Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/197/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s. so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO 35 838 825, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO 47 255 706 proti odporkyni: R. L., nar. XX.X.XXXX, štátne občianstvo Poľskej republiky, naposledy na území Slovenskej republiky bytom M. Rázusa 863/3, Prievidza a v Poľskej republike naposledy bytom Ratno Górne 22, v konaní zastúpená opatrovníčkou p. Oľgou Filipeje, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Partizánske, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, zast. advokátom JUDr. Andrejom Cifrom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 535, 47 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 347,96 eur, a to na účet zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa pôvodne podaným návrhom doručeným súdu 14.11.2013 domáhal proti odporkyni zaplatenia 2937,65 eur s úrokom vo výške 17,30% ročne z istiny 2522,70 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2522,70 eur od 22.12.2010 do zaplatenia s odôvodnením, že pohľadávku voči odporkyni nadobudol od postupcu Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.12.2010, ktoré postúpenie bolo odporkyni oznámené listom z 28.12.2010. Postupca a odporkyňa uzavreli dňa 8.12.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 03725550177, na základe ktorej bol poskytnutý odporkyni úver vo výške 1543,52 eur, ktorý úver sa odporkyňa zaviazala splácať v splátkach počnúc dňom 20.1.2006 s tým, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá 20.11.2010. Odporkyňa svoj záväzok zo zmluvy o úvere nesplnila, poskytnutý úver nevrátila ani do termínu konečnej splatnosti, t.j. 20.11.2010. Celkový dlh z úveru bol k 21.12.2010 vo výške 2937,65 eur pozostávajúci z istiny 2522,70 eur, riadneho úroku 37,59 eur a z úrokov z omeškania vo výške 377,36 eur. Keďže odporkyňa uvedený dlh nezaplatila, navrhol podanému návrhu vyhovieť, ako i priznať náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku vo výške 176,- eur a z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 285,65 eur.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz -35 z 25.4.2014, ktorý bol následne uznesením tun. súdu z 10.9.2014 v celom rozsahu zrušený, podľa § 173 ods. 2 O.s.p., pretože sa ho nepodarilo doručiť odporkyni do vlastných rúk.

Písomným podaním z 11.12.2013 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporkyne, a to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, ktorý sa k veci vyjadril v podaní z 16.2.2016 doručenom súdu 17.2.2016. Namietal, aby navrhovateľ v konaní preukázal splnenie povinnosti pri postupovaní pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, a to zaslanie písomnej výzvy zo strany banky, že dlžník je v omeškaní a jej doručenie, preukázanie omeškanie dlžníka so zaplatením viac ako 90 dní s tým, že ak navrhovateľ uvedené skutočnosti nepreukáže, došlo k porušeniu ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, na základe čoho je postúpenie v zmysle § 39 Obč. zákonníka neplatné. Ohľadom splátok, u ktorých nastala splatnosť 3 roky pred podaním žaloby, vzniesol námietku premlčania, zároveň si uplatnil náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia spolu vo výške 276,97 eur.

V písomnom podaní z 24.3.2016 zástupca navrhovateľa oznámil súdu, že na daný vzťah zmluvy o úvere je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu účastníkov, na základe čoho platí 4-ročná premlčacia lehota, v ktorej súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR. Uviedol, že § 92 Zákona o bankách je súčasťou ustanovení o bankovom tajomstve, pričom účelom § 92 Zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva a § 92 nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. V súvislosti s uplatňovanou pohľadávkou uviedol, že odporkyňa čerpala úver vo výške 1543,52 eur dňa 8.12.2005, odporkyňa na úhradu splátok úveru uhradila spolu sumu 699,79 eur, ktoré úhrady zodpovedajú necelým 17-tim splátkam t.j. nepostačujú ani na úhradu splátok splatných v období od 20.1.2006 do 20.10.2009. Pokiaľ bola žaloba súdu doručená 14.11.2013, štvorročná premlčacia doba začala plynúť tak, že splátky splatné v období od 20.11.2009 do 20.11.2010 spolu vo výške 1241,- eur nemôžu byť premlčané, teda celkom 13 splátok po 41,19 eur. Na základe uvedeného trval na zaplatení sumy vo výške 535,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 22.12.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti o zaplatenie 2402,18 eur s úrokom vo výške 17,30% z istiny 2522,70 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 1987,23 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, vzal návrh späť.

Tun. súd uznesením -177 z 24.5.2016 konanie sčasti o zaplatenie 2402,18 eur, o zaplatenie úroku vo výške 17,30% ročne zo sumy 2522,70 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1987,23 eur od 22.12.2010 do zaplatenia zastavil a navrhovateľovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 137,30 eur.

V písomnom podaní z 24.6.2016 zástupca navrhovateľa ospravedlnil neúčasť na stanovenom termíne pojednávania. Opakovane prezentoval svoj názor ohľadom aplikácie štvorročnej premlčacej doby a režimu Obchodného zákonníka na daný právny vzťah a trval i na vyjadrení, že porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spojiť s občiansko-právnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Na prípis súdu z 20.6.2016, aby do termínu pojednávania dňa 30.6.2016 doručil súdu listinné dôkazy svedčiace o tom, že v danom prípade bolo dodržané ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, teda zaslanie písomnej výzvy zo strany banky pred postúpením pohľadávky, nereagoval.

Zástupca vedľajšieho účastníka svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil v podaní z 27.6.2016, pridržiaval sa písomného vyjadrenia z 16.2.2016 a s poukazom na uvedené navrhol podaný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania spolu vo výške 382,29 eur.

Vykonaným šetrením súd zistil, že odporkyňa má štátnu príslušnosť Poľskej republiky s tým, že posledná známa adresa menovanej v Poľskej republike je na adrese Ratno Gorne 22. Súdu sa nepodarilo doručiť odporkyni do vlastných rúk návrh na vyjadrenie, predvolanie na stanovený termín pojednávania na adrese jej posledného pobytu na území SR ani v Poľskej republike, a to prostredníctvom dožiadaného súdu v PĽR, kedy listinnú zásielku neprevzala v úložnej lehote. Preto jej súd uznesením tun. súdu -174 z 20.5.2016 ustanovil podľa § 29 ods. 2,6 O.s.p. opatrovníčku p. Oľgu Filipeje, súdnu tajomníčku Okresného súdu Partizánske, ktorá ju zastupovala v konaní. Opatrovníčka odporkyne sa k návrhu nevyjadrila, na stanovený termín pojednávania sa bez ospravedlnenia nedostavila, preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti, ako i v neprítomnosti navrhovateľa i vedľajšieho účastníka podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými v spise , a to zmluvou o úvere z 8.12.2005, oznámením o postúpení pohľadávky z 28.12.2010, zmluvou o postúpení pohľadávok

z 21.12.2010, oznámením od SlSP, a.s. z 2.12.2015, VOP Slovenskej sporiteľne, a.s., výpisom z úverového účtu odporkyne a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0372550177 z 8.12.2005 /č.l. 7 spisu / uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom, mal súd preukázané, že na základe uvedenej zmluvy pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporkyni úver vo výške 46.500,- Sk s úrokovou sadzbou 17,30%, ktorý úver sa zaviazala odporkyňa splácať vždy k 20. dňu v mesiaci, v splátkach po 1241,- Sk s tým, že splatnosť prvej splátky sa dohodla 20.1.2006 a konečná splatnosť úveru 20.1.2010. V článku II bod 2 sa odporkyňa ako dlžník zaviazala splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky podľa sadzobníka a náklady veriteľa spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. V článku IV bod 2 sa dlžník a veriteľ dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov je 9,51%.V článku V. bod 2 zmluvy odporkyňa ako dlžník vyhlásila, že sa oboznámila so všeobecnými obch. podmienkami veriteľa a úverovými podmienkami, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. V článku V. bod 4 sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obch. zákonníka spravovať ustanoveniami Obch. zákonníka.

Z listu z 28.12.2010 mal súd preukázané, že v uvedenom liste pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. zaslala odporkyni oznámenie o postúpení pohľadávky na základe zmluvy o úvere č. 372550177 na navrhovateľa, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE z 21.12.2010 s tým, že uvedený záväzok vo výške 2937,65 eur s prísl. je možné od okamihu doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením uvedenej spoločnosti, čiže postupníkovi.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE z 21.12.2010 mal súd preukázané, že uvedenou zmluvou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpil spol. GENERAL FACTORING, a.s. t.j. navrhovateľovi pohľadávky, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 k tejto zmluve, a to v zmysle článku V. v spojení s článkom II. bod 2.1, pričom z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z č.l. 27 spisu súd zistil, že na navrhovateľa bola postúpená pohľadávka voči odporkyni na základe uzavretej zmluvy č. 372550177 s tým, že zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia predstavoval 2937,65 eur, z toho istina do splatnosti 2522,70 eur, úroky 414,95 eur a riadne úroky 37,59 eur, počet dní omeškania 1280, výška omeškanej splátky 1769,88 eur.

Z výpisu z úverového účtu odporkyne v Slovenskej sporiteľni, a.s. za obdobie od 8.12.2005 do 17.9.2011 / č.l. 156-163 spisu/ mal súd preukázané, že dlh z titulu nesplatenej istiny k 21.12.2010 predstavoval 2522,70 eur, dlh z titulu riadnych úrokov 37,59 eur a dlh z titulu dlžných úrokov z omeškania 377,36 eur.

Z oznámenia od Slovenskej sporiteľne, a.s. z 2.12.2015 /č.l. 66 spisu/ súd zistil, že pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o úvere 0372550177, bola postúpená Slovenskou sporiteľňou a.s. na postupníka zmluvou z 21.12.2010, v súvislosti s čím odovzdala zmluvu o úvere a súvisiacu dokumentáciu o záväzkovom vzťahu postupníkovi, na základe čoho požiadala súd, aby sa súd vo veci požiadavky oznámenia, či bolo dodržané pred postúpením ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, dotazoval priamo na postupníka.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 ods. 1, 2 cit. zákona, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru

bez platby úroku a poplatkov, ktoré zabezpečujú splatenie úveru jednou splátkou, d) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, ...

Podľa § 23a ods. 1,2 Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. 2) Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 92 ods. 8) Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení platnom od 1.1.2009 , ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

V danej veci ide o konanie s cudzím prvkom vzhľadom k tomu, že odporkyňa má štátnu príslušnosť Poľskej republiky a bydlisko na území Poľskej republiky i Slovenskej republiky. Právomoc súdu SR súd posudzoval podľa Nariadenia EP a Rady /EÚ/ č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a to podľa čl. 18 ods. 2. Rozhodné právo v danej veci je právo Slovenskej republiky, a to v zmysle NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), a to článku 6 ods. 1.

Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných ustanovení s prihliadnutím k tomu, že v konaní bola zo strany zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne vznesená námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na uplatňovanie uvedeného nároku na súde, súd ako prvoradú riešil v konaní otázku, či je navrhovateľ aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie predmetnej pohľadávky v konaní voči odporkyni. V konaní bolo nesporne preukázané, že na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere z 8.12.2005 bol poskytnutý odporkyni spotrebiteľský úver bezúčelový, na základe čoho sa predmetná zmluva v zmysle § 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebit. úveroch považuje za spotrebiteľský úver. V súvislosti s riešením otázky, či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky je potrebné uviesť, že na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať i ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení platnom od 1.1.2009 v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Navrhovateľ v tomto konaní nepreukázal, že odporkyni bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy bola odporkyňa nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, za predpokladu doručenia

písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Súd dospel k záveru, že v zmysle citovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia zákona, na ktoré poukázal. I z dôvodovej správy k Zákonu o bankách (§ 92 ods. 8) vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa názoru súdu, zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní postúpiť. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pristúpením k argumentácii, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, a to na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by bolo v rozpore s účelom Zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného vzťahu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

V predmetnej veci z oznámenia od Slovenskej sporiteľne, a.s. z 2.12.2015 súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. nedisponuje požadovanými listinnými dôkazmi / výzvami pred postúpením pohľadávky/, pričom uviedla, že odovzdala zmluvu a súvisiacu dokumentáciu o záväzkovom vzťahu na navrhovateľa, teda postupníka, ktorému pohľadávku postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.12.2010. Zástupca navrhovateľa napriek vyjadreniu zástupcu vedľajšieho účastníka, aby predložil súdu výzvu a doručenku výzvy odporkyni na úhradu dlžnej sumy pred postúpením pohľadávky, nereagoval a nereagoval ani na výzvu súdu z 20.6.2016 /č.l. 186 spisu/, aby predložil súdu listinné dôkazy v súvislosti so splnením ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách .

Navrhovateľ sa po čiastočnom späťvzatí návrhu v podaní z 24.3.2016 domáhal voči odporkyni zaplatenia 535,47 eur, teda zaplatenia 13 splátok splatných v období od 20.11.2009 do 20.11.2010, t.j. 13 splátok po 41,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 535,47 eur od 22.12.2010 do zaplatenia. Navrhovateľ napriek výzve súdu v konaní nepreukázal, že by pôvodný veriteľ zaslal odporkyni výzvu na zaplatenie omeškaného dlhu, a to pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa zmluvou z 21.12.2010, a teda, že postupoval v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách, na základe čoho súd konštatuje, že v časti žalovanej istiny s prísl. nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa, t.j. Slovenskej sporiteľne, a.s. na navrhovateľa, a to v zmysle § 39 Obč. zákonníka, preto súd návrh pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi, t.j. vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal náhradu trov konania účelných na uplatňovanie alebo bránenie práva v tomto konaní.

Zástupca vedľajšieho účastníka si vyčíslil trovy konania v podaní z 27.6.2016 v celkovej výške 382,29 eur. Súd mu priznal náhradu trov konania z titulu trov právnych služieb za dva úkony právnej služby á 111,21 eur / vypočítané z pôvodne žalovanej istiny 3937,65 eur/, a to za prevzatie veci a vyjadrenie vo veci z 16.2.2016 a v rozsahu jednej štvrtiny za zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní 31.3.2016 vo výške 27,80 eur + 1 x režijný paušál 8,39 eur, 2 x režijný paušál á 8,58 eur, náhradu cestovného v uplatnenej výške jednej štvrtiny, t.j. 14,20 eur za účasť na pojednávaní 31.3.2016 ( cesta Lučenec

- Prievidza a späť) / 240 km, spotreba 5,3l/100 km, cena pohonných hmôt 1,012 eur, t.j. spolu trovy konania vo výške 289,97 eur + 20% DPH, t.j. 57,99 eur a teda spolu 347,96 eur, ktoré je povinný

nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne navrhovateľ, keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný. Súd nepriznal zástupcovi vedľajšieho účastníka uplatnený nárok na náhradu za stratu času v rozsahu 28,60 eur, za čas strávený cestou do miesta pojednávania a späť uplatnený v zmysle § 17 advokátskej tarify dňa 31.3.2016 s poukazom na skutočnosť, že uvedeného pojednávania, ktoré bolo odročené bez prejednania, sa zúčastnil nie samotný zástupca vedľajšieho účastníka JUDr. Cifra, ale splnomocnený advokátsky koncipient Mgr. Branislav Krkoška. Právo na náhradu za stratu času advokátovi je upravené aj v ust. § 24 ods. 2 zák.č . 586/2003 Z.z. o advokácií, toto ustanovenie však neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta (§ 63 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z.). Advokátsky koncipient je v zmysle § 64 citovaného zákona v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa upravuje pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu času možno preto priznať iba v takom prípade, ak úkony právnej služby vykoná advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Nakoľko pojednávania na súde prvého stupňa sa zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu s advokátom zastupujúcim vedľajšieho účastníka, náhrada za stratu času za pojednávanie, mu podľa názoru súdu nepatrí. Uvedené konštatoval vo svojom rozhodnutí i Krajský súd v Trenčíne č.k. -173 z 22.1.2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.