Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/138/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne Valérie Novákovej, nar. 23.5.1961, bytom v Ruskove č. 14, zast. Advokátska kancelária Daniel Blyšťaň s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, IČO: 47 231 785, proti žalovanému Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35 855 673, o ochrane spotrebiteľa a zaplatenie 409 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. -164 zo dňa 18.1.2022

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 409 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 169 € od 20.3.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 240 € od 24.7.2013 do zaplatenia a žalobkyni uložil povinnosť vydať žalovanému notebook HP COMPAQ PRESARIO CQ58/250, výrobné číslo: 5CB2472349 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Opätovne tak rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 169 € s príslušenstvom, určil, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným založený Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A6835989 zo dňa 27.2.2013 s Dodatkom č. 6554564 zo dňa 27.2.2013 nie je, zakázal žalovanému používať ustanovenia 7.3. a 4.3. Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. v spotrebiteľských zmluvách, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 € a súčasne uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania, potom čo jeho v poradí prvý rozsudok č. k. -125 zo dňa 17.9.2019 bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. zo dňa 25.8.2020 z dôvodu nedodržania procesných podmienok a nedostatočného vysporiadania sa s v konaní vykonanými dôkazmi. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí opätovne zopakoval skutkové tvrdenia žalobkyne, že so žalovaným uzavrela zmluva o poskytovaní verejných služieb za účelom využívania účastníckeho programu Mobilný internet Prémium a z uvedeného dôvodu si u žalovaného zakúpila aj notebook HP Compaq Presario CQ 58-250 za 169 €. Pri uzatváraní zmluvy bola pracovníčkou žalovaného ubezpečená o dostupnosti služby mobilný internet, ktorá bola predmetom danej zmluvy, v mieste je bydliska. Táto skutočnosť sa však ukázala ako nepravdivá, keďže žalobkyňa po príchode domov zistila, že uvedená službe nie je v mieste jej bydliska dostupná, v dôsledku čoho túto službu ani na ten účel zakúpený notebook nemohla využívať.

Vzhľadom na uvedené žiadala zrušenie zmluvy a vrátenie kúpnej ceny notebooku najskôr ústne na pobočke žalovaného, kde zakúpený notebook aj odovzdala, pričom jej žiadosti nebolo vyhovené, neskôr preto listom zo dňa 13.3.2013 od zmluvy a dodatku odstúpila. Všeobecné podmienky žalovaného v bodoch 4.3. a 7.3. považovala za neprijateľné a spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho namietala, že žalovaný ju pri uzatváraní zmluvy uviedol do omylu a použil neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré boli v iných súdnym konaniach vyhlásené za neprijateľné. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal, aby ju súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol.

3. Po podaní žaloby žalobkyňa uhradila žalovanému ešte sumu 240 € titulom zmluvnej pokuty spojenej so zmluvou, ktorá je predmetom tohto konania a ktorej uhradenie si žalovaný vymáhal aj tým, že jej odmietol poskytovať iné služby. V dôsledku toho navrhla zmenu žaloby v prvom výroku spočívajúcu v navýšení finančného plnenia o sumu 240 €. Následne počas konania zobrala žalobu späť v časti o určenie, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným založený Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A6835989 zo dňa 27.2.2013 s Dodatkom č. 6554564 zo dňa 27.2.2013 nie je vzhľadom na to, že právny dôvod na podanie tohto žalobného návrhu odpadol, keď žalovaný zaplatením zmluvnej pokuty odstúpenie od zmluvy akceptoval.

4. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -54 zo dňa 22.2.2018 pripustil zmenu žaloby v súlade s návrhom žalobkyne na zmenu žaloby. Uznesením č. k. -155 zo dňa 11.10.2021 konania v časti o určenie, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným založený Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A6835989 zo dňa 27.2.2013 s Dodatkom č. 6554564 zo dňa 27.2.2013 nie je, zastavil.

5. Vec posúdiac podľa o elektronických komunikáciách, , , , , , , (ďalej len ,Z“) súd prvej inštancie prijal záver o neplatnosti predmetnej zmluvy, a to z toho dôvodu, že žalobkyňa bola pri uzatváraní zmluvy uvedená do omylu pracovníčkou žalovaného v súvislosti s pokrytím signálu v mieste bydliska žalobkyne a bez toho, aby mohla službu mobilný internet využívať v domácom prostredí by takú zmluvu neuzavrela. Uvedené závery vzal za preukázané najmä z výpovede samotnej žalobkyne a svedka U., keď obaja zhodne vypovedali, že žalobkyňa chcela službu využívať v domácom prostredí a bez uistenia pracovníčky žalovaného o dostupnosti tejto služby v mieste jej bydliska by nemala vôľu takú zmluvu uzavrieť. O tom podľa súdu svedčí aj skutočnosť, že akonáhle žalobkyňa zistila, že služba mobilný internet nebola v mieste jej bydliska dostupná išla službu reklamovať a mala vôľu od zmluvy odstúpiť. Na pobočke žalovaného vrátila router, čo potvrdil aj sám žalovaný, zakúpený notebook však pracovník žalovaného odmietol prevziať, keďže bol už rozbalený. Okrem toho mal z predložených faktúr za preukázané, že žalobkyňa v mieste svojho bydliska nečerpala žiadne dáta. Konštatoval, že zo svedeckej výpovede svedka J. nebolo preukázané, že by v rozhodnom období boli vykonané merania na zistenie signálu v mieste bydliska žalovanej a žalovaný nepredložil ani iný relevantný dôkaz na preukázanie existencie signálu. V dôsledku uvedenia žalobkyne do omylu pri uzatváraní zmluvy vyhodnotil túto ako neplatnú od počiatku, v dôsledku čoho sú zmluvné strany povinné vydať si všetko, čo podľa zmluvy plnili. V konaní nebolo sporné, že kúpna cena notebooku bola 169 €, a že žalobkyňa musela uhradiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 240 €, preto má žalobkyňa nárok na zaplatenie sumy 409 € oproti povinnosti vydať notebook žalovanému. V súvislosti so zvyšnými uplatnenými nárokmi konštatoval, že vzhľadom na neplatnosť zmluvy od počiatku, nie je možné sa domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok ani priznania primeraného finančného zadosťučinenia z neplatnej zmluvy, preto v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol v súlade s (ďalej len ,P“) tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu. Skonštatoval, že žalobkyňa bola v spore čiastočné úspešná aj neúspešná a zavinila tiež čiastočné zastavenie konania. Žalovaný bol v spore tiež úspešný len čiastočne. Zároveň súd nevidel priestor pre aplikáciu .

6. Rozsudok vo výroku o trovách konania napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z odvolacieho dôvodu podľa . S rozhodnutím súdu o nepriznaní nároku na náhradu trov konania sa nestotožnila. Namietala, že k späťvzatiu žaloby spolu s jej rozšírením pristúpila pre správanie žalovaného po podaní žaloby. Žalovaný jej odmietol poskytovať aj iné služby, než tie ktoré boli predmetom tohto konania, čím ju donútil zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 240 €, ktorej zaplatením zmluva nakoniec zanikla. Pre určenie, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným založený

predmetnou zmluvou preto už nemala právny dôvod. Trvala však na tom, že k čiastočnému späťvzatiu a zastaveniu konania došlo vinou žalovaného. Okrem toho tvrdila, že v spore bola plne úspešná v tej časti, v ktorej bol súd povinný meritórne rozhodnúť. Rozhodnutie o neprijateľnosti zmluvných podmienok či zákaze ich používania a s tým spojený nárok na primerané finančné zadosťučinenie súd meritórne nevydal, resp. sa odmietol touto časťou žaloby zaoberať vzhľadom na absolútnu neplatnosť predmetnej Zmluvy. S poukazom na zastávala názor, že súd môže aj bez návrhu rozhodnúť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, a to bez ohľadu na platnosť resp. neplatnosť zmluvy. Návrh na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky treba podľa žalobkyne považovať za procesný návrh predpokladaný a nie je možné ho považovať za meritórny návrh ani od neho odvíjať úspech alebo neúspech žalobkyne v konaní. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia, tak súd nesprávne vychádzal z neúspechu žalobkyne v tejto časti a o nároku na náhradu trov konania rozhodol nezákonne, nespravodlivo a v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Žalovaný považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nároku na náhradu trov konania za správne a zákonné, s ktorým sa stotožnil. Skonštatoval, že žalobou si žalobkyňa uplatnila celkom štyri nároky, pričom v konaní bol úspešná len v jednom z týchto nárokov. Poprel tvrdenie žalobkyne, že čiastočné späťvzatie žaloby a jej rozšírenie spolu súvisia. Poukázal na to, že zmluvnú pokutu žalobkyňa sama dobrovoľne uhradila v júli 2013, žalobu rozšírila až o 4 neskôr v novembri 2017 a čiastočné späťvzatie vykonala až o ďalšie dva roky neskôr, a to na pojednávaní dňa 2.9.2019, pričom na pojednávaní konanom dňa 11.6.2018 trvala na žalobe v celom rozsahu. Mal za to, že žalobkyňa nepreukázala, že by sa žalovaný medzi pojednávaním uskutočneným dňa 11.6.2018 do čiastočného späťvzatia žaloby na pojednávaní uskutočnenom dňa 2.9.2019 správal spôsobom, vzhľadom na ktorý bolo dôvodné čiastočné späťvzatie žaloby. Trval na tom, že žalobkyňa bola úspešná len v časti zaplatenia uplatnenej sumy, pričom bola neúspešná v časti o určenia neprijateľných zmluvných podmienok a priznania primeraného finančného zadosťučinenia a v časti o určenie, že právny vzťah medzi stranami sporu nie je bolo konanie zastavené. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa bola v prevažnej časti neúspešná, pričom podotkol, že pri rozhodovaní o trovách konania nie je rozhodujúci dôvod, pre ktorý bola žaloba zamietnutá. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

8. V replike žalobkyňa zotrvala na svojich odvolacích námietkach, Trvala a tom, že žalovaný zapríčinil vznik sporu ako takého. Súd prvej inštancie síce nepostupoval v súlade s , avšak učinil tak len z vlastnej úvahy. Mala za to, že v spore bola plne úspešná, keď súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 409 €. Súd nesprávne posúdil návrh žalobkyne na postup podľa ako meritórny a nesprávne od neho vyvodil čiastočný neúspech žalobkyne, čo sa odrazilo na nesprávnom a nespravodlivom rozhodnutí o trovách konania.

9. Žalovaný v replike poukázal na nesprávnu interpretáciu ust. žalobkyňou. Tvrdil, že postup podľa prichádza do úvahy v prípade, ak skúmanie neprijateľných podmienok strana nenavrhla. Žalobkyňa si však tento nárok výslovne uplatnila v podanej žalobe. Odvolanie žalobkyne považoval preto za nedôvodné.

10. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd ( ), posúdil odvolanie žalobkyne ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z , , a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov ( ) dospejúc k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Žalobkyňa odvolanie odôvodnila s poukazom na odvolací dôvod podľa , t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,

alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a v rozsahu námietok žalobkyne vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a odvolací dôvod nebol naplnený. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval správne zákonné ustanovenie, ktoré aj správne interpretoval a o trovách konania správne rozhodol.

14. Dôvody rozhodnutia sú podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

15. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 409 € s príslušenstvom, určil, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným založený Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A6835989 zo dňa 27.2.2013 s Dodatkom č. 6554564 zo dňa 27.2.2013 nie je, zakázal žalovanému používať ustanovenia 7.3. a 4.3. Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s. v spotrebiteľských zmluvách a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 €.

17. V prvom z nárokov bola žalobkyňa úspešná. V časti druhého uplatneného nároku zobrala žalobu späť, z dôvodu že právny dôvod pre jeho určenie odpadol a v zvyšných dvoch nárokoch súd žalobu zamietol ako nedôvodnú vzhľadom na prijatý právny záver o neplatnosti Zmluvy od počiatku. Aj v prípade, ak by odvolací súd vzal do úvahy, že čiastočné zastavenie konania zavinil žalovaný svojim správaním po podaní žaloby, nemožno opomenúť fakt, že žalobkyňa nebola úspešná v dvoch zo štyroch uplatnených nárokov. V tomto prípade neobstojí ani námietka žalobkyne, že súd nepostupoval podľa z vlastnej úvahy a že v súvislosti s určením neprijateľnosti podmienok nejde o meritórny ale len procesný návrh, z ktorého nemožno odvodzovať neúspech žalobkyne. Ustanovenie vo svojej podstate len zaručuje výnimku z dispozičného princípu a z princípu ne ultra petitum pre spotrebiteľov v individuálnych spotrebiteľských sporoch a ukladá súdu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok z úradnej povinnosti, teda aj vtedy, ak sa ich preskúmania spotrebiteľ výslovne nedomáha. V danom prípade si však nárok na určenie neprijateľných zmluvných podmienok žalobkyňa výslovne uplatnila, preto aplikácia nebola potrebná. Okrem toho je potrebné podotknúť, že súd prvej inštancie správne postupoval, ak o neprijateľnosti zmluvných podmienok nerozhodoval, keďže Zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatnú. Vzhľadom na neplatnosť Zmluvy ako celku neexistoval dôvod pre posudzovanie a rozhodovanie o neprijateľnosti zmluvných podmienok, taktiež ani o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Odvolací súd tu dáva do pozornosti aj skutočnosť, že na pojednávaní konanom dňa 18.1.2020 (zápisnica na č. l. 160) súd prvej inštancie oboznámil strany sporu s predbežným právnym posúdením veci, a to aj so záverom ohľadom neplatnosti Zmluvy v súlade s . Po vyjadrení predbežného právneho posúdenia, teda v čase keď žalobkyňa nepochybne vedela, že Zmluva je neplatná od počiatku, sa súd prvej inštancie opýtal právneho zástupcu či vzhľadom na predbežné právne posúdenie neberie žalobu späť v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok a priznania primeraného finančného zadosťučinenia na čo právny zástupca žalobkyne uviedol, že z opatrnosti zotrváva na žalobe v celom rozsahu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa žiadala, aby aj o zvyšných nárokoch súd rozhodol napriek tomu, že Zmluvu súd vyhodnotil ako neplatnú a nemal dôvod o týchto nárokoch rozhodovať. Súd preto správne vyhodnotil tieto nároky ako nedôvodné a žalobu v tejto časti zamietol, pretože v opačnom prípade by postupoval v rozpore s princípom hospodárnosti konania.

18. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, musí preto konštatovať, že v spore bola žalobkyňa len čiastočne úspešná a čiastočne neúspešná, taktiež aj žalovaný bol úspešný len čiastočne, preto v súlade s § 255 ods. 2 nárok na náhradu trov konania nemá žiadna zo strán sporu.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu v súlade s ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s v spojení s . Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania má v plnom rozsahu protistrana, teda žalovaný.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).