Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-154-2012.pdf
PDF · 96.41 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/154/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava 1 v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ondriašovou, v právnej veci navrhovateľa: Allianz - Slovenska poisťovňa a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 proti odporcovi: Wustenrot poisťovňa a.s., Karadžičova 17,825 22 Bratislava26, IČO:31383408 o zaplatenie 107.51 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 107,51 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 19.02.2012 do zaplatenia, trovy konania vo výške 16,50 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa domáhal žalobou doručenou súdu 27.07.2012 zaplatenia istiny vo výške 107.501 eur s príslušenstvom a trovami konania.
Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 04.01.2012 v čase cca o 12.35 jazdila v smere Čecejovce Moldava nad Bodvou s motorovým vozidlom Dacia Duster EČ: K. XXX P. K. ,keď spod ľavého vozidla ťahaného pred ňou idúcim motorovým vozidlom zn. Renault Megan,EČ:S.,vodič Y. A., odletel kameň na čelné sklo Dacia Duster, ktoré poškodil. Vodiči na miesto poistnej udalosti zavolali políciu, ktorá spísala Záznam o preverení oznámenia- škodovej udalosti, kde bol ako vinník za spôsobenú škodu označený vodič Renault Megan Y. A.. Poškodená vodička P. K. si uplatnila škodu na vozidle zo svojho havarijného poistenia uzavretého u žalobcu, č. poistnej zmluvy 7050001586/00832. Poistná udalosť bola evidovaná u žalobcu pod číslom 1240000756. Podľa kalkulácie opravy náklady na opravu poškodeného čelného skla boli vo výške 308.42 eur, po odpočítaní spoluúčasti bolo dňa 01.02.2012 poukázaná suma 107.51 eur priamo na účet opravovne.
Navrhovateľ s poukazom na ustanovenie §813 OZ vyzval odporcu na náhradu škody ,ktorý odmietol predmetnú škodu refundovať z dôvodu, že nie je oprávnený škodu vysporiadať. Následne navrhovateľ vyzval priamo škodcu o náhradu škody. Odporca k refundácií škody navrhovateľovi nepristúpil. Odporca sa podaním ktoré bolo súdu doručené dňa 12.12.2012 písomne k podanému návrhu vyjadril a uviedol, že nie je možné spoľahlivo a objektívne preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedenému v oznámení o poistnej udalosti a teda , že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle poškodeného a prevádzkou motorového vozidla poškodeného, teda, že škoda na motorovom vozidle poškodeného vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Poukázal na to, že poistený neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa § 420 OZ, nakoľko navrhovateľ do dnešného dňa nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou, vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného. Ďalej vo vyjadrení poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. ÚS177/08 v ktorom sa
uvádza :,,Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody damnum emergens alebo ušlého zisku - lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybnosti práve porušením právnej povinnosti. Škoda, ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú ; zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byt' nielen tvrdená (domnelá), ale musí byt' bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia ,dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje v zásade tohto účastníka ,ktorého tvrdenie má byť preukázané teda poškodeného) Vzťah medzi príčinou a následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.... Podľa odporcu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a potom je potrebné tvrdený nárok zamietnuť ako nepreukázaný. Ďalej uviedol, že kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať. Vzhľadom na splynutie kameňa mám odporca za to ,že od prevádzateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Podľa odporcu opačný výklad robí vodiča zodpovedným za púhu náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a i vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu , prevádzkovateľa .Odporca preto žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. K svojmu vyjadreniu priložil rozhodnutia súdov a to: rozsudok OS Dunajská Streda, OS Bratislava II,OS Žilina a OS Bratislava I.
Súd vo veci nariadil pojednávanie.
Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu ,ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil nepožiadal o odročenie pojednávania, v zmysle ust. §101 ods.2 o.s.p.
Súd vykonal dokazovanie v súlade s ust. § 122 O.s.p. a to oboznámením sa s návrhom, prednesom povereného pracovníka navrhovateľa, listinnými dôkazmi a to : kópiou spisu PU:12/400/00756, oznámením poškodeného + kalkuláciou opravy č. 09020/2012,fa.č. 21200029, vyjadrením likvidátora, výzvou na úhradu, oznámením o plnení poškodenej, vzájomnou korešpodenciou, záznamom o preverení oznámenia -škodovej udalosti, vyjadrením odporcu, rozsudkami OS Dunajská Streda 8C/51/2011, OS Bratislava II 13C/223/2011, OS Žilina 14C/223/2011 v obdobnej veci, ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav.
Navrhovateľ a odporca sú právnické osoby zapísané do obchodného registra, ich vzťah sa však riadi príslušnými ust. Občianskeho zákonníka /ďalej len OZ/ v zmysle ust.§ 261 ods.6 Obchodného zákonníka. Podľa ust. § 261 ods. 6 veta prvá Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2 ,ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku ,sa spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Súd sa oboznámil v konaní s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné: Dňa 04.01.2012 v čase cca o 12.35 jazdila v smere Čecejovce Moldava nad Bodvou s motorovým vozidlom Dacia Duster EČ: K. XXX P. K. ,keď spod ľavého vozidla ťahaného pred ňou idúcim motorovým vozidlom zn. Renault Megan,EČ:S.,vodič Y. A., odletel kameň na čelné sklo Dacia Duster, ktoré poškodil. Vodiči na miesto poistnej udalosti zavolali políciu, ktorá spísala Záznam o preverení oznámenia- škodovej udalosti, kde bol ako vinník za spôsobenú škodu označený vodič Renault Megan Y. A.. Poškodená vodička P. K. si uplatnila škodu na vozidle zo svojho havarijného poistenia uzavretého u žalobcu, č. poistnej zmluvy 7050001586/00832.Poistná udalosť bola evidovaná u žalobcu pod číslom 1240000756.Podľa kalkulácie opravy náklady na opravu poškodeného čelného skla boli vo výške 308.42 eur, po odpočítaní spoluúčasti bolo dňa 01.02.2012 poukázaná suma 107.51 eur priamo na účet opravovne. Navrhovateľ listom zo dňa 31.01.2012 vyzval odporcu na zaplatenie sumy titulom poistnej udalosti, ktorý listom zo dňa 18.02.2012 navrhovateľovi oznámil, že vykonal šetrenie a výsledkom ktorého bolo stanovisko odporcu , :,, V zmysle skutkového stavu a priebehu vzniku škody, náš poistený prihliadnuc ku všetkým okolnostiam ,nemôže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samu v danom čase na danom mieste." Z uvedeného dôvodu odmietol vysporiadať náhradu škody. Listom zo dňa 26.04.2012 a 02.05.2012 navrhovateľ vyzval škodcu na zaplatenie škody vyplatenej poškodenej navrhovateľom, ten na uvedené listy navrhovateľa nereagoval.
Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa ust § 125 Občianskeho súdneho poriadku /OSP/ za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, obhliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa ust.§813 ods.1 OZ /Občiansky zákonník/ Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou , prechádza jeho práva na poistiteľa ,a to do výšky plnenia ,ktoré mu poistiteľ poskytol. Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ' motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa Škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ust. § 4 ods.1 zákona č. 381/2001 z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého ,kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa ust. §4 ods.4 citovaného zákona Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti ,pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. §15 ods.1 Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi /20/ a je povinný tento nárok preukázať /20/. Podľa ust. §11 ods.5 Výška náhrady, na ktorú poisťovni vznikne právo podľa odsekov 1až 4, nemôže presiahnuť úhrn súm, ktoré poisťovňa vyplatil z dôvodu poistnej udalosti. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že došlo k naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to existencia škodovej udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi oboma týmito predpokladmi. Táto osobitná povaha prevádzky dopravného prostriedku spočíva vtom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach , na ktoré ani prevádzkovateľ ani vodič nemôžu mať vplyv ,preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. Škoda (prasklina) na čelnom skle motorového vozidla bola v tomto prípade jednoznačne spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, nakoľko k odmršteniu kameňa spod kolies motorového vozidla povinne zmluvne poistného u žalovaného ako škodovej udalosti došlo práve v súvislosti s vlastnosťami prevádzky motorového vozidla, teda škodná udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Podľa názoru súdu liberácia prichádza do úvahy iba v prípade, keď škoda nebola spôsobená inými okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke ,pričom je liberalizácia viazaná na podmienku, že prevádzkovateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Ak však bola príčinou škody hoci aj len čiastočne okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, nemôže sa prevádzateľ zodpovednosti zbaviť, a to bez ohľadu na to, či ju mohol alebo nemohol odvrátiť. Súd má zato, že v danom prípade nie je splnená prvá podmienka liberácie t.j. že škoda má byť spôsobená inými okolnosťami, než sú okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Práve naopak, škoda vznikla v dôsledku okolností, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, pričom v takýchto prípadoch nie je možná žiadna liberácia (ani z dôvodu, že prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať). Je nepochybné, že motorové vozidlo bolo v prevádzke, pričom za okolnosti majúce svoj pôvod v prevádzke treba považovať okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. Odmrštenie kameňa spod kolesa idúceho motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzke,
nakoľko k odmršteniu kameňa prichádza práve z dôvodu chodu motorového vozidla a je faktom, že na vozovke sa kamienky nachádzajú, nakoľko sa však jedná o objektívnu zodpovednosť , práve pre takýto prípad sa uzatvárajú poistné zmluvy. V konaní bola preukázaná tak vecná, časová, miestna príčinná súvislosti medzi prevádzkou motorového vozidla škodcu poisteného u odporcu a vznikom škody na čelnom skle motorového vozidla poškodeného čo písomne potvrdil samotný poškodený, taktiež bola v konaní preukázaná zodpovednosť odporcu resp. škodcu zákonne poisteného u odporcu, nakoľko v dôsledku tejto prevádzky došlo k poškodeniu motorového vozidla na čelnom skle, havarijne poistené u navrhovateľa. Podľa názoru súdu sám kameň ako taký, by sa sám nemohol vymrštiť a spôsobiť poškodenie, toto vymrštenie bolo spôsobené kynetickou energiou krútenia sa kolies motorového vozidla škodcu a preto je v konaní podľa názoru súdu daná objektívna zodpovednosť odporcu, keďže škoda resp. príčina škody spočíva v prevádzke motorového vozidla. V rámci prevádzky motorového vozidla je zvýšené riziko tretích osôb a práve toto riziko znášania následkov za spôsobené škody voči tretím osobám je zmierňované tým, že každý prevádzkovateľ motorového vozidla je zo zákona poistený pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti súd poukazuje na stanovisko občiansko právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 5/2004 z 3. Júna 2014, podľa ktorého "za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená "vnútorné" okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava nájazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984). Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta. K takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu." Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že poistná zmluva bola platne a účinne uzavretá, mal preukázané , že došlo k poistnej udalosti a vzniku škody na motorovom vozidle práve v dôsledku udalosti, ktorá má svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku bez existencie liberačných dôvodov a preto súd nárok navrhovateľa považuje za preukázaný . Vychádzajúc z uvedeného súd má zato, že navrhovateľ preukázal svoj nárok a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku predmetného rozsudku.
Podľa § 517 ods 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Na základe § 3 Nariadenia vlády č 87/1995 Z.z., ktorý v uvedenom ustanovení hovorí, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, súd priznal navrhovateľovi úrok
z omeškania vo výške 9% ročne od19.02.2012 teda nasledujúci deň po odmietnutí odporcu plniť z poistnej udalosti, kedy sa dostal odporca do omeškania s plnením peňažného záväzku (odporca odmietol plnenie dňa 18.02.2012) . Podľa ust.§151 ods.1 veta prvá O.s.p. o povinnosti na náhradu trov konania rozhoduje súd spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 142ods.1 veta prvá účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech ,súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, proti účastníkovi ,ktorý vo veci úspech nemal .
V súlade s citovaným ustanovením súd priznal navrhovateľovi trovy konania vo výške 16.50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie z dôvodov uvedených § 202 ods. 1 OSP a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo na podpísanom súde. Z odvolania okrem všeobecných náležitostí /§42ods.3/ musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má okrem iného uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods.1 OSP/. Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b/konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /205a/, f/rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g/súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3 časť prvej vety za bodkočiarkou, h/rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Ak si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.