Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-136-2015.pdf
PDF · 77.89 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/136/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu: JUDr. Andrey Vyskočovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Letoni s.r.o., IČO: 46 288 465, so sídlom Vinohrady nad Váhom č. 197, právne zastúpený Mgr. Norbertom Stankom, advokátom, M. R. Štefánika 4280/30, Sereď, proti žalovanému: Poľnohospodársko-šľachtiteľské družstvo Krakovany
- Stráže, IČO: 00 654 451, so sídlom Školská 401/8, Krakovany, právne zastúpený JUDr. Jurajom Hladkým, advokátom, Rőntgenova 8, Bratislava, o zaplatenie 11.037,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 08.06.2015 č.k. 4 Cb/22/2014-116, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 278,93 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Piešťany (ďalej len súdu prvého stupňa) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keď žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.037,84 eur 9,5%-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.037,84 eur od 01.11.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa zamietol žalobu ako nedôvodnú a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ústna zmluva (jej existencia by bola možná aj popri zmluve producenta hnojovice so žalobcom), týkajúca sa ceny prepravy za navážanú hnojovicu, pričom je zjavné, že v opačnom prípade by žalobca inkasoval cenu prepravy hnojovice jednak od jej producenta na základe zmluvy z 01.01.2013 a aj od žalovaného. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný nemal a nemá povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11 037,84 eura s príslušenstvom v zmysle žalobného návrhu.
Súd prvého stupňa konštatoval, že povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazy v občianskom súdnom konaní je povinnosťou účastníkov konania, ktorá je im všeobecne uložená v ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a ide o povinnosť toho z účastníkov, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť tvrdenia v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa vťahuje vždy ku konkrétnej skutočnosti uvádzanej účastníkom konania. V prípade, že ju účastník konania splnil, potom platí, že uniesol bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu povinnosti dôkaznej, teda povinnosti účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť tvrdenia
a tiež aj povinnosť dôkazná sú náležitosťami návrhu na začatie konania (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Obidve uvedené procesné povinnosti vyplývajú účastníkom konania aj z ustanovenia § 101 ods. 1 O.s.p., keď ich nedodržanie nie je procesne sankcionované, môže sa však prejaviť nepriamo a to v rozhodnutí vo veci samej, kde predstavujú procesnú ujmu účastníka, ktorý si svoju procesnú povinnosť nesplnil. Rovnaké povinnosti majú obidve sporové strany. Uvedeným povinnostiam zodpovedá dôkazné bremeno ako procesný inštitút (prichádzajúci do úvahy v sporovom konaní), ktorý spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodne skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak v občianskom súdnom konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno, je to dôvod pre zamietnutie jeho návrhu.
Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v období po žatve, v auguste 2013, žalobca navážal hnojovicu z farmy producenta hnojovice do priestorov žalovaného, s jeho súhlasom. Nebolo sporné, že pri prvom navážaní hnojovice, koncom roku 2012, bola uzavretá dohoda medzi producentom hnojovice a žalovaným o tom, že hnojovica bude dodaná žalovanému bezodplatne s tým, že žalovaný uhradí 1/2-icu prepravných nákladov, ktorá mu (po dohode s producentom hnojovice) bola vyúčtovaná žalobcom ako prepravcom, a ktorému aj bola zaplatená. Taktiež v konaní nebolo sporné, že k navážaniu hnojovice došlo aj v mesiacoch január 2013 až apríl 2013 a to bezodplatne, na náklady producenta hnojovice. V konaní zostalo sporné, či došlo medzi žalobcom a žalovaným k ústnej dohode v tom smere, že cenu prepravy realizovanej žalobcom zaplatí žalobcovi žalovaný. Súd prvého stupňa v tomto smere poukázal na dôkaz a to zmluvu uzavretú medzi žalobcom a producentom hnojovice zo dňa 01.01.2013, ktorou sa žalobca zaviazal producentovi hnojovice podľa jeho požiadaviek vyviesť komunálny odpad (splaškovú vodu) a hnojovicu na základe inštrukcií zadaných producentom hnojovice, za dohodnutú odplatu, ktorá je uvedená v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Z tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že v roku 2013 mal cenu prepravy hnojovice žalobcovi zaplatiť producent hnojovice.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a vyhovel žalobe v celom rozsahu, prípadne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne, nakoľko sa opiera len o výpoveď žalovaného a svedkov zo strany žalovaného. To, že išlo o určitý zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyplýva už z minulosti, keď na jeseň roku 2012 vykonával túto istú službu pre žalovaného a taktiež aj na jar roku 2013. Na sporné obdobie, t.j. leto 2013 bol oslovený žalobca žalovaným. Žalobca nemal dôvod súhlasiť s bezoplatným navážaním hnojovnice pre žalobcu do Krakovian len preto ako uvádza žalovaný, že mu robil vlastne službu, nakoľko mu umožnil uskladniť hnojovnicu. Žalobca by týmto sám sebe nelogicky zvyšoval prepravné náklady, nakoľko z farmy Terezov do Krakovian je cca 37 km, a žalobca má viacero odberateľov, napr. v obci Šintava, ktorá je vzdialená len 11 km. Je pravdou, že farma Terezov mala pripravené zmluvy na podpis so spoločnosťou žalovaného na odber hnojovnice, tento sa však ich podpisu zámerne vyhýbal a nedal jasné stanovisko, že túto zmluvu nikdy nepodpíše. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že takéto zahnojovanie je pre nich nerentabilné, a že si dali urobiť prepočty o efektivite hnojovnice, ktoré tvrdenia žalovaný v konaní nevedel preukázať. V konaní bolo podľa žalobcu jednoznačne preukázané, že služby, ktoré si žalobca oprávnene vyúčtoval a za ktoré vystavil faktúru, boli uskutočnené a žalovaný nepreukázal svojimi tvrdeniami dôvod bezodplatnosti. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu len zdôraznil, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Poukázal na skutočnosť vyplývajúcu z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa, že zo vzťahu medzi žalobcom a EPP Slovensko s.r.o., založeného zmluvou o vývoze splaškov a TH zo dňa 01.01.2013 vyplýva, že medzi žalobcom a spoločnosťou EPP Slovensko s.r.o. bolo dohodnuté, že žalobca bude pre EPP Slovensko s.r.o. odplatne vyvážať splaškovú vodu do ČOV a vyvážať hnojovnicu na základe inštrukcií zadaných objednávateľom, za čo sa objednávateľ zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby, ktorú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa Svetlíková, ktorá uviedla, že celé náklady na prepravu hnojovnice jej zamestnávateľ uhrádzal priamo žalobcovi. Zároveň potvrdila, že podľa zmluvy so žalobcom platí jej zamestnávateľ žalobcovi za vývoz hnojovnice prepravné. Žalovaný si uplatnil náhradu
trov konania a to aj trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v sume 270,54 eur + režijný paušál v sume 8,39 eur, čo spolu predstavuje sumu 278,93 eur.
Podľa § 120 ods.1 O.s.p. (1) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 9 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201, § 202 O.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c, f)) preskúmal napadnuté rozhodnutie dané rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviesť, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď nepreukázal uzatvorenie ústnej dohody medzi ním a žalovaným vo veci úhrady prepravných nákladov za navážanie hnojovice žalovanému v rozhodnom období, keď dostatočným spôsobom aj zdôvodnil dôkaznú povinnosť účastníka konania, a preto napadnutý rozsudok, ktorým zamietol žalobu ako nedôvodnú, potvrdil.
Súd rozhodol o trovách odvolacieho konania postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 13.10.2015) v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v sume 270,54 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky) s paušálnou náhradou v sume 8,39 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky), spolu v sume 278,93 eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.