Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_40C-14-2016.pdf
PDF · 88.61 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/14/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľa: E. J. I., I..W..V.., I. I. N. X, XXX XX D., X.V.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: K. J., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXXX/XX, Ž., štátna občianka SR, o zaplatenie 340,57 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 170,07 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 32,29 eur od 26.01.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 49,07 eur od 26.02.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 40,91 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 47,80 eur od 26.12.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Písomným návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 21.01.2016, sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporkyni bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 340,57 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 170,50 eur od 26.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 32,29 eur od 26.01.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 49,07 eur od 26.02.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 40,91 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 47,80 eur od 26.12.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca I. T., O..I.., J. XX, XXX XX D., X.: XXXXXXXXXX (ďalej len „postupca“) na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Postupca uzavrel dňa 16.03.2012 s odporkyňou zmluvu č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol odporkyni telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve, za podmienok, stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Odporkyňa sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu, stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval odporkyni cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil odporkyni vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil navrhovateľovi pohľadávky na faktúrach, bližšie špecifikovaných v návrhu. Rozpis jednotlivých vyúčtovaných položiek je uvedený v pripojených faktúrach. Faktúry sú očíslované variabilnými symbolmi. Odporkyňa ku dňu vyhotovenia návrhu odo dňa postúpenia pohľadávky navrhovateľovi dlžnú čiastku neuhradila. Navrhovateľ si zároveň uplatnil aj nárok na zákonné úroky z omeškania.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám, ktoré jej boli riadne doručené do vlastných rúk dňa 25.04.2016, v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila a zostala absolútne procesne nečinná.
Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. a ust. § 156 ods. 1 a 3 O.s.p., vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 30.06.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 21.06.2016.
Súd, na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
Postupca, ako Podnik, a odporkyňa, ako Účastník, dňa 16.03.2012 uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na základe predmetnej zmluvy postupca zapožičal odporkyni SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, pridelil k nej účastnícke telefónne číslo 0911360702 a zaviazal sa poskytovať odporkyni verejné elektronické komunikačné služby, ako program služieb „Relax 60+ (120)“. Odporkyňa v zmluve vyhlásila, že sa oboznámila s obsahom zmluvy, ako aj so všeobecnými podmienkami a cenníkom, ktoré sa ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy zaviazala dodržiavať. Ďalej si záväzne objednala v zmluve špecifikované služby a zaviazala sa riadne a včas plniť všetky povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy, dodatku k zmluve, všeobecných podmienok a cenníka, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb.
Postupca, ako Podnik, a odporkyňa, ako Účastník, ďalej uzavreli dňa 16.03.2012, dodatok k predmetnej zmluve o poskytovaní verejných služieb.
Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že postupca vyúčtoval odporkyni faktúrami č. XXXXXXXXXX, so splatnosťou dňa 25.12.2012 v sume 170,50 eur, č. XXXXXXXXXX, so splatnosťou dňa 25.01.2013 v sume 32,29 eur, č. XXXXXXXXXX, so splatnosťou dňa 25.02.2013 v sume 49,07 eur, č. XXXXXXXXXX, so splatnosťou dňa 25.03.2013 v sume 40,91 eur a č. XXXXXXXXXX, so splatnosťou dňa 25.12.2013 v sume 47,80 eur, cenu služieb v celkovej výške 340,57 eur, podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, v znení dodatku a podľa platného cenníka.
Súd mal napokon za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni, špecifikovanú v prílohe zmluvy.
Navrhovateľ listom zo dňa 01.12.2015 oznámil odporkyni postúpenie predmetnej pohľadávky a vyzval ju na jej úhradu v dodatočnej lehote najneskôr do 04.12.2015.
Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) ZEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa ust. § 44 ods. 1 ZEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi postupcom a odporkyňou vznikol záväzkovo-právny vzťah, vyplývajúci z uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Právu odporkyne na poskytovanie služieb podľa zmluvy postupcom zodpovedala povinnosť odporkyne uhradiť postupcovi cenu týchto služieb podľa cenníka.
Súd mal tak v konaní preukázané, že postupcovi vznikol voči odporkyni nárok na zaplatenie doposiaľ neuhradenej ceny poskytnutých služieb, v súlade so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, dodatkom, všeobecnými podmienkami, cenníkom a vyššie uvedenými faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, spolu vo výške 170,07 eur. Súd tak z tohto dôvodu a súčasne z dôvodu, že odporkyňa sa neuhradením ceny týchto služieb v lehote splatnosti, uvedenej na predmetných faktúrach, dostala do omeškania, ako aj s poukazom na vyššie uvedené postúpenie tejto pohľadávky podľa ust. § 524 a nasl. OZ navrhovateľovi, ako singulárnemu sukcesorovi, priznal nárok na zaplatenie sumy 170,07 eur a odporkyňu týmto rozsudkom zaviazal na jej zaplatenie.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má právo veriteľ požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Súd taktiež priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z uvedenej sumy v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to vo výške 8,75 % ročne a 8,25 % ročne (ako úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyšší než základná úroková sadzba ECB, ktorá prestavovala k prvému dňu omeškania sadzbu 0,75 % a 0,25 %), a to vždy odo dňa, nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej faktúry (keďže každá z faktúr mala odlišný deň splatnosti).
Osobitne sa súd zaoberal faktúrami č. XXXXXXXXXX, so splatnosťou dňa 25.12.2012 v sume 170,50 eur, ktorou postupca vyúčtoval odporkyni cenu služieb podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a platného cenníka. Z uvedenej faktúry si navrhovateľ uplatnil sumu 170,50 eur.
Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Súd, v súlade s vyššie cit. ustanovením zákona č. 250/2007 Z. z. prioritne, z úradnej povinnosti, skúmal, či záväzok odporkyne, vyplývajúci z uvedenej zmluvy je premlčaný, nakoľko v danom prípade ide o nárok navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Postupca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Odporkyňa túto zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.
Nakoľko v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd z úradnej povinnosti skúmal existenciu prípadného premlčania pohľadávky navrhovateľa, uplatnenej z predmetnej faktúry.
Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd pri posúdení premlčania sumy 170,50 eur, vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX vychádzal z toho, že faktúra sa stala splatnou dňa 25.12.2012. Deň, nasledujúci po tomto dni, je dňom, kedy mohol navrhovateľ uplatniť právo na zaplatenie sumy 170,50 eur na súde prvýkrát a od tohto dňa plynie trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde. Pokiaľ teda navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súde až dňa 21.01.2016, podal ho po uplynutí trojročnej premlčacej doby, počítanej vyššie uvedeným spôsobom, a preto súdu nezostalo iné, ako konštatovať, že nárok navrhovateľa je premlčaný, a to v časti o zaplatenie sumy 170,50 eur. Preto súd návrh v časti o zaplatenie sumy 170,50 eur, spolu s príslušným úrokom z omeškania zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na iba čiastočný úspech oboch strán vo veci, s prihliadnutím na skutočnosť, že odporkyňa, na rozdiel od navrhovateľa, ani nenavrhla zaviazať druhého účastníka na náhradu trov konania, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z úspešných účastníkov ani len čiastočne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).