Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-329-2015.pdf
PDF · 82.26 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/329/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o deti K.: 1/ plnoletú W. nar. XX.X.XXXX bývajúcu u matky 2/ maloletú Z. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh otca L. K. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v W. na ulici A. č. XX prechodne v W. na ulici V. č. XX zastúpeného JUDr. Jaroslavou Plažákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Hlavnej č. 40 za účasti matky Y. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v W. na ulici Z. č. X v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9.10.2015 č.k. 21P 70/2015-76 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. W. a mal. Z. Y. do striedavej starostlivosti rodičov tak, že deti budú prvé dva týždne v mesiaci u matky a druhé dva týždne v mesiaci u otca. Trvalé bydlisko maloletých detí bude na adrese W., D.. Z. Č.. X. Rodinné prídavky na maloleté deti bude poberať matka a daňový bonus bude uplatňovať otec. Styk rodičov s maloletými deťmi počas sviatkov a prázdnin súd neupravil. Určil výživné od otca pre maloleté deti na čas, ktorý budú tráviť od matky od 1.10.2015 do budúcnosti tak, že otec bude na každé dieťa prispievať sumou po 120 € mesačne, ktoré bude zasielať matke maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o určení výživného tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletých detí po 150 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Poukázala na to, že súd zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti s prihliadnutím na vôľu detí, ako aj stanovisko kolízneho opatrovníka. V priebehu prvostupňového konania navrhla, aby otec na výživu detí prispieval výživným o polovicu viac ako doposiaľ, pretože má nižší príjem ako otec, ktorý ešte má vo vlastníctve aj nehnuteľnosti. Poukázala na to, že jej príjem činí 388 € a iné príjmy nemá. Poukázala na odôvodnené potreby maloletých detí v období intenzívneho rastu, kedy potrebujú kvalitnejšiu stravu a najmä žiadala prihliadnuť na zdravotný stav detí v dôsledku ochorenia na alergiu. Uviedla, že kvôli deťom zaviedla v byte internet, zvýšili sa jej výdavky so spotrebou energií, plynu, s nákupom drogistického tovaru, pričom pozná otca, ktorého ťažisko nákupu je oblečenie, obuv, kozmetika, hygienické potreby, platby v škole ostávajú na nej, pretože ona chodieva s deťmi do obchodu nakupovať, najlepšie pozná ich potreby a má s nimi viac porozumenia.
Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
Výroky rozsudku prvého stupňa o zverení maloletej W. a maloletej Z. Y. do striedavej starostlivosti rodičov, trvalom bydlisku, úprave styku, ako aj výrok o poberaní rodinných prídavkov matkou na maloleté deti a daňového bonusu otcom odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného od 1.10.2015 do budúcnosti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, stručne, ale výstižne sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania a s jeho závermi sa stotožňuje aj odvolací súd. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto zákonného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd uvádza, že Občiansky súdny poriadok súdu ukladá, aby vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (ust. § 132 O.s.p.) a aby vo veci rozhodol na základe zisteného skutkového stavu (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.), pričom len súdu prináleží rozhodnúť, ktoré z dôkazov navrhnutých účastníkmi vykoná a ktoré nie (ust. § 120 ods. 1 a 2 O.s.p.). V nesporových konaniach sa síce uplatňuje tzv. vyšetrovacia zásada (§ 120 ods. 1 a 2 O.s.p.), podľa ktorej je súd povinný vykonať aj iné dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci konania nenavrhli, avšak sa nejedná o povinnosť súdu pátrať po dôkazoch, nakoľko vyšetrovacia zásada nenahrádza dôkaznú aktivitu účastníka konania. Súd zároveň nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa uváženia k takému rozhodnutiu vedú (Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 64/1997 zo dňa 8.10.1997), preto nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých účastníkmi nemožno považovať za postup súdu, ktorým by im bolo odňaté právo konať pred súdom (R 37/1993). Z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 a z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil uvedenými zásadami určovania rozsahu výživného a dôsledne sa vysporiadal s podstatnými skutočnosťami, ktoré tvoria odvolacie argumentácie matky, s ktorými sa konajúci súd vysporiadal, pretože tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a matka ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Výživné určené súdom prvého stupňa vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce zásady, je primerané odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj zárobkovým schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. K odvolacím námietkam matky, že súd prvého stupňa v odôvodnení nepresne špecifikoval postup a posudzoval výdavky maloletých detí na zabezpečenie ich odôvodnených potrieb odvolací súd poznamenáva, že odôvodnené potreby maloletých detí sú všeobecne známymi skutočnosťami danými vekom, druhom a stupňom školy, ktorú maloleté deti navštevujú, a ktoré nie je potrebné ani dokazovať, podrobne v
odôvodnení špecifikovať okrem výdavkov, ak vybočujú z bežného rámca, najmä v dôsledku zdravotného stavu detí, prípadne ich špecifických záľub (§ 121 O.s.p.). Osobná starostlivosť o dieťa sa zohľadňuje pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti a vyživovacia povinnosť je prvoradá, preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdavky rodičov. Na strane povinných rodičov dieťaťa súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Súd prvého stupňa porovnaním pomerov predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi mal preukázané, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného v roku 2010 mala Z. 8 rokov, W. 12 rokov. Otec pracoval s čistým priemerným mesačným príjmom 131 € a okrem toho poberal čiastočný invalidný dôchodok 179 € a mal aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti rodinného domu vo výške 40.000 € ročne. Matka detí bola nezamestnaná, vedená na úrade práce a nemala priznané žiadne dávky. V súčasnosti je maloletá W. žiačkou 1. ročníka cirkevného gymnázia. Otec uhrádza poplatky spojené s doučovaním anglického jazyka 80 € mesačne, kredit na telefón 20 € mesačne, cestovné, záujmové krúžky Červeného kríža v sume 15 €, tanečný krúžok 10 €. Maloletá Z. Y. je žiačkou 6. ročníka ZŠ, venuje sa jazykom, otec uhrádza doučovanie anglického jazyka 50 € mesačne, telefónne poplatky 20 € mesačne. Matka v súčasnosti pracuje s príjmom 450 € netto a má nárok aj na stravné lístky. Otec poberá čiastočný invalidný dôchodok 199,80 € a naďalej prenajíma nehnuteľnosti, z ktorých má príjem 4.000 € mesačne brutto. Odvolací súd k námietkam matky vo vzťahu k deklarovaným potrebám navrhovateľov uvádza, že v zmysle ustálenej súdnej praxe pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patrí šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, druhu a stupňa školy, ktorú dieťa navštevuje, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb detí v tomto veku, je možné ich považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Pokiaľ matka namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 O.s.p. vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným a nezákonným. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol o určení výživného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
Na záver odvolací súd dodáva, že výživné je osobným právom dieťaťa a navrhovateľka v 1. rade W. K. dovŕšila plnoletosť dňa XX.X.XXXX, zaniklo jej zákonné zastúpenie matkou, a preto je bežné výživné splatné priamo navrhovateľke, ktorá je zároveň oprávnená výživné preberať, prípadne vymáhať exekučne vo vlastnom mene.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.