároveň žalovaný uviedol, že v prípade, ak sa žalobkyňa do zamestnania nedostaví ani nasledujúci pracovný deň, t. j. dňa 09.01 2009, na začiatku dohodnutej pracovnej doby, jej pracovný pomer sa skončí v súlade s ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobkyňa s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasila a dňa 23.01.2009 písomne doručila žalovanému oznámenie, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný sa pokúsil so žalobkyňou dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou a preto jej v tejto súvislosti zaslal aj návrh na uzavretie dohody zo dňa 26.01.2009. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa k zaslanému návrhu mala vecné výhrady k ukončeniu pracovného pomeru dohodou k 09.01.2009 nedošlo.

Na pojednávaní dňa 07.03.2016 súd doplnil dokazovanie prednesom štatutárneho zástupcu žalovaného, predsedom predstavenstva Jozefom Balážom, ktorý uviedol že funkciu štatutárneho zástupcu vykonáva od 10.10.2013 a preto o predmetnom spore nemá žiadne informácie, nevie sa patrične vyjadriť k predmetu sporu, ale pokiaľ ide o nárok žalobkyne tak voči tomuto nemá žiadne pripomienky a výhrady k tomu, čo žalobkyňa uvádza.

Dňa 14.03.2016 bol súdu doručený písomný doklad, a to Rozhodnutie jediného akcionára ALEXANDRA & BV, s.r.o. pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 08.03.2016 z ktorého vyplýva, že valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného odvoláva podpredsedu predstavenstva ku dňu 08.03.2016 v osobe Jozefa Baláža, bytom Záhradnícka 63, 821 08 Bratislava a súčasne sa konštatuje zmena v osobe jediného akcionára spoločnosti žalovaného z dôvodu zlúčenia spoločností, na základe ktorých sa namiesto pôvodného jediného akcionára GESTUS- Training House, s.r.o. jediným akcionárom spoločnosti GESTUS a.s. a jeho právnym nástupcom stala spoločnosť ALEXANDRA & BV, s. r. o.

V priebehu konania z výpisov z obchodného registra ako i z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 30.06.2016 súd zistil, že jediným akcionárom spoločnosti GESTUS, a.s. je od 29.05.2014 spoločnosť HFK Group, s. r. o. a nie spoločnosť GESTUS- Training House, s. r. o. tak ako sa uvádza vo vyššie zmienenom rozhodnutí jediného akcionára zo dňa 08.03.2016 a taktiež v prípade odvolávaného štatutárneho zástupcu Jozefa Baláža v spoločnosti GESTUS, a.s. tento podľa výpisu z obchodného registra vykonával ku dňu rozhodnutia súdu vo veci samej výlučne funkciu predsedu predstavenstva a nie funkciu podpredsedu predstavenstva. Z uvedeného teda vyplýva, že z

výpisov z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 zadovážených súdom v priebehu konania ako aj ku dňu rozhodnutia vo veci samej neboli zistené žiadne zmeny štrukturálneho, organizačného charakteru, ktoré by mali zásadný vplyv na konanie vo veci samej a to ani zmeny týkajúce sa sídla spoločnosti žalovaného a preto boli písomnosti doručované v priebehu konania na adresu sídla uvedenú v obchodnom registri podľa ustanovenia § 48 O.s.p.

Podľa § 48 ods. 2) ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd predložené dokumenty neakceptoval a vyhodnotil ich ako právne irelevantné vo vzťahu k prejednávanej veci.

Pokiaľ ide o predmet sporu, v prvom rade súd sa zaoberal námietkami žalobkyne z hľadiska splnenia formálnych a materiálnych náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 ) Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods.4.a 5. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa znenia Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorý je možné v praxi uplatniť len v prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď súčasne nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte počas plynutia výpovednej lehoty zamestnával. Intenzitu závažnosti porušenia pracovnej disciplíny, tvoriacej podklad pre okamžité skončenie pracovného pomeru, jednoznačne nedefinuje, právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí od okolnosti prípadu a v tejto súvislosti je potrebné ju súčasne posudzovať s prihliadnutím k osobe zamestnanca, k jeho pracovnej pozícii, k spôsobu porušenia pracovnej disciplíny ako i k času a situácii za ktorej k porušeniu došlo. podmieňuje platnosť a účinnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru explicitne stanovenými podmienkami, nesplnenie ktorých má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Pokiaľ ide o formálnu stránku je to predovšetkým písomná forma úkonu a uplatnenie práva účastníka pracovného vzťahu v lehote stanovenej v zákone pod následkom jeho preklúzie. Materiálna stránka právneho úkonu skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením je naplnená jednoznačným špecifikovaním dôvodu porušenia pracovnej disciplíny a to tak, aby tento nebolo možné dodatočne meniť. Samozrejme, že dôležitým faktorom je pri okamžitom skončení pracovného pomeru otázka intenzity porušenia pracovnej disciplíny, ktorá musí dosahovať stupeň závažného porušenia pracovnej disciplíny aj pri zohľadnení fakultatívnych skutočností ako je osoba zamestnanca, prístup k plneniu pracovných povinností okolnosti, za ktorých k porušeniu pracovnej disciplíny došlo a pod.

V danom prípade, vychádzajúc z gramatického výkladu formulácie okamžitého skončenia pracovného pomeru dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nebola neprítomnosť žalobkyne v práci dňa 08.01.2009 bez predchádzajúceho relevantného súhlasu žalovaného, i keď táto skutočnosť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny bola konštatovaná, ale až následné nedostavenie sa do práce v nasledujúci deň, t.j. 09.01.2009, čo v konečnom dôsledku by žalovaný vyhodnotil ako absenciu a teda závažné porušenie pracovnej disciplíny a zákonný dôvod pre rozviazanie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru. Žalobkyňa vo svojej žalobe odôvodnila a následne doložila potvrdením od ošetrujúceho lekára zo dňa 09.01.2009 neprítomnosť v práci zdravotnými problémami, ktoré viedli k uznaniu jej pracovnej neschopnosti počnúc od 09.01.2009, pričom žalovaného

o danom stave bezodkladne informovala prostredníctvom poštou zaslaného potvrdenia o svojej práceneschopnosti.

Podľa ustálenej judikatúry o neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak jeho neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce, udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto dôvodu, nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca (rozhodnutie NS SR ).

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade okamžité skončenie pracovného pomeru nespĺňa náležitosti stanovené zákonom pre jeho platnosť, nakoľko jednak okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný jednoznačne viazal na porušenie pracovnej disciplíny ku ktorému nedošlo, ale ktoré malo nastať v budúcnosti čo zákon nepripúšťa, nakoľko tento umožňuje ukončiť pracovný pomer z dôvodu uskutočneného porušenia pracovnej disciplíny, a jednak z dôvodu, že žalobkyňa pracovnú disciplínu neporušila svojvoľným nedostavením sa do práce, ale na pracovisko sa nedostavia z dôvodu pracovnej neschopnosti, čo nie je možné subsumovať pod termín " neospravedlnená absencia", byť sa o dôvode neprítomnosti žalobkyne v práci žalovaný dozvedel v priebehu dlhšej lehoty ako je lehota dvoch dní uvedená v pracovnej zmluve.

Na vyššie uvedenom zistení nič nezmenila ani výpoveď svedkýň U.. W. B. R. L.. R. Š., ktoré navyše teoreticky v súvislosti s otázkou posudzovania intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobkyne konštatovanej v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 08.01.2009 neuviedli žiadne skutočnosti (opakované porušenie pracovnej disciplíny vo forme absencií, neplnenie si pracovných povinností a pod.), ktoré by odôvodňovali oprávnenosť použitia uvedeného spôsobu skončenia pracovného pomeru žalovaným so žalobkyňou.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru nezodpovedá právnej úprave obsiahnutej v Zákonníku práce, nakoľko táto jednoznačne stanovuje formálny dôvod tak, aby bol nezameniteľný s iným dôvodom porušenia pracovnej disciplíny, ale predovšetkým tu musí ísť o porušenie pracovnej disciplíny, ktoré už nastalo a nie ktoré možno predpokladať do budúcna a preto žalobe čo do právneho základu uplatneného nároku v plnom rozsahu vyhovel.

Pokiaľ ide o náhradu mzdy s poukazom na uznesenie súdu zo dňa 26.08.2014 č.k.18C 77/2009-449 ktorým bola pripustená zmena žaloby čo do rozsahu nároku na náhradu mzdy, súd rozhodoval o náhrade mzdy za obdobie od 30.01.2009 do 31.05.2011. Pri určení výšky náhrady mzdy túto posudzoval na základe mzdových listov za rozhodné obdobie 10-12/2008. Zo mzdových listov vyplýva, že žalobkyňa dosiahla za mesiac 10/2009 mzdu vo výške 45.531,-Sk brutto, za mesiac 11/2009 mzdu vo výške 40.500,-Sk brutto, za mesiac 12/2009 mzdu vo výške 41.167,-Sk brutto, čo predstavuje pri odpracovanom počte hodín 493,5 priemernú hodinovú mzdu 257,75,-Sk a priemernú mesačnú mzdu 44.827,-Sk (257,75 x koeficient 173,92). Vychádzajúc z vyššie uvedeného nárok žalobkyne za žalované obdobie na náhradu mzdy predstavuje 1.189 977,-Sk t.j. 39.500 Eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Priznal žalobkyni náhradu trov konania, keďže bola v konaní plne úspešná. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia nasledovne:

Trovy právneho zastúpenia:

Úkony právnej služby ( vyhl. č. 655/2004 Z.z. )

prevzatie a príprava zastúpenia 526,30 EUR spísanie návrhu 526,30 EUR účasť na pojednávaní dňa 22.10.2009 526,30 EUR účasť na pojednávaní dňa 16.03.2010 526,30 EUR spísanie odvolania 526,30 EUR účasť na pojednávaní 10.10.2013 ( 526,30 + 20% DPH ) 631,56 EUR spísanie zmeny žaloby 30.03.2014 ( 526,30 + 20% DPH ) 631,56 EUR

účasť na pojednávaní dňa 10.10.2014 ( 526,30 + 20% DPH ) 631,56

Hotové výdavky ( vyhl. č. 655/2004 Z.z. )

režijný paušál 3x6,95 EUR + 7,21 EUR + 7,95 EUR 36,55 EUR náhrada za stratu času Žilina- Bratislava a späť dňa 22.10.2009 (8 polhod. á 11,58 EUR ) 92,64 EUR cestovná náhrada použitého os. motorového vozidla dňa 22.03.2010 Žilina-Bratislava a späť (2 x 200 km ) 94,80 EUR náhrada za stratu času Žilina- Bratislava a späť dňa 16.03.2010 (8 polhod. á 12,02 EUR ) 96,16 EUR cestovná náhrada použitého os. motorového vozidla dňa 16.03.2010 Žilina-Bratislava a späť (2 x 200 km ) 94,80 EUR náhrada za stratu času Žilina- Bratislava a späť dňa 10.10.2014 (8 polhod. á 13,25 EUR ) + 20% DPH 127,20 EUR cestovná náhrada použitého os. motorového vozidla dňa 10.10.2014 Žilina-Bratislava a späť (2 x 200 km ) + 20% DPH 113,76 EUR

Trovy právneho zastúpenia spolu - 5 182,89 EUR.

Poučenie:

Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.