Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/50/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe maloleté deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov

- matky: D. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. B. XX, H., Rakúsko, zastúpená spoločnosťou: Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o., so sídlom Rajská 7687/7, Bratislava, a otca: D. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, K., t. č. bytom L. M. XX/X, K., v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -519 zo dňa 14.02.2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Návrh matky na zastavenie konania sa z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zmenu zverenia maloletého A. a maloletej C. (I. výrok). Zároveň určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v každom prvom nepárnom kalendárnom týždni v mesiaci v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod. bez prítomnosti matky. Miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí je miesto bydliska otca. Matka je povinná maloleté deti riadne pripraviť a v určenom čase a na určenom mieste odovzdať obe maloleté deti otcovi a otec je po ukončení styku povinný v určenom čase a na určenom mieste odovzdať obe maloleté deti matke. (II. výrok). Zároveň súd uložil maloletým deťom a ich rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, za účelom zlepšenia komunikačných a výchovných zručností rodičov, zvládnutia svojej rodičovskej role, rešpektovania role druhého rodiča, ako aj za účelom odstránenia aktuálnych problémov - odmietanie otca deťmi. Toto výchovné opatrenie bude realizované:

- v rozsahu 4 hodín samostatného poradenstva matke,

- v rozsahu 4 hodín samostatného poradenstva otcovi,

- v rozsahu 4 hodín poradenstva maloletému A.,

- v rozsahu 4 hodín poradenstva maloletej C.,

- v rozsahu 4 hodín spoločného poradenstva matke a otcovi,

- v rozsahu 10 hodín spoločného poradenstva rodičom a maloletým deťom

s tým, že presný čas stretnutí určí Referát poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, po dohode s každým z rodičov. Matka je povinná v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletých detí (III. výrok). Ďalej uložil matke povinnosť informovať otca raz mesačne, k poslednému dňu v mesiaci o zdravotnom stave maloletých detí vrátane absolvovaných vyšetrení a ich výsledkoch, o ich školských výsledkoch, hlavne priebežných hodnoteniach a dosahovanom prospechu v jednotlivých predmetoch, vrátane poskytnutia kópie polročného a koncoročného výsledku, o ich mimoškolských aktivitách a o ostatných podstatných a mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletých na emailovú adresu otca, ktorú je povinný oznámiť matke do 3 dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (IV výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (V. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. (ďalej len „“), , (ďalej len „“), čl. 7 ods. 2 druhá veta , čl. 8, čl. 12, bod 3. písm. a) a b), čl. 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, , , , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a vecne v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi a v časti uloženého výchovného opatrenia (odvolaním napadnuté časti) tým, že stretávanie sa maloletých detí s otcom je hlavne v ich záujme, nakoľko vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý pre ich ďalší citový vývoj. Rodičia nie sú schopní sa na styku dohodnúť bez zásahu štátnej moci. Otec sa dlhodobo s maloletými deťmi nestretáva a je pravdepodobné, že pokiaľ by rozhodnutie o styku bolo ponechané na dohodu rodičov, tak by sa styk s otcom neuskutočňoval. Je zrejmé, že nie je možné ponechať úpravu styku otca s maloletými deťmi na dohodu rodičov, ale je potrebné ho autoritatívne upraviť súdom, preto súd prvej inštancie určil presnú štruktúru styku otca s maloletými deťmi s presným určením času začiatku a ukončenia styku, ktorý by mali obaja rodičia v záujme maloletých detí dodržiavať. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia pripustil, že vzťah medzi maloletými deťmi a otcom je v súčasnosti narušený, jeho obnova však nie je možná bez pravidelného stretávania sa. Upozornil, že nevyhnutným aspektom pre „naštartovanie“ stretávania je spolupráca zo strany matky, nemožno totiž nevidieť konanie matky, ktorá bez súhlasu otca presťahovala deti do Rakúska a tým skomplikovala ich stretávanie sa s ním. Súd však dodal aj to, že otec svojím konaním, resp. nekonaním umožnil matke pôsobenie na deti, vrátane „odstrihávania“ detí od otca, kamarátov, starých rodičov. Súd prvej inštancie apeloval na matku, aby otca „oddémonizovala“, aby nepodliehala iluzórnym predstavám, že deti sú šťastné a nič in nechýba. Zohľadňujúc aktuálny vzťah medzi otcom a deťmi, súd prvej inštancie upravil styk v minimálnom rozsahu, bez prespávania. I keď je rozsah styku minimálny, zrejme bude klásť na matku isté nároky, jednak z hľadiska pôsobenia na deti, ako aj logisticky. Matka je však aktuálne tzv. „preferenčný rodič“, ktorý má najväčší vplyv na maloleté deti a je jej povinnosťou vytvoriť otcovi priestor na stretávanie sa s maloletými deťmi. Deti sa síce vyjadrili, že sa otcom nechcú stretávať, v zásade ale svoj postoj nevedeli dôveryhodne vysvetliť.

3. Pokiaľ ide o uložené výchovné opatrenia, k rozhodnutiu o jeho uložení dospel súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a postojov rodičov. Za daných okolností vyhodnotil ako nevyhnutné nariadiť psychologické poradenstvo rodičom za účelom zlepšenia ich komunikačných a výchovných zručností, zvládnutia svojej rodičovskej role a rešpektovania role druhého rodiča, nakoľko všetky doterajšie riešenia sa javili ako neúčinné. Súd prvej inštancie nariadil psychologické poradenstvo v rozsahu 4 hodín samostatného poradenstva pre každého z rodičov a 4 hodín spoločného poradenstva. Túto potrebu odôvodnil tým, že matka neakceptuje rolu otca, pričom sa zaštiťuje deťmi a ich chcením, jednoducho povie, že ona len plní vôľu deti. Ako vyplynulo z vyjadrení matky, nepovažuje za neštandardné, resp. za škodlivé, že svojím rozhodnutím vylúčila zo života deti nielen ich otca ale aj starých rodičov (rodičov matky). Na druhej strane, ani otec nie je vzorom efektívnej komunikácie. Volí voči matke nevhodné výrazy, čo zrejme negatívne vplýva na maloleté deti, aj komunikácia so samotnými deťmi nie je citlivá a rešpektujúca. I keď je frustrácia otca do istej miery pochopiteľná (nevidel deti mesiace, ba až roky), spôsob komunikácie otca smerom k deťom a hlavne k matke k zlepšeniu vzťahov s deťmi neprispeje. Výchovné opatrenie súd prvej inštancie nariadil aj deťom, nakoľko v priebehu konania dospel k názoru, že maloleté deti sú natoľko ovplyvnené vo svojom nazeraní na otca (či už vedome alebo nevedome), že bez odbornej pomoci nie je možné tieto nánosy odstrániť.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi (výrok II.) a proti uloženiu výchovného opatrenia (výrok III.) podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá namietala, že tvrdenie otca o nedodržiavaní dohody ohľadne styku s maloletými, sa nezakladá na pravde a neodzrkadľuje právny ani skutkový stav, nakoľko jediná dohoda, ktorá bola uzavretá bola rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti matky a styk s otcom sa neupravil. Iná dohoda nikdy neexistovala, a teda nie je možné hovoriť o porušení dohody. Zároveň uviedla, že napriek skutočnosti, že boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti, nikdy nebránila ich styku s otcom, pričom toto tvrdenie potvrdzuje aj otec, keď uvádza, že sa s deťmi stretával raz či dva razy do týždňa. Dokonca po rozvode to bola práve matka, ktorá iniciovala stretávanie sa otca s deťmi, nakoľko otec po rozvode manželstva neprejavoval skoro žiaden záujem a maloleté deti - bola ochotná dať otcovi deti aj nad rámec, a teda viac ako raz či dva razy do týždňa. Navyše matka uvádza, že ide o štandardný styk deti s otcom, v prípade ak sú deti zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Matka umožňovala otcovi styk s maloletými deťmi, avšak maloleté deti postupne začali vnímať správanie otca, keďže v nich vyvolával negatívne emócie. Následne otec z nepochopiteľných dôvodov na obdobie približne štyroch rokov nekontaktoval maloleté deti a neprejavil o ne ani len záujem. To u maloletých detí vyvolalo pocit nechcenosti a ich už tak narušené citové väzby voči otcovi, úplne ochladli. Po štyroch rokoch bez kontaktu sa otec opäť ozval (po zistení, že maloleté deti sa chcú presťahovať do Rakúskej republiky) s tým, že nesúhlasí, aby sa presťahovali do Rakúskej republiky a že sa chce s deťmi vidieť. Toto stretnutie matka umožnila, avšak dopadlo tak, že deti odchádzali vystresované, nesústredené, smutné a s negatívnymi pocitmi voči otcovi. Na stretnutí ich otec odhováral od sťahovania sa do Rakúskej republiky, pričom maloletému A. sa vysmieval, že nebude ani rozumieť. Na základe správania sa otca k maloletým deťom bola matka nútená požiadať o pomoc odborníkov, a to psychologickú poradňu a tiež školského psychológa, keďže práve otec svojím konaním vyvolal u maloletých detí rôzne traumy a psychosomatické problémy. To podľa nej potvrdzuje aj psychológ N. I. D., N., keď konštatuje, že otec používa manipulatívne výchovne postoje a pedagogicky negramotné praktiky. Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Pezinok konštatovalo, že obe maloleté deti sú vnímavé, komunikatívne a vedia popísať svoje pocity a postoje. Zároveň bolo konštatované, že nie je vhodné ďalej maloleté deti nútiť k tomu, aby sa s otcom stretávali osobne a ak má otec záujem znovu obnoviť pozitívny vzťah so svojimi deťmi, určite to nepôjde násilím ani súdnym nariadením. Matka ďalej v odvolaní argumentovala názorom detí, ktorý podľa nej nebol vypočutý a rešpektovaný súdom prvej inštancie, k čomu doložila viacero rozhodnutí. V tejto súvislosti matka uviedla, že súd je povinný vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú detí zohľadniť najlepší záujem dieťaťa, o.i. sa zohľadňuje najmä bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. Maloleté deti dlhodobo žijú s matkou a jej manželom, ktorého považujú za svojho otca. Majú vytvorený stabilný a harmonický domov, kde im nič nechýba. K osobe otca sa v odvolaní vyjadrila v tom zmysle, že neakceptuje pocity detí, má agresívne sklony k nej aj k maloletým, slovne aj fyzicky útočí na jej manžela, deťom sa vysmieva a pod.

5. K uloženému výchovnému opatreniu sa matka v odvolaní vyjadrila v tom zmysle, že s uvedeným výrokom nesúhlasí, nakoľko vzhľadom na vážnosť situácie nie je v záujme maloletých detí, aby mali podstupovať sedenia – poradenstvá v neznámych priestoroch s neznámou osobou, keďže maloleté deti navštevovali a aj navštevujú svoju psychologičku D. O. A., ktorú poznajú a dôverujú jej. Okrem povinných stretnutí s otcom súd uložil maloletým deťom aj povinné stretnutia s ďalšou osobou, ktorá je pre nich cudzia. Ide tak o ďalšiu okolnosť, ktorá je pre deti stresujúca a spôsobilá privodiť psychické problémy. Matka trvá aj naďalej na tom, že pre najlepší záujem maloletých detí, je ich nenútiť na absolvovanie ďalších povinných stretnutí, kde budú opätovne otvárať témy na ktoré nemajú najlepšie spomienky a navyše s ďalšou cudzou osobou, ale ponechať ich na odborné poradenstvo u ich psychologičky D. O. A. z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Pezinok, ktorá im je známa a veria jej. Súd tak podľa odvolateľky nedostatočne zhodnotil najlepší záujem maloletých detí, a preto boli naplnené odvolacie dôvody podľa , a .

6. Matka tiež namietla samotné znenie rozsudku súdu prvej inštancie, keď uviedla, že opieranie odôvodnenia rozsudku na základe citátov z kníh, resp. beletrizovanie odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ako i poučenia matky, aby „oddémonizovala“ otca, nie je v súlade s právom na spravodlivý súdny proces. Rozsudok je tak nejasný, nezrozumiteľný a pôsobí zmätočne. Ďalej z rozsudku je dôvodne sa domnievať, že súd je naklonený na stranu otca, nakoľko matkine vyjadrenia bagatelizuje a nerešpektuje jej vôľu, napr. ohľadne výchovy a vedenia maloletých detí. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, zmätočné, nespĺňajúce zákonom a SR

vyžadované náležitosti a požiadavky pre súdne rozhodnutie a jeho odôvodnenie. Z uvedeného vyplýva, že jej právo na súdnu ochranu bolo porušené, keďže nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil, aké právne predpisy aplikoval pri posudzovaní daného prípadu a akým spôsobom vyhodnotil dôkazy vykonané v súdnom konaní, resp. dôkazy boli vyhodnotené nesprávne.

7. Matka na záver uviedla, že otec o deti neprejavoval záujem štyri roky. Maloleté deti tak nemajú k nemu vytvorené žiadne citové väzby a zároveň je zrejmé, že keďže otec nejavil záujem o maloleté deti štyri roky ani on nemôže mať vytvorené citové väzby k maloletým deťom a nepozná ich. Matka tak nerozumie, prečo súd túto zásadnú skutočnosť nezohľadnil pri svojom rozhodnutí, najmä s prihliadnutím na najlepší záujem maloletých detí. Celá situácia je spôsobená tým, že otec o maloleté deti neprejavoval záujem, nevšímal si ich, boli mu ľahostajné. Preto tu vyvstáva otázka, prečo tieto skutočnosti prvostupňový súd absolútne nezohľadnil v rozsudku. Osoba matky podľa názoru súdu démonizuje osobu otca pred maloletými deťmi, čo v žiadnom prípade neodzrkadľuje realitu, ktorá bola preukázaná počas celého konania.

8. K odvolaniu matka priložila správy z psychologického vyšetrenia, záznam o podaní oznámenia priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorý podal manžel matky na otca, úradný záznam o privolaní policajnej hliadky k matke z dôvodu, že deti s ním odmietali ísť na styk, k čomu ich on mal nútiť násilím.

9. Dňa 12.01.2024 matka doručila odvolaciemu súdu návrh na zastavenie konania z dôvodu absencie právomoci slovenských súdov, a to z toho dôvodu, že obvyklý pobyt maloletých detí sa nenachádza na území Slovenskej republiky, ale v Rakúsku.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – matkou ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( v spojení s ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku II. aj III. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutej časti ( ), a to vo výrokoch II. a III súdu prvej inštancie.

11. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

Podľa posledná veta , ustanovenia , , a 26 sa použijú primerane.

Podľa , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa , rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

V zmysle čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

V zmysle , starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

12. Otec sa podaným návrhom pôvodne domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom ich zverením do jeho osobnej starostlivosti, pričom jeho návrh bol zamietnutý (výrok I.), voči čomu sa otec neodvolal. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi a uloženia výchovných opatrení matke, otcovi aj maloletým deťom.

13. Naposledy bolo o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. -73 zo dňa 13.11.2014, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otcov styk s maloletými deťmi nebol súdom upravený. Spočiatku sa otec s maloletými stretával pravidelne, postupne vzťahy ochladli, po čase sa matka s deťmi navyše presťahovala do Rakúska, deti otca odmietajú, ich kontakt je minimálny, postoj k otcovi negatívny. Otec ako následok presťahovania maloletých do Rakúska podal návrh na zmenu zverenia.

14. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených požiadaviek, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a s poukazom na ustanovenie odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.

15. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v . Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava v pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom, zákon tak preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva z článku 41 ods. 4 , ale aj z ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval:“ je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01), dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).

16. Z vyjadrení matky o tom, že maloleté deti považujú za otca jej súčasného manžela, že im nič nechýba, že žijú v harmonickej a úplnej rodine a pod. odvolací súd vníma, že matka nechápe úlohu ich biologického otca v živote detí, bagatelizuje ju, snaží sa ho nahradiť svojim súčasným manželom. Je potrebné si uvedomiť, že deti môžu žiť v harmonickej rodine, mať za vzor jej manžela, môže im byť dokonca aj bližší ako ich biologický otec, ale v žiadnom prípade nie je možné odstrihnúť otca od maloletých detí. Dnes napokon nie je výnimočné, ak deti žijú v rodinách, kde sa nachádza matka, jej partner, otec, jeho partnerka, ale maloleté deti musia mať ujasnené vzťahy, musia im byť jasné hranice a nesmú byť vmanévrované do chaosu a zamieňania partnera matky s vlastným biologickým otcom (napríklad tým, že otca nazývajú krstným menom). Súd nemá dôvod stavať sa na stranu jedného alebo druhého rodiča (ako to v odvolaní tvrdí o súde prvej inštancie), súd sa má a musí postaviť na stranu maloletých detí. A nakoľko súd sa na vzniknutú situáciu musí pozrieť z profesionálneho nadhľadu, bez emócií, má štátom zverenú moc a kompetenciu rozhodnúť, čo je pre maloletých najlepšie. Takto postupoval aj súd prvej inštancie, keď napriek verbalizovanému nesúhlasu detí a evidentnému nesúhlasu matky priznal právo otca stýkať sa so svojimi maloletými deťmi. Prihliadol pritom na to, že aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

17. Je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.

18. Rodičovské práva a povinnosti toho rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, majú byť súdom upravené takým spôsobom, aby bol zabezpečený riadny a bezproblémový vývoj dieťaťa a to tak, aby rodič mal v rámci stanovenej úpravy nielen povinnosti, ale i práva a v rámci toho priestor jednak na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu a súčasne i na uplatňovanie svojho výchovného pôsobenia na svoje dieťa a prehlbovanie pocitu jeho spolupatričnosti s dieťaťom. Kontakt rodiča s jeho maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, že je potrebné, aby mu ustúpili niektoré iné záujmy, prípadne oprávnenia dotknutých osôb.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie posúdil vec v zmysle vyššie uvedených hľadísk a napadnutým výrokom určený rozsah úpravy styku je možné považovať za primeraný k zisteným skutkovým okolnostiam danej veci.

20. V súvislosti s odvolacími námietkami matky o tom, že názor maloletých detí nebol vzatý do úvahy odvolací súd uvádza, že názor maloletých detí je v konaní, kde sa koná o ich právach, samozrejme dôležitý. Avšak je potrebné vziať do úvahy ich vek, citové rozpoloženie, dobu odlúčenia od otca a to, že žijú s matkou, s ktorou majú pekný vzťah. Matka je pre nich primárnou osobou, ktorá má na nich najväčší vplyv, ktorá ich (spoločne s novým partnerom) formuje a ktorej sa chcú zavďačiť. Je prirodzené, že zdieľajú jej názor na otca, že preberajú jej vyjadrenia, hoci im možno ani nie je zrejmé, čo znamenajú (napríklad, keď sa C. vyjadrila, že otec je agresívny, hoci bolo očividné, že toto slovo nemá v bežnom slovníku a nevie celkom, čo znamená). Preto názor maloletých detí nemožno prevziať nekriticky, ale ho podrobiť analýze s ohľadom na zabezpečenie najlepšieho záujmu detí. A s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie je stretávanie detí s vlastným otcom (hoci zatiaľ iba postupné, opatrné, občasné) v najlepšom záujme detí.

21. Pokiaľ matka tvrdí v odvolaní, že stretávanie s otcom spôsobí deťom psychické problémy, tu odvolací súd práve poukazuje na prínos nariadených výchovných opatrení. Práve psychologická intervencia zameraná na všetkých účastníkov tohto vzťahu má zabezpečiť, že deti otca začnú postupne prijímať, ale na druhej strane by mala pomôcť aj otcovi v nasmerovaní k lepším reakciám voči deťom. Otec musí pristupovať k deťom vedome rešpektujúco. Nenechať sa ovládnuť naučenými vzorcami, ale uplatniť výchovu, ktorá bude ušitá na mieru pre práve jeho (citlivé a vnímavé) deti. K názoru odborníka - N. I. D., N., ktorý predložila matka (že otec používa manipulatívne výchovne postoje a pedagogicky negramotné praktiky) je potrebné sa postaviť zo strany otca sebakriticky a prijímajúco a posnažiť sa svoje slabé stránky v komunikácii s deťmi zlepšiť.

22. Odvolací súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k správam z psychologického vyšetrenia, ktoré matka ako odvolateľka priložila k odvolaniu. Matka v odvolaní tvrdí, že zo správy Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie Pezinok vyplýva, že nie je vhodné ďalej maloleté deti nútiť k tomu, aby sa s otcom stretávali osobne a ak má otec záujem znovu obnoviť pozitívny vzťah so svojimi deťmi, určite to nepôjde násilím ani súdnym nariadením. Odvolací súd však konštatuje, že ďalej sa v tej istej správe píše: „Odporúčame však postupne opätovne vybudovať dôveru a nájsť možnosti, ako vzťah s deťmi obnoviť. Zároveň bude vhodné upraviť komunikáciu medzi matkou a (vybielené miesto...) do takej miery, aby sa dokázali rozprávať o (...vybielené miesto).“ Napriek tomu, že správa je miestami vybielená, odvolací súd dokázal z nej vydedukovať, že aj psychológ zvolený matkou nevylučuje otca zo života detí úplne.

23. Odvolateľka namieta beletristický štýl odôvodnenia rozsudku, citáty z kníh a podobne, na základe čoho tvrdí, že rozhodnutie je nejasné, nezrozumiteľné a zmätočné. Odvolací súd naopak, zastáva názor, že súd prvej inštancie sa snažil účastníkom konania nielen právnou, ale aj ľudskou formou zdôrazniť, v čom vidí správnosť svojho rozhodnutia. Podľa , „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“ Tieto atribúty súd prvej inštancie v odôvodnení splnil, naviac pristúpil k jeho vypracovaniu prísne individualizovane a aj (nielen) neformálne sa pokúsil prihovoriť rodičom maloletých detí a vysvetliť im, čo považuje pre maloleté deti za najlepšie.

24. Je potrebné apelovať na oboch rodičov, aby sa snažili správať voči sebe kultivovane v záujme spoločných detí, čo je základným predpokladom zdravej výchovy každého dieťaťa, pričom dieťa takto získava vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili spolupracovať a situáciu vzniknutú ich rozchodom by nemali zneužívať na narušenie vzťahu detí k druhému rodičovi, či dieťa využívať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča. Každý rodič má právo počas času, kedy má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, na toto výchovne pôsobiť, ale musí si byť vedomý aj následkov svojho výchovného pôsobenia.

25. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s ust. , rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

26. Pokiaľ ide o návrh matky o zastavenie konania z dôvodu, že namieta právomoc slovenských súdov, odvolací súd tento návrh zamietol (výrok II tohto rozhodnutia). Matka v návrhu argumentovala právnou úpravou obsiahnutou v Nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Odvolací súd dáva do pozornosti, že toto nariadenie nie je účinné, už sa neuplatňuje a bolo nahradené Nariadením Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí. Nakoľko súd sa riadi zásadou iura novit curia (súd právo pozná), preskúmal namietanú právomoc podľa aktuálne účinnej právnej úpravy a prišiel k záveru, že nie je dôvod na zastavenie konania z dôvodu nedostatku právomoci. V zmysle citovaného Nariadenia, jeho recitálov (č. 21), platí nasledovné: „Ak ešte neprebieha konanie vo veci rodičovských

práv a povinností a obvyklý pobyt dieťaťa sa zmení po oprávnenom premiestnení, právomoc by mala nasledovať dieťa v záujme zachovania blízkosti. Ak už konanie prebieha, právna istota a efektívne vykonávanie spravodlivosti odôvodňujú zachovanie tejto právomoci, až kým toto konanie vyústi do prijatia konečného rozhodnutia alebo skončí iným spôsobom. Súd, na ktorom prebieha konanie, by však mal byť oprávnený za určitých okolností postúpiť právomoc členskému štátu, v ktorom dieťa žije po oprávnenom premiestnení.“. Nariadenie ďalej v čl. 7 ods. 1 ustanovuje: „Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.“ Z uvedeného recitálu 21 aj čl. 7 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 jednoznačne vyplýva, že ak konanie bolo začaté za stavu, kedy mali maloleté deti svoj obvyklý pobyt v Slovenskej republike, je zásadne potrebné zachovať právomoc súdov tohto členského štátu až do skončenia veci. Konanie bolo návrhom otca začaté 20.08.2019, kedy bol návrh doručený súdu. Deti žijú s matkou vo H. až od marca 2020, avšak ani ich premiestnenie do Rakúska nemožno bez ďalšieho označiť za „oprávnené“. Oprávnenosť premiestnenia detí však nie je predmetom tohto konania a súdu na konštatovanie o zachovaní právomoci postačovalo zistenie, že k premiestneniu detí prišlo až po podaní návrhu, teda v zmysle vyššie uvedených ustanovení Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019, možno ustáliť v tomto prípade právomoc slovenských súdov.

27. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , ).

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia a v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).