Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-75-2014.pdf
PDF · 101.81 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/75/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Vladimírom Sklenkom v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 3.602,71 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.157,70 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % p. a. z dlžnej sumy 1.157,70 EUR odo dňa 11.04.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 69 EUR za zaplatený súdny poplatok za návrh, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.06.2014 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 3.602,71 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% z dlžnej sumy3.602,71 EUR odo dňa 11.04.2013 až do zaplatenia ako aj trov konania pozostávajúceho zo súdneho poplatku, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh bol odôvodnený tým, že dňa 27.06.2012 došlo k dopravnej nehode na komunikácii D1 km: 383,400 spôsobenej vozidlom EVČ: W. XXX O., ktorého prevádzkovateľ je povinne zmluvne poistený u žalovaného. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel, stĺpikov a ich príslušenstva, a tým aj ku škode na majetku žalobcu vo výške 5.300,85 EUR. Listom číslo 8470/6402/40202/2013 zo dňa 16.06.2009 si žalobca uplatnil u žalovaného náhradu škody z vyššie uvedenej škodovej udalosti. Následne žalovaný listom Oznámenie o poistnom plnení ktorý bol doručený žalobcovi dňa 03.04. 2013 oznámil, že poukázal na účet žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 1.698,14 EUR. Ďalej uviedol, že sumu 3.602,71 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi celkovou škodou na majetku žalobcu a uhradeným poistným plnením, prehodnotí po doložení rozpisu jednotlivých prác.
Žalobca listom doručeným žalovanému dňa 28.05. 2013 požiadal žalovaného o zdôvodnenie postupu číslo 8470/6402/40202/2013 a uvedenie konkrétnych dôvodov zníženia poistného plnenia.
Žalovaný na uvedenú žiadosť nereagoval a žalobcovi neposkytol akúkoľvek odpoveď.
Z dôvodu plynutia premlčacej lehoty a pre zjavnú nespoluprácu žalovaného, si žalobca uplatnil nárok na nepriznanú časť náhrady škody vo výške 3.602,71 EUR súdnou cestou.
Súd vo veci vydal dňa 18.07. 2014 uznesenie, ktorým vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia vyjadril pod následkom vydania rozsudku pre zmeškanie.
Žalovaný dňa 15.08. 2016 doručil súdu svoje vyjadrenie v ktorom uviedol, že žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 5 300.85 EUR. Žalovaný tento nárok posúdil a žalobcovi vyplatil plnenie vo výške 1698,14 EUR. V oznámení o poistnom plnení odporca uvádza k neuznanej časti nároku, že po doložení rozpisu jednotlivých prác tento nárok prehodnotí. Žalobca požadované doklady nedoložil a aj vo svojom návrhu (čl. III) uvádza, že nevedel identifikovať náklady vynaložené na uvedenie komunikácie do pôvodného stavu. Žalovaný má za to, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ V zmysle citovaného ustanovenia nedošlo k poskytnutiu časti poistného plnenia, ktorá nebola podľa názoru žalovaného dostatočným spôsobom preukázaná. Odkaz žalobcu na ustanovenie § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poškodený nemusí preukazovať porušenie povinnosti prevádzková tela, ale len skutočnosť, že ku škode došlo pri prevádzke motorového vozidla, zakladá len objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla avšak nie povinnosť poisťovateľa plniť nárok v plnom rozsahu vakom bol uplatnení aj bez jeho dostatočného preukázania. Bolo by to v rozpore práve s citovaným ustanovením § 15 ods. 1 zákona o PZP.
Rovnako v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 písm. a/ zákona o PZP je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Ako uvádza navrhovateľ, po doručení oznámenia o poistnom plnení sa obrátil na odporcu so žiadosťou o zdôvodnenie postupu, listom zo dňa 21.05.2013, pričom uvádza, že na uvedenú žiadosť mu nebola poskytnutá žiadna odpoveď, uvedené tvrdenie sa však podľa odporcu nezakladá na pravde. Žalobcovi bola dňa 20.06. 2013 zasielaná odpoveď označená ako ,, Vyrozumenie k oznámeniu poistnej udalosti “, pričom bolo žalobcovi oznámené, že vo Vašom vyčíslení sa nachádzala dodávateľská faktúra, ktorá neobsahovala žiadne prvky činnosti, materiálov alebo dopravy. Po jej doručení je možné výšku náhrady škody prehodnotiť.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný sa nebráni poskytnutiu poistného plnenia vtákom rozsahu, v akom bolo preukázané. Podľa doposiaľ doložených dokladov však nepriznaná časť náhrady škody, tohto sporu preukázaná nebola, čo v návrhu uznal aj navrhovateľ (čl. III) a z tohto dôvodu poskytnutá nebola.
Na vyjadrenie žalovaného zaslal svoje vyjadrenie žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.12. 2014 v ktorom uviedol, že by chcel upriamiť pozornosť na skutočnosť, že predmetná škodová udalosť bola uplatnená u žalovaného dňa 29.01.2013 a doručená 01 .02.2013.
Spolu s listom Nehoda zo dňa 27.06.2013 bolo žalovanému zaslané štandardné vyčíslenie nároku na náhradu škody ,, Hlásenie o škode“, ktoré pozostávalo z vyčíslenia dopravných, mzdových a materiálnych nákladov. Tieto boli vyčíslené spolu na 5300,85 Eur.
Pre ešte zrozumiteľnejšie ozrejmenie pracovných činností mechanizmov, žalobca pripája popis činností jednotlivých strojov a dopravných zariadení, nevyhnutne potrebných na zabezpečovaní následkov dopravnej nehody zo dňa 27. 06. 2012.
Žalobca si opätovne dovolí pripomenúť, že vyčíslenie bolo vypracované štandardným spôsobom vyčísľovania škôd, ktoré si u odporcu ako u poisťovateľa prevádzateľov dopravných prostriedkov už niekoľko rokov uplatňuje.
Z uvedeného je zrejmé, že všetky činnosti súvisiace s obnovou pôvodného stavu komunikácie si navrhovateľ vykonával sám a vlastnými prostriedkami. Žiadnou dodávateľskou faktúrou pre túto konkrétnu škodovú udalosť nedisponuje, keďže žiaden externý subjekt na výmene poškodených zvodidiel neparticipoval.
Žalobcovi preto nie je zrejmé, o akú dodávateľskú faktúru žalovaný opiera svoje tvrdenia, a o aké vysvetlenie a ozrejmenie dodávateľskej faktúry žiadal, keďže všetky náklady na obnovu pôvodného stavu komunikácie sú uvedené a vyčíslené v Hlásení o škode.
Ako už z vyššie uvedeného vyplýva, tvrdenie žalovaného, že žalobca nevedel identifikovať vlastné náklady vynaložené na uvedenie komunikácie do pôvodného stavu, nemožno považovať za pravdivé. Tieto náklady žalobca identifikoval a určil celkom presne a štandardným spôsobom. Žalobca však nevedel identifikovať, ktoré náklade a z akých konkrétnych dôvodov mu neboli priznané odporcom.
Keďže v oznámení o poistnom plnení, v ktorom žalovaný ukončil šetrenie poistne] udalosti dňa 26.03. 2013, bolo poistné plnenie znížené o 3602,71 EUR, žalobca nepovažuje za dodatočné vysvetlenie vo forme ,, po doložení rozpisu jednotlivých prác prehodnotíme.“
Z vysvetlenia nie je zrejmé, ktorú položku žalovaný žalobcovi nepriznal, a teda či nepriznané poistné plnenie tvoria takmer v celej výške nepriznané dopravné náklady, alebo sa neuznané poistné plnenie skladá napr. z čiastočne nepriznaných dopravných nákladov alebo z amortizačnej zrážky na materiál použitý pri výmene zvodidiel.
Poukázal na § 11 ods. 6 písm. a/ PZP.
Ako už bolo uvedené, navrhovateľ pri odstraňovaní škody a preukazovaní nároku na náhradu škody, postupoval štandardným spôsobom v súlade s cestným zákonom a technickými podmienkami, ktoré určujú, aké mechanizmy sa na oprave komunikácie a jej zabezpečení majú používať. V zmysle citovaného ustanovenia je poisťovateľ povinný skončiť prešetrovanie do troch mesiacov od oznámenia škodovej udalosti, ak bol nárok na náhradu škody preukázaný.
Žalovaný ukončil šetrenie Poistnej udalosti 26.03.2013 v zmysle ust. § 11 ods. 6 písm. a/ PZP musel teda nárok na náhradu škody zo strany žalobcu preukázaný. musel byť teda nárok na náhradu škody zo strany navrhovateľa preukázaný.
Pokiaľ si ale žalovaný myslí opak, prečo žalobca pred ukončením šetrenia poistnej udalosti neinformoval o nedostatočnom preukázaní nároku? Veď práve súčinnosť a kooperácia by mali viesť k oprávnenému priznaniu poistného plnenia, pokiaľ mal žalovaný pri likvidácií nejasnosti neznamená to, že mal len jednou vetou „po doložení rozpisu jednotlivých prác prehodnotíme“ skrátiť poistné plnenie o takmer 70%, pričom žalobca ani takéto objasnenie v zmysle ust. 11 ods. 6 písm. b/ zákona o PZP nepovažuje za dostačujúce.
Jediná komunikácia, ktorá medzi žalobcom a žalovaným prebehla, bola vyvolaná výzvou zo strany žalobcu, a ako odpoveď bol žalovaným zaslaný list Vyrozumenie k oznámeniu poistnej udalosti, tri mesiace po ukončení šetrenia poistnej udalosti, ktorý vyzýval žalobcu na objasnenie dodávateľskej faktúry, o existencií ktorej žalobca nemá ani informáciu, keďže všetky opravy vykonané na komunikácii v súvislosti so škodovou udalosťou si žalobca hradil sám z vlastných zdrojov.
Nejasnosť žalovaného vysvetlenia krátenia poistného plnenia potvrdzuje aj fakt, že v predmetnom liste Vyrozumenie k oznámeniu poistnej udalosti sa dokonca ani číslo poistnej zmluvy 6556709039 nezhoduje s číslom poistnej zmluvy uvedenom na Oznámení o poistnom plnení poistná zmluva: 6556710590.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ani po vyjadrení žalovaného nemá vedomosť o tom, ktoré položky z vyčíslenej náhrady škody neboli priznané a v akej výške a zároveň považuje svoj nárok na náhradu škody za plne preukázaný, má za to, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi náhradu škody v uplatnenej výške v zmysle ust. § 9 ods. 6 cestného zákona v plnom rozsahu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom povereného zástupcu žalobcu, poverený zástupca žalovaného sa písomne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd sa oboznámil s Hlásením o škode zo dňa 19.12.2012, Listom zo dňa 21.05.2013
- číslo 8470/34990/10701/2013 s doručenkou, listom zo dňa 29.01.2013 číslo 8470/6402/40202/2013 s doručenkou, oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.03. 2013, záznamom zo dňa 28.06. 2012,
záznamom dopravnej nehody, vyčíslením škody žalobcom, výdajka, fotodokumentáciou založenou v súdnom spise, základnou úrokovou sadzbou ECB, vyrozumením k oznámeniu poistnej udalosti, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/261/2014-108 zo dňa 27.1. 2015, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/103/2011-184 zo dňa 01.12. 2011, uznesením Okresného súdu Bratislava I., č.k. 27Cb/75/2014-79 zo dňa 19.05. 2015, informatívnym výpismi žalovaného z obchodného registra, a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise.
Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania je nesporné a z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 27.06.2012 došlo k dopravnej nehode na komunikácii D1 km: 383,400 spôsobenej vozidlom EVČ: W. XXX O., ktorého prevádzkovateľ je povinne zmluvne poistený u žalovaného. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel, stĺpikov a ich príslušenstva, a tým aj ku škode na majetku žalobcu vo výške 5.300,85 EUR.
Súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý škodu spôsobil, mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla u žalovaného a žalobca si správne uplatnil náhradu celej škody u žalovaného.
Následne žalovaný listom Oznámenie o poistnom plnení ktorý bol doručený žalobcovi dňa 03.04. 2013 oznámil, že poukázal na účet žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 1.698,14 EUR. Ďalej uviedol, že sumu 3.602,71 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi celkovou škodou na majetku žalobcu a uhradeným poistným plnením, prehodnotí po doložení rozpisu jednotlivých prác.
Žalovaný doručením súdu dňa 22.04. 2015 oznámil súdu, že po rokovaniach medzi žalobcom a žalovaným došlo zo strany žalobcu k doloženiu ďalších dokladov potrebných na zlikvidovanie poistnej udalosti, na základe ktorých žalovaný pristúpil k poskytnutiu poistného plnenia vo výške 2445,01 EUR.
Súd uznesením č.k. 27Cb/75/2014-79 zo dňa 19.05. 2015 konanie čiastočne zastavil o sumu 2.445,01 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne od 11.04. 2013 do zaplatenia a žalobcovi vrátil súdny poplatok z návrhu v sume 147,00 EUR.
Poverený zástupca žalobcu sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaných návrhov založených v súdnom spise, pričom poukázal opätovne na § 9 ods. 6 cestného zákona, podľa ktorého subjekt, ktorý spôsobil poškodenie pozemnej komunikácie je povinný uhradiť správcovi komunikácie, teda žalobcovi, náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu, ak sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Uviedol, že pri oprave postupoval v súlade s technickým predpisom 2/2010, ktorý predpisuje správcovi komunikácie spôsob usporiadania a zotrvania vozidiel na mieste dopravnej nehody a zároveň opravy poškodenia.
V zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
V zmysle § 427 fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (ods. 1). Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla (ods. 2).
Podľa § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk (ods. 1). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa skutočná škoda uvedením do predošlého stavu (ods. 3).
V zmysle § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase jej poškodenia.
V zmysle § 9 ods. 6 Zákona č. 135/1961 Zb. pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti je povinný ten, kto poškodenie spôsobil uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.
Správu pozemných komunikácií vykonáva, ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory a koncesných ciest - Národná diaľničná spoločnosť (Zákon číslo 135/1961 Zb.).
Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca vynaložil náklady na opravu cestnej komunikácie vo výške 5.300,85 EUR. Z ustanovenia § 9 ods. 6 cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, bez akéhokoľvek obmedzenia. Tieto náklady žalobca preukázal listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie nákladov žalovaným.
Podľa názoru súdu nemožno od žalobcu požadovať, aby on ako správca komunikácie doplácal na dopravnú nehodu, odhliadnuc od toho, že komunikáciu je potrebné uviesť do pôvodného stavu, čo nie je možné inak len za použitia nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, keďže v zmysle Vyhl. MVRR číslo 158/2004 Z.z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, ktorá skutočnosť bráni pri výmene použitia starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon ani navrhovateľ nemusí mať k dispozícii, navyše tieto už vôbec nemusia zodpovedať aktuálnym normám. Poškodený (žalobca) by nemal doplácať na nehodu. Opravou zvodidiel nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel nenavýšila ich úžitkové vlastnosti. Žalobca v tomto prípade nemal možnosť voľby či si nechá vec opraviť alebo si poškodenú vec opraví sám, prípadne ponechá neopravenú, ale bol povinný vzniknuté poškodenie odstrániť.
Taktiež podľa súdu žalobca pri oprave postupoval v súlade s technickým predpisom 2/2010, ktorý predpisuje správcovi komunikácie spôsob usporiadania a zotrvania vozidiel na mieste dopravnej nehody a zároveň opravy poškodenia.
Po opísaní skutkového stavu, ktorý nebol medzi účastníkmi konania sporný je potrebné iba ustálenie otázku sumy 1.157,70 EUR ktorá predstavuje dopravné náklady, ktoré žalobca vynaložil na odstránenie poškodenia komunikácie. Žalobca pri vyčíslení škody postupoval podľa § 9 odsek 6 zákona číslo 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je povinný ten, kto škodu spôsobil uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu v celej miere.
Tu súd zastáva názor, že pre vyriešenie spornej otázky výšky poistného plnenia je rozhodujúce, že vec sa riadi právnym režimom upraveným v zákone číslo 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, v zmysle ktorého vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu v celej miere.
Žalobcovi vznikol nárok na náhradu celej ním uplatnenej škody aj v spojení vynaložených dopravných nákladov ktoré vynaložil na odstránenie poškodenia komunikácie ktorých výšku jasne preukázal. Aj podľa názoru súdu odstránenie tohto poškodenia nebolo v danom čase možné vykonať iným spôsobom. Žalobca postupoval v súlade s technickým predpisom 2/2010, ktorý predpisuje správcovi komunikácie spôsob usporiadania a zotrvania vozidiel na mieste dopravnej nehody a zároveň opravy poškodenia. Neobstojí tak ani názor žalovaného, že by bolo hospodárnejšie ak by predmetné vozidlá prichádzali a zároveň odchádzali z miesta nehody pri vykonaní nehody. Podľa súdu ide o absurdnú úvahu vzhľadom na striktné predpisy, ktoré by mal žalovaný ovládať a hlavne vo vzťahu k zabezpečeniu bezpečnosti a plynulosti na komunikácii, a tak predmetné vozidlá museli zostať na mieste opravy po celý čas. Suma je preukázaná, kde predstavuje účtovný a obstarávací náklad na jednotlivé vozidlá, kde je zároveň zohľadnený koeficient miery opráv a miery odpisov.
K záveru súd uvádza, že predmetná oprava nemohla byť prevedená iným spôsobom, než za použitia nových dielov, pričom pri oprave neboli použité diely kvalitnejšie či diely nadštandardné. Opravou týchto zvodidiel ani nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel nezvýšila ich úžitkové vlastnosti. Odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu smerovalo len k odstráneniu následkov na uvedenie veci do pôvodného stavu a nemožno od poškodeného požadovať, aby on doplácal na vzniknutú dopravnú nehodu.
Súd pritom musí nielen rešpektovať právo ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo preto musí byť predovšetkým na strane spravodlivosti a nie iba súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel chráneného záujmu. V tomto prípade zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná jeho majetková ujma.
Žalobcovi vznikol nárok na náhradu ním uplatnenej škody, ktorej výšku riadne preukázal a ktorú žalovaný žalobcovi nevyplatil.
V zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. vzniklo žalobcovi tiež právo na úrok z omeškania z uvedenej sumy vo výške 5,75 % . Žalobca špecifikoval časový úsek, za ktorý požaduje zaplatenie úrokov z omeškania. Úroky z omeškania požaduje od žalovaného odo dňa 11.04.2013, preto mu ich súd priznal počnúc týmto dňom až do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý v veci úspech nemal.
Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 69 EUR podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku z dôvodu, že žalobca v plnom rozsahu v predmetnom konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal ním tvrdené skutočnosti uvedené v žalobnom návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.