Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/10/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci obžalovaného L.. L. W., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.06.2016 v Bratislave, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

L. W. narodený XX.XX.XXXX F. C., trvale bytom S.M.P. XX/XX, F.I.R.,

s a u z n á v a v i n n ý m, ž e

od presne nezisteného času od 02:00 h dňa 23.05.2015 na Zámockej ulici v Bratislave pred podnikom Cafe Nervosa bez povolenia podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, prechovával u seba v zadnom ľavom vrecku nohavíc, ktoré mal oblečené, 1 ks priesvitné plastové vrecko s tlakovým uzáverom o rozmeroch 5 x 4 cm, ktoré obsahovalo sušené konope (Cannabis) s hmotnosťou 538 mg, s obsahom viac ako 20 mg účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC), čo predstavuje jednu obvykle jednorazovú dávku drogy,

t e d a

neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu omamnú látku,

č í m s p á c h a l

prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 200,- (dvesto) Eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

odôvodnenie:

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 14.03.2016 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 29.02.2016, č. k. -24 na obvineného L.. L. W., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo obžalovaný L.. L. W. urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku (že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe), vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného L.. L. W., čítaním zápisníc o výpovediach svedkov z prípravného konania postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku (so súhlasom obžalovaného a prokurátora), konkrétne svedkov L.. J.. Q. M., L.. L. W., L.. J. P.B., N. Š. J. C. Š., čítaním znaleckých posudkov za splnenia podmienok upravených v § 268 odsek 2 Trestného poriadku (so súhlasom obžalovaného a prokurátora), a to znaleckého posudku KEU PZ zo dňa 19.06.2015, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/8987 na č. l. 54 - 56, znaleckého posudku KEU PZ zo dňa 17.06.2015, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/9536 na č. l. 57 - 59, znaleckého posudku KEU PZ zo dňa 25.06.2015, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/9536 na č. l. 60 - 63, znaleckého posudku KEU PZ zo dňa 09.01.2016, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/9536 na č. l. 64 - 65, čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to príkazu na osobnú prehliadku, zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky, prepisu - REDAT, zápisnice o vydaní/odňatí veci, zápisnice o ohliadke miesta činu, jej opisu vrátane pripojenej fotodokumentácie, aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného, lustrácie v systéme Avízo, výpisu z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odpovede na lustráciu v STA, odpovede na lustrácie v GP, pričom súd v rámci dokazovania prečítal ako listinný dôkaz aj časť znaleckého posudku KEU PZ č. PPZ-KEU-BA-EXP-2014/2995, znaleckého posudku KEUPZ č. PPZ-KEU-BA-EXP-2012/6821 (znalecké posudky vyhotovené v inej trestnej veci) a informáciu z toxikologického informačného strediska kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Karlovy.

Obžalovaný L.. L. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstate zhodne ako pri svojom výsluchu v prípravnom konaní. V rámci svojej výpovede priznal, že držal fajku označenú ako stopa č. 1 a že z nej chcel fajčiť zelenú sušinu, o ktorej vedel, že ide o marihuanu. K vysvetleniu okolností dodal, že dňa 22.05.2015 išiel so svojom priateľkou L.. J.. Q. M. na oslavu tridsiatky svojej kamarátky, ktorá sa konala v Cafe Nervosa na Zámockej ulici v Bratislave. Postupom večera sa pripil, odpadli mu bariéry a keď mu niekto z prítomných v priebehu večera povedal, že pred podnikom je v medzere fasády domu odložená fajka a marihuana, rozhodol sa, že si zafajčí. Marihuana pritom nebola jeho a nevie, komu patrila. Marihuanu fajčil príležitostne párkrát za život, keď ho niekto ponúkol na oslave spravidla vtedy, keď bol pod vplyvom alkoholu. Drogy inak nekonzumuje. Prvýkrát marihuanu vyskúšal asi na strednej škole a túto si zapálil maximálne jedenkrát za pol roka, resp. raz za štvrť roka počas štúdia na vysokej škole. Okolo 02:00 hodiny dňa 23.05.2015 sa teda presunul pred podnik, kde podľa inštrukcií niekoho zo zabávajúcich sa našiel konope, ktorú začal nakladať do tam odloženej fajky. Vrecko s konope a fajka sa nachádzali na jednom mieste, tieto vzal jednou rukou, následne si vrecko s marihuanou dal do druhej ruky a chcel naplniť fajku marihuanou. V tom počul hlas zakročujúceho príslušníka PZ. Zľakol sa, v čoho dôsledku si v rámci skratového konania strčil vrecko s konope do vrecka nohavíc. Fajku niekde položil. Dovtedy bolo dané vrecko celú dobu odložené na danom mieste. Od daného momentu do príchodu polície uplynulo asi 20 sekúnd, pričom v tom čase už mal marihuanu v druhej, asi ľavej ruke. Keď počul, že prišla polícia, stál asi čelom k miestu, odkiaľ si vzal fajku a marihuanu. Podľa obžalovaného tam bolo veľmi veľa policajtov, ktorí sa postavili okolo neho, pričom po ich príchode asi zostal stáť, možno urobil dva - tri kroky. Ďalej uviedol, že vrecko si do nohavíc strčil z toho dôvodu, že sa hanbil, že by bol prichytený hliadkou, ako fajčí konope. Podľa vyjadrenia obžalovaného aj ostatní kamaráti potvrdili, že vedeli o odloženom vrecku s konope. Jeho vôľou nebolo konope prechovávať, ale iba ho konzumovať. Ak by policajti neprišli, konope by si zafajčil a zvyšok by odložil spolu s fajkou tam, kde dovtedy boli. V minulosti už počul o takej praxi odkladania konope, nakoľko ľudia nechceli riskovať vnesenie drogy do podniku, kde by ich mohli prehľadať biletári. Obžalovaný tiež uviedol, že marihuanu si išiel zapáliť sám a v daný moment s ním nikto nebol. Zapaľovač si asi od niekoho požičal. Rovnako obžalovaný nevedel uviesť, koho bola tá fajka, ktorá sa nachádzala vonku, pričom skutočnosť, že sa vonku má nachádzať fajka s marihuanou sa dozvedel vnútri podniku. Pokiaľ ide o jeho osobné pomery obžalovaný uviedol, že je zamestnaný v Slovenskej sporiteľni, a. s. s čistým mesačným príjmom cca 900,-Eur, predtým bol zamestnaný dvakrát u súdneho exekútora a na colnom úrade. Od absolvovania vysokoškolského štúdia bol asi iba pol roka nezamestnaný.

Svedkyňa L.. J.. Q. M. v prípravnom konaní vypovedala, že v deň skutku boli spolu s jej priateľom Michalom (obžalovaným) na oslave v podniku Cafe Nervosa, pričom obžalovaný nemal so sebou žiadnu taštičku ani nič podobné. V priebehu oslavy jej obžalovaný uviedol, že si ide von zafajčiť, nakoľko sa od niekoho dozvedel, že vonku niečo bolo, že niekto tam odložil trávu. Miesto, kde mala byť odložená, jej neuviedol. Z podniku sa predtým asi nikam nevzdialil. Ona sa ďalej rozprávala v podniku s inými ľuďmi, následne videla policajné hliadky a keď sa išla pozrieť von, videla policajtov okolo jej priateľa. Pokiaľ ide o časový interval medzi tým, ako obžalovaný vyšiel von z podniku do momentu príchodu policajtov svedkyňa uviedla, že to bola chvíľka, pár minút. Od obžalovaného vie, že fajka a balíček s marihuanou sa mali nachádzať pri stene. Pred skutkom obžalovaný nebol aktívnym konzumentom drog, čo následne vysvetlila v tom smere, že neužíva psychotropné a omamné látky, resp. určite nie doma a ani doma nikdy nič také nemali. Taktiež uviedla, že má vedomosť o tom, že je zvykom, že droga a prostriedky na jej konzumáciu bývajú bežne odložené na miestach pri rôznych podnikoch v Bratislave. V predmetnom podniku bola prvý krát. V čase spáchania skutku bola vonku tma.

Svedok L.. L. W. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že s obžalovaným sú dlhoroční priatelia, boli spolužiakmi na vysokej škole. V deň skutku bol na oslave na Zámockej ulici, kde v priebehu oslavy chodil fajčiť pred vchod podniku. Pri jednej cigarete si všimol hlúčik ľudí poniže, cca 3 metre pod vchodom do podniku, ktorí si podávali striebornú fajku, pričom jedna osoba mu následne pri vstupe do podniku povedala, že keď chce, môže si dať, že je to tam na okne. Došlo mu, že ide o marihuanu. Týchto ľudí nepoznal a nevedel ani, či boli súčasťou oslavy, nakoľko sa jednalo o cudzích ľudí. S uvedenou informáciou sa podelil s ostatnými v podniku. Následne ho zavolali, že došli policajti a že zadržali L. (obžalovaného). Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný bol závislý na omamných alebo psychotropných látkach. Od doby, kedy si všimol uvedenú skupinku osôb do doby, kedy obžalovaného kontrolovali policajti, ubehla asi hodina a pol, možno dve hodiny. V podniku Café Nervosa bol asi druhý krát, pričom si nevšimol, že by tam bola nejaká kontrola. Jeho nekontroloval nikto. Keď vyšiel von, videl dvoch policajtov okolo obžalovaného a sám sa išiel opýtať na dôvod zadržania. Následne prišli ďalšie policajné autá. Taktiež uviedol, že už počul o tom, že v podnikoch v Bratislave je takáto prax odkladania konope, resp. drogy, nakoľko ľudia to nechcú mať pri sebe.

Svedok L.. J. P. v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný je jeho známy, poznajú sa asi 3 roky. V inkriminovaný deň bol na oslave kamarátkinej tridsiatky v podniku Nervosa, kde bol vtedy prvý krát. Začala oslava a po nejakej chvíli došiel L. W. s informáciou, že vonku je niekde odložená „tráva“, ktorú tam nechali nejakí týpci a že kto chce, môže sa ponúknuť. Presné slová si nepamätal, ale z obsahu vyplývalo, že vonku je tráva a kto chce, môže sa ponúknuť. Povedal to skupinke ľudí, v ktorej bol aj obžalovaný. Malo sa to nachádzať niekde vpravo ako sa vychádza z podniku. Neskôr sa išiel von vyvetrať a v tej chvíli videl, ako prišli policajné autá, policajti vyskočili k L. (obžalovanému) a ho obkolesili. Za dve minúty tam boli štyri policajné autá. Obžalovaný bol v tom čase asi 2 - 3 metre od neho. Vonku bola tma, pričom svedok nevedel uviesť, či na danom mieste bolo osvetlenie. Svedok ďalej uviedol, že na mieste, kde mala byť odložená „tráva“, videl nejakých ľudí a bolo tam cítiť, že sa tam fajčí „tráva“.

Svedok N. Š. v rámci svojej výpovede z prípravného konania uviedol, že v deň skutku mali motohliadku, pričom do služby bol velený s kolegom Š.. Na ulici Zámocká, pred orientačným číslom 30 pred podnikom „Cafe Nervosa“, asi dva metre od hlavného vchodu v smere na Kapucínsku ulicu spozoroval osobu mužského pohlavia. Osobu pozorovali zo vzdialenosti 0,5 metra z motorového vozidla. Z tejto vzdialenosti zreteľne videl, že osoba na parapetnej doske pred zmieňovaným podnikom mala položenú fajku, ktorá zvykne slúžiť na inhaláciu tetrahydrocanabinolvých splodín. Zreteľne videl, že osoba má v ruke igelitové vrecúško a v druhej ruke drží fajku. Hoci bola nočná doba, bolo uvedené miesto dobre osvetlené, nakoľko je tam pouličné osvetlenie a bolo tam aj svetlo z podniku. Nakoľko vzniklo podozrenie, že môže ísť o návykovú alebo psychotropnú látku, rozhodli sa osobu skontrolovať. Kolega Š. oslovil osobu: „Polícia, pane, predložte doklad totožnosti“, na čo táto osoba povedala: „Dovi, odchádzam.“ Otočila sa chrbtom a kráčala dole smerom po Zámockej ulici. Osobe dal ďalšiu výzvu, ktorej už táto vyhovela a zostala stáť asi dva metre od pôvodnej pozície, pričom sa odvrátila bokom k nim a chrbtom k stene. S predmetnou fajkou manipulovala pri parapetnej doske a fasáde budovy a strčila uvedenú fajku do fasády domu medzi oknom a dverami pri popisnom čísle 30 na Zámockej ulici a vrecúško s neznámou sušenou rastlinou si vložila do ľavého zadného vrecka. Sušenú rastlinu si dal do vačku ešte v čase, keď ho vyzývali na predloženie totožnosti. Svedok sa ďalej vyjadril k následnému postupu v súvislosti s touto osobou, ako aj k situácii na mieste po príchode osôb z podniku. Okrem iného uviedol, že poučili osobu o možnosti dobrovoľne vydať vec pochádzajúcu z trestnej činnosti, ako aj o tom, že ju nikto nemôže nútiť k úkonom, ktoré by viedli k jej stíhaniu, na čo osoba uviedla, že nič nemá, nič nedá a odchádza. Po predchádzajúcom súhlase prokurátora bola osoba zadržaná a na policajnom oddelení bola u nej vykonaná osobná prehliadka. Vzhľadom na príchod iných osôb z podniku, ktoré sa snažili dostať k obžalovanému, boli cez vysielačku privolané ďalšie hliadky. Vyžadovala si to bezpečnostná situácia. Pokiaľ ide o podnik Cafe Nervosa, tento zo služobné hľadiska pozná veľmi dobre, v súkromí tam bol 2 - 3 krát. V tomto podniku sa nenachádza SBS, resp. nejaká osoba, ktorá by vykonávala kontrolu osôb. Taktiež nemal vedomosť o tom, že by tam bol niekedy biletár. Podľa svedka si to riešia po vlastnej línii čašníci alebo prevádzkari. Obžalovaný L. W. počas vykonávania služobného zákroku agresívny nebol, ale nechcel spolupracovať.

Svedok C. Š. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že v deň skutku mali motohliadku s ppráp. Š.. V čase približne okolo 01:00 hodine vykonávali službu na Zámockej ulici, prechádzali okolo podniku Cafe Nervosa a v spodnej časti za podnikom spozorovali osobu, ktorá s niečím manipulovala. Uvedené miesto bolo osvetlené umelým osvetlením. Zastavili vozidlo a videli, že osoba aplikuje sušenú rastlinu do inhalačného zariadenia, do fajky. Obaja s kolegom vystúpili a on osobu vyzval: „Polícia, zostaňte stáť!“ Táto osoba si následne vložila sáčok so sušenou rastlinou do vačku a otočila sa k nim chrbtom a pokračovala smerom dole po Zámockej ulici. Následne osobu opakovane vyzval, aby zostala stáť. Následne osobu riadne poučili, pričom pri týchto úkonoch z podniku Nervosa vyšlo viacero ľudí, ktorí prišli k hliadke a k osobe, s ktorou sa vykonávali služobné úkony, v dôsledku čoho boli privolané ďalšie hliadky. Po ich príchode osobu poučili, že ak vec dobrovoľne nevydá, bude vyrozumený službukonajúci prokurátor za účelom získania súhlasu na osobnú prehliadku. Po udelení súhlasu bola osoba prevezená na obvodné oddelenie, kde bola vykonaná osobná prehliadka. Ešte pred ňou bola osoba opätovne poučená, na čo uviedla, že nechce nič vydať. Pri osobne prehliadke vykonávanej ppráp. Š. bol osobe z vrecka nohavíc vytiahnutý igelitový sáčok so zelenou sušenou rastlinou. Obžalovaný L. W. počas vykonávania služobného zákroku agresívny nebol, ale bol arogantný, a to aj k jeho osobe. Viackrát ho osobne provokoval, na čo on nereagoval. Konkrétne prišiel k nemu, začal mu tykať slovami: „Fešák, si nervózny? Ako to dopadne?“, pričom toto spravil opakovane.

Zo znaleckého posudku KEU PZ zo dňa 19.06.2015, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/8987 vyplýva, že plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo sušený rastlinný materiál identifikovaný ako rastlina rodu Cannabis (konope) s hmotnosťou 538 mg. Metódou kapilárnej plynovej chromatografie s použitím hmotnostne spektrometrického detektora bola v predloženom rastlinnom materiáli zistená prítomnosť tetrahydrokanabinolu (THC - hlavná účinná látka konope) v množstve väčšom ako 20 mg.

Zo znaleckého posudku KEU PZ zo dňa 09.01.2016, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/9536 vyplýva, že DNA profil zistený zo stopy č. 2 (ster zo stopy č. 1 - kovová fajka) pochádza najmenej od troch osôb.

Znaleckými posudkami KEU PZ zo dňa 17.06.2015, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/9536 a zo dňa 25.06.2015, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/9536 neboli zistené žiadne skutočnosti relevantné čo do otázky viny obžalovaného.

Súčasťou spisového materiálu sú aj príkaz na osobnú prehliadku, zápisnica o vykonaní osobnej prehliadky, zápisnica o vydaní a odňatí veci a prepis zo systému REDAT, v ktorých zadokumentované skutočnosti zodpovedajú výpovediam svedkov N. Š. J. C. Š..

Zápisnica o obhliadke miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou dokumentuje miesto, kde bola nájdená kovová fajka, ako aj svetelné podmienky na mieste činu v skorých ranných hodinách.

Zo znaleckých posudkov v iných trestných veciach (predložených zo strany obhajoby) prečítaných ako listinné dôkazy vyplývajú konštatovania KEU PZ vo vzťahu k tomu, čo sa považuje za jednu obvykle jednorazovú dávku drogy.

Z informácie toxikologického informačného strediska kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Karlovy možno zistiť, že marihuana obsahuje cca 2 - 8 % tetrahydrokanabinolu (THC - účinnej látky). THC pôsobí prostredníctvom väzby na kanabinoidné receptory CB1 v CNS. V jednej 500 mg marihuanovej cigarete je 5 - 40 mg THC, z toho len 20 - 30 sa dostáva do pľúc. Dávka 2 - 3 mg THC stačí k dosiahnutiu „raušu“ príležitostným fajčiarom, ťažší fajčiari konzumujú aj 420 mg THC za deň.

Súčasťou vykonaných listinných dôkazov bol aj odpisu registra trestov obžalovaného, výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, výsledky lustrácie v STA a GP SR, z ktorých vyplýva, že obžalovaný L.. L. W. je doposiaľ bezúhonnou osobou, nebol súdne trestaný a nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania.

Všetky vo veci vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to predpokladá § 2 odsek 12 Trestného poriadku. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, sa stal, tento skutok spáchal obžalovaný L.. L. W. a podľa názoru súdu boli týmto skutkom naplnené všetky zákonné znaky prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona. Vychádzajúc z kritérií upravených v 10 odsek 2 Trestného zákona súd tiež ustáli, že závažnosť činu dosiahla Trestným zákonom požadovaný stupeň na to, aby bola vyvodzovaná trestnoprávna zodpovednosť.

Obhajoba obžalovaného v danej trestnej veci bola zameraná na to, že absentuje trestnosť skutku. Poukazujúc na uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. a sp. zn. mala obhajoba za to, že konope, ktorú mal obžalovaný L.. L. W.Á.D. držať nedosahovala kvalitatívny stupeň na to, aby išlo o omamnú alebo psychotropnú látku v zmysle § 130 odsek 5 Trestného zákona, a to z dôvodu nedostatočnej koncentrácie THC v rastlinnom materiály, ktorý bol predložený na znalecké skúmanie. Odvolávajúc sa na znalecké posudky v iných trestných veciach, kde KEU PZ považoval za jednu dávku konope množstvo 10 - 30 mg THC v sušine o hmotnosti 100 - 500 mg, resp. iba množstvo 10 - 30 mg THC, pričom v prejednávanej veci bola zistená nižšia hodnota THC (viac ako 20 mg) vo väčšej hmotnosti sušiny (538 mg sušiny), teda nižšej koncentrácie THC, je podľa obhajoby zmena v množstve, ktoré v tejto veci považuje KEU za jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, neodôvodnená. Vychádza zrejme z interných smerníc tak, aby sa znižovali náklady znaleckého skúmania, v dôsledku čoho KEU nevykonal kompletnú analýzu rastlinného materiálu, keď napr. nebola zisťovaná koncentrácia účinnej látky THC. Takýto postup pritom nemôže ísť na ťarchu obžalovaného. Obhajoba obžalovaného poukázala na to, že tak medzinárodné odborné zdroje, ako aj súdna prax považuje kvalitatívne za jednu dávku konope / marihuany/ množstvo 10-30 mg THC, pričom v zmysle právnej zásady in dubio pro reo by sa mala za 1 obvykle jednorazovú drogy považovať 30 mg absolútneho /100%-ného/ THC. Táto argumentácia je podľa obhajoby plne odôvodnená z toho hľadiska, že aj súdna prax ohľadom otázky kvantitatívneho vyjadrenia obvykle jednorazovej dávky konopy sa priklonila k hornej hranici uvádzanej v odbornej literatúre, ktorá bola uvádzaná v rozpätí 100-500 mg sušiny. V zmysle argumentácie obžalovaného, opierajúca sa o uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , je obvykle jednorazová dávka mimoriadne individuálny údaj, preto so zreteľom na to, že v prípade obžalovaného ide o osobu, ktorá mala skúsenosti s konope, je atletickej postavy, ktorá pravidelne športuje, sa možno odôvodnene domnievať, že až sušina obsahujúca 30 mg THC a viac by pre neho predstavovala jednu dávku drogy. To platí aj v prípade, že by sa obvykle jednorazová dávka vykladala ako objektívne kritérium. Súd si musí byť v každom prípade istý, že množstvo THC by naozaj bolo schopné ovplyvniť psychiku väčšiny konzumentov tak, ako to predpokladá zákon. Na porovnanie bolo zo strany obhajoby poukázané na trestné činy spáchané pod vplyvom alkoholu, kde bolo lekárskou vedou ustálené, že až od jedného promile už nikto nie je schopný viesť bezpečne motorové vozidlo. Podporne poukázal na zistenia Toxikologického informačného strediska, zriadeného pri Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej, v zmysle ktorých ťažší fajčiari marihuany potrebujú dennú dávku a úrovni 420 mg THC. Obžalovaný v rámci svojej argumentácie poukázal aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR Tpj 1/1998, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod číslom 24/1998, na základe ktorého s poukazom na zistené skutočnosti a okolnosti prípadu sa bránil tým, že jeho úmyslom nebolo drogu držať, ale iba konzumovať. Ďalším z argumentov obžalovaného bolo tiež to, že skutok uvedený v obžalobe dosahuje nepatrný stupeň závažnosti činu, v dôsledku čoho bolo potrebné uplatniť materiálny korektív v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona. V tomto smere obžalovaný poukázal na hmotnosť zaisteného materiálu, skutočnosť, že ide o tzv. „mäkkú drogu“, ako aj na samotnú osobu obžalovaného, v ktorého prípade ide doposiaľ o netrestanú a ani priestupkovo neprejednávanú osobu.

Podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 135 odsek 1 Trestného zákona prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Podľa § 130 odsek 5 Trestného zákona návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.

V predmetnej trestnej veci bolo nesporné, že pri osobnej prehliadke bola u obžalovaného nájdená a zaistená zelená sušená rastlina, pričom znaleckým skúmaním bolo zistené, že sa jedná o rastlinu rodu Cannabis s hmotnosťou 538 mg s obsahom účinnej látky THC viac než 20 mg. Rastliny rodu cannabi (konopa) sú pritom v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (ZHC) je v zmysle citovaného zákona zaradená do I. skupiny psychotropných látok.

V súvislosti s procesným postupom orgánov činných v trestnom konaní pri jej zaistení, súd nezistil žiadne pochybenia, ktoré by odôvodňovali záver o nezákonnom získaní dôkazu. S poukazom na výsledky dokazovania je zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní odôvodnene nadobudli podozrenie, že obžalovaný Mgr. Michal Háronik má v držbe omamnú alebo psychotropnú látku, na základe čoho vykonali služobný zákrok a nakoľko obžalovaný (v tom čase podozrivý) odmietol vec vydať, bola táto pri osobnej prehliadke (na základe príkazu po predchádzajúcom súhlase prokurátora) odňatá, o čom svedčí zápisnica o vykonaní osobnej prehliadky, ako aj zápisnica o vydaní/odňatí veci, ktoré obžalovaný odmietol podpísať,

V posudzovanom prípade bolo pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti potrebné ustáliť, či vyššie uvedený materiál zaistený u obžalovaného, možno považovať za minimálne jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, a to tak z hľadiska kvantitatívneho, ako aj kvalitatívneho kritéria a v kladnom prípade dôsledne posúdiť otázku konkrétneho stupňa závažnosti činu z hľadiska materiálnej stránky trestného činu.

V kontexte obhajobnej argumentácie obžalovaného súd, vedomý si právnych úvah obsiahnutých v uznesení Krajského súdu v Bratislave , uvádza, že podľa jeho názoru zmyslom zakomponovania pojmu „obvykle jednorazová dávka drogy“ do trestnoprávnej úpravy nie je a nebolo skúmanie obvykle jednorazovej dávky drogy u toho ktorého konkrétneho konzumenta (subjektívne hľadisko), ale stanovenie všeobecného kritéria, opierajúceho sa o poznatky iných vied, z ktorého je potrebné vychádzať pre účely posúdenia, či ide o návykovú látku spôsobilú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka (objektívne hľadisko). Takýto záver možno okrem samotnej dikcie § 135 odsek 1 Trestného zákona oprieť o poznatok, že v drvivej väčšine prípadov by u konkrétnej osoby konzumenta ani nebolo možné zistiť, aké množstvo účinnej látky je u tejto konkrétnej osoby spôsobilé ovplyvniť jej psychiku. Podľa odborných názorov by znalec psychiater mohol určiť obvykle jednorazovú dávku drogy iba teoreticky, nie prakticky. Aj keď to v rámci odôvodňovania rozsudkov nie je zvykom, považuje súd za vhodné na tomto mieste poukázať na názor MUDr. Okruhlicu, podľa ktorého najbližšie na stanovenie obvykle jednorazovej dávky by bol výsledok získaný klinickým experimentom za účasti znalca

- psychiatra, ktorý by čo najskôr po zachytení administroval obvinenému u neho nájdenú omamnú alebo psychotropnú látku a sledoval by klinické účinky. Takéto klinické experimenty, s veľkým rizikom ťažkých, ba niekedy až smrteľných komplikácií, medicínska etika a zákony nepripúšťajú. Preto jediná korektná odpoveď na otázku orgánov činných v trestnom konaní na obvykle jednorazovú dávku drogy je zo strany znalca taká, že dostupnými medicínskymi prostriedkami založenými na medicínsky overených vedeckých dôkazoch sa nedá presne, respektíve vôbec stanoviť (Príspevok MUDr. Ľubomíra Okruhlicu publikovaný v časopise Alkoholizmus a drogové závislosti č. 4/2012 publikovaný na právnych listoch pod názvom „Psychiatri: Pojem "obvykle jednorazová dávka" nie je medicínsky pojem.“).

Okrem toho, súdna prax sa prikláňa k tomu, že určujúcim pre záver, či ide o obvykle jednorazovú dávku je primárne hmotnostné kritériom (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , ale aj uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. z 20.9.2011, judikát Jtk 11/2014, kde sa okrem iného uvádza, že pre vyvodenie trestnej zodpovednosti nie je namieste určovať obvykle jednorazovú dávku marihuany podľa závislosti konzumenta, pretože konzument si, bez ohľadu na svoju závislosť, pri zabezpečovaní obvykle jednorazovej dávky drogy túto zadovažuje na množstvo /hmotnosť/, a nie podľa jej koncentrácie účinnej látky THC v nej obsiahnutej) a zisťovanie účinnej látky má význam len z toho hľadiska, či ide o látku, ktorá je spôsobilá ovplyvniť psychiku človeka.

V danom prípade bolo u obžalovaného L.. L. W. zaistené sušené konope o hmotnosti 538 mg, teda v množstve, ktoré možno považovať za jednu obvykle jednorazovú dávku drogy tak, ako to vyplýva z už uvedeného uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. .

Pokiaľ ide o množstvo účinnej látky (THC), toto bolo znaleckým skúmaním ustálené na viac ako 20 mg. Ako na to poukázala aj obhajoba, podľa medzinárodných odborných údajov sa uvádza rozpätie 10 až 30 mg THC ako množstvo schopné ovplyvniť psychiku konzumenta. U obžalovaného zistené množstvo účinnej látky teda jednoznačne spadá do uvedeného rozpätia a aj keď možno súhlasiť s tým, že znalecké dokazovanie v danej trestnej veci nebolo komplexné, možno podľa súdu uvedené zistené množstvo účinnej látky (viac ako 20 mg) akceptovať pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti. Uvedené a podľa medzinárodných odborných údajov ustálené rozpätie účinnej látky THC (10 až 30 mg), ktoré je schopné ovplyvniť psychiku človeka, je totiž potrebné vnímať ako prípustné rozpätie, ako rámec, v ktorom sa možno pohybovať z hľadiska spôsobilosti účinnej látky ovplyvniť psychiku človeka. Uvedené rozpätie je výrazom, resp. vyjadrením osobitosti „drogovej“ problematiky, kde, ako už bolo uvedené, nie je možné u konkrétneho jednotlivca stanoviť presný a konkrétny obsah účinnej látky, ktorý je v danom momente schopný ovplyvniť jeho psychiku. Práve toto rozpätie (aj z hľadiska zistených odborných údajov) slúži ako objektívne kritérium pre záver o spôsobilosti účinnej látky ovplyvniť psychiku človeka. KEU teda zohľadňuje aj medzinárodné odborné údaje v tom smere, že na vyrobenie jednej dávky je potrebných 10 až 30 mg THC. Znalci KEÚ tak zohľadnili rozdielnosť jednotlivých konzumentov. Zatiaľ čo u jedného konzumenta (prvokonzument) bude postačovať na vyrobenie jednorazovej dávky 10 mg THC, u iného konzumenta (dlhodobý užívateľ) bude potrebné na vyrobenie jednorazovej dávky až trojnásobné množstvo THC. Uvedené rozpätie, na rozdiel od hmotnostného hľadiska, preto podľa názoru súdu nie je možné vykladať v kontexte zásady „in dubio pro reo“ v tom smere, že za základ pre stanovenie množstva účinnej látky spôsobilej ovplyvniť psychiku sa bude považovať jeho horná hranica, ale je možné sa pohybovať práve v rámci uvedeného rozpätia, ktoré sa odborníkmi na danú problematiku stanovilo ako v podstate všeobecné rozpätie odzrkadľujúce rozdiel v tej ktorej osobe konzumenta a sekundárne zapadá do Trestným zákonom používaného slovného spojenia obvykle jednorazová dávka drogy.

Okrem toho je potrebné rozlišovať medzi donedávna určovaným rozpätím hmotnosti zaistenej marihuany a rozpätím obsahu účinnej látky THC. Súdna prax (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ) z hľadiska hmotnostného kritéria stanovila pri marihuane spodnú hranicu na 500 mg (0,5 g) s tým, že sa vychádza z priemernej hmotnosti tabakovej cigarety (0,5g), pričom množstvá nedosahujúce túto hmotnosť sa považujú za zbytkové množstvá drogy (či stopové množstvá drogy), ktoré nie sú predmetom trestnoprávneho postihu. Tento postup však nemožno aplikovať aj na obsah účinnej látky a jej rozpätie, nakoľko toto rozpätie sa uvádza práve v rámci jednej takej cigarety (podľa obhajobou priloženej informácie predstavuje také rozpätie dokonca 5 až 40 mg účinnej látky). Ak teda v množstve 500 mg marihuany, ktoré sa primárne považuje za hranicu pre určenie obvykle jednorazovej dávky, sa bežne nachádza 10 až 30 mg účinnej látky THC, ktoré už na takejto spodnej hranici (10 mg) je spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, je prípustné vychádzať aj z takéhoto rozpätia obsahu účinnej látky pre účely vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti. Možno tiež poukázať na to, že špecifickosť danej problematiky a množstvo do úvahy prichádzajúcich faktorov nevylučuje ani takú situáciu, že psychiku jedného a toho istého užívateľa, resp. konzumenta môže raz nepriaznivo ovplyvniť napr. 20 alebo 30 mg. účinnej látky a inokedy 10 alebo 15 mg účinnej látky. Na rozdiel od hmotnostného /kvantitatívneho/ kritéria, kvalitatívne hľadisko pripúšťa, aby sa množstvo účinnej látky pohybovalo v rámci určitého (odbornými údajmi podporeného) rozpätia. Do tohto kontextu nakoniec spadá aj zákonodarcom použitý pojem „spôsobilá“, ktorý nevyžaduje a nepredpokladá reálne v konkrétnom prípade preukázaný nepriaznivý vplyv omamnej alebo psychotropnej látky na psychiku človeka, ale postačí, aby takáto látka vo všeobecnosti (z hľadiska určitého predpokladaného rozpätia množstva účinnej látky) takúto schopnosť mala. Do uvedeného kontextu paradoxne zapadá aj obhajobou predložená informácia toxikologického informačného strediska kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Karlovy. Táto síce uvádza, že ťažší fajčiari konzumujú aj 420 mg THC za deň, zároveň však predkladá aj informáciu o tom, že príležitostní fajčiari dosiahnu tzv. „rauš“ aj pri dávke 2 - 3 mg THC, teda značne pod hranicou 10 mg THC, ktoré je všeobecne medzinárodnými odbornými údajmi považované za minimálnu hranicu spôsobilú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka (tu možno iba okrajovo poukázať na to, že podľa vyjadrenia obžalovaného bol tento príležitostným konzumentom marihuany, v dôsledku čoho by s poukazom na uvedenú informáciu spadal práve do kategórie tých konzumentov, na ktorých psychiku by postačovala účinná látka v množstve pohybujúcom sa okolo minimálnej hranice a menej, čo však súd, vzhľadom na prezentované úvahy, nepovažuje za smerodajné). Individuálne sa teda pripúšťajú odchýlky z uvedeného rozpätia v oboch smeroch, dôležité však je práve vyššie uvedené všeobecne akceptované rozpätie, ktoré objektívne určuje hranice spôsobilosti účinnej látky nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a úvahy súdu, s prihliadnutím na zistené množstvo sušeného rastlinného materiálu (538 mg) a množstvo účinnej látky (viac ako 20mg), nespochybňuje záver o spôsobilosti takto zisteného množstva účinnej látky nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka ani to, že nebola zisťovaná koncentrácia THC. V tomto smere za právne bez významu považuje súd aj snahu obhajoby poukázať na rozdiel v postupe KEU PZ pri určovaní obvykle jednorazovej dávky drogy z hľadiska množstva účinnej látky (obhajobou predložené znalecké posudky v iných trestných veciach), nakoľko už bolo uvedené, že obvykle jednorazová dávka drogy sa odvíja od množstva zaisteného materiálu a účinná látka má význam s poukazom na dikciu § 130 odsek 5 Trestného zákona.

Súd za absolútne nenáležité považuje porovnávanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držby a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 (odsek 2) Trestného zákona s trestnými činmi spáchanými pod vplyvom alkoholu, kde sa pre trestnoprávnu zodpovednosť vyžaduje zistenie minimálnej hranice 1 promile alkoholu. Odhliadnuc od toho, že povaha a samotná konštrukcia porovnávaných skutkových podstát je odlišná, je potrebné si uvedomiť rozličnú kvalitu podmienok pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti v týchto prípadoch. Kým pri trestných činoch pod vplyvom alkoholu sa jednoznačne vyžaduje stav páchateľa vylučujúci spôsobilosť viesť motorové vozidlá, pri trestnom čine podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona sa predpokladá zistenie obsahu účinnej látky, ktorá je spôsobilá (všeobecne) nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka. Ako súd vníma spôsobilosť nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka bolo vysvetlené v rámci inej časti odôvodnenia tohto rozsudku.

Rovnako za právne irelevantnú treba považovať aj argumentáciu obžalovaného, že jeho úmyslom bolo iba návykovú látku konzumovať, čo nevyhnutne predpokladá, že ju musel mať aj po určitý časový úsek v držbe, pričom sa opieral o stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR Tpj 1/1998, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod číslom 24/1998. So zreteľom na trestnoprávnu úpravu obsiahnutú v Trestnom zákone č. 300/2005 Z. z. je takáto argumentácia prekonaná a citované stanovisko Najvyššieho súdu SR neaktuálne. To vyplýva z dikcie § 135 odsek 1 Trestného zákona, kde pre trestnoprávny postih postačí neoprávnená držba omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora po akúkoľvek dobu, teda bez ohľadu na to, či takú látku mal páchateľ v držbe iba za účelom jej konzumácie. Slovné spojenie „po akúkoľvek dobu“ je jednoznačné a v tomto smere nemôže vyvolávať žiadne pochybnosti o zmysle a účele citovaného ustanovenia. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že vykonaným dokazovaním a riadiac sa logickým úsudkom pri hodnotení dôkazov, by bolo možné predmetnú argumentáciu obžalovaného považovať za účelovú. Možno síce akceptovať jeho tvrdenie opreté o výpoveď svedkov, že isté obžalovanému neznáme osoby nechali na mieste činu fajku, a to z akéhokoľvek dôvodu (možno usudzovať na dôvod spočívajúci v rozmeroch tejto veci), čo však už asi ťažko možno akceptovať u samotného igelitového vrecúška s tlakovým uzáverom obsahujúcim marihuanu. Skutočnosť, že by úplne iné a obžalovanému neznáme osoby zanechali na danom mieste aj samotnú marihuanu, ktorej konzumácia je účelom jej zadováženia za súčasného vynaloženia finančných prostriedkov s tým, že by ponúkli jej konzumáciu neznámym osobám, nemá racionálny základ. Také konanie možno z ich strany pripustiť ohľadne možnosti použitia danej fajky, nie drogy. Súd zdôrazňuje, že išlo o neznáme osoby vo vzťahu k obžalovanému a skupine ľudí, v ktorej sa v tom čase pohyboval. V danom prípade pritom bolo zistené, že v podniku Cafe Nervosa nebola vykonávaná žiadna kontrola zo stany biletárov, prípadne iných na to oprávnených osôb. V neposlednom rade je potrebné poukázať na to, že obžalovaný si uvedené igelitové vrecúško po príchode polície strčil do vrecka, čo odôvodňoval skratovou reakciou. Takéto tvrdenie by bolo možné akceptovať v takom prípade, pokiaľ by aj vo vzťahu k fajke konal skratovo, nakoľko aj túto mal evidentne v danom čase v ruke. V prípade tejto veci však skratovo nekonal. Možno teda odôvodnene mať za to, že obžalovaný mal marihuanu v držbe po dlhšiu dobu, než ktorú sa snažil prezentovať. Okrem toho, jeho tvrdenie, že sa hanbil, že by bol príslušníkmi prichytený ako fajčí konope, je nevierohodné aj v kontexte jeho následného správania sa k príslušníkom polície, v čase výzvy na vydanie veci a následnej osobnej prehliadke, ktoré bolo vykonaným dokazovaním preukázané a obžalovaným nebolo spochybňované. V tejto situácii už paradoxne obžalovaný žiadnu hanbu nepociťoval. Je evidentné, že takáto obrana obžalovaného je čisto účelová.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal teda súd naplnenie formálnych znakov súdeného prečinu za preukázané, pričom pokiaľ ide o subjektívnu stránku súd dodáva, že u obžalovaného bolo preukázané zavinenie vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona. Na túto formu zavinenia nemá žiaden vplyv tvrdenie obžalovaného, že jeho úmyslom nebolo návykovú látku držať, ale iba konzumovať, a to z dôvodov už v odôvodnení tohto rozsudku uvedených.

Súd sa takisto zaoberal otázkou existencie materiálnej stránky daného prečinu, a to z hľadiska posúdenia všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria upravené v § 10 odsek 2 Trestného zákona. V kontexte obhajobnej argumentácie obžalovaného k tejto otázke je na mieste uviesť, že osoba páchateľa už nie je medzi kritériami obsiahnutými v uvedenom ustanovení zahrnutá rovnako, ako tam nie je zahrnutý ani význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý. Súd preto pri posudzovaní materiálnej stránky nemôže prihliadať na osobu páchateľa. Ak by tak urobiť mohol, musel by prihliadať nielen na doterajšiu bezúhonnosť osoby obžalovaného, ale aj na jeho správanie v čase bezprostredne po spáchaní skutku, ako aj na to, že v jeho prípade ide o osobu s právnickým vzdelaním, u ktorej sa vo zvýšenej miere predpokladá dodržiavanie právnych noriem, resp. vedomosť o dôsledkoch (následkoch) spojených s ich porušením. Osobu páchateľa preto možno posudzovať len z hľadiska kritérií významných pre určenie druhu a výmery trestu.

Preto s prihliadnutím na požiadavku, že skutočnosti predpokladané v § 10 odsek 2 Trestného zákona je potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby sa niektorej pripisoval väčší či menší význam (jednej na úkor druhej), súd dospel k záveru, že konkrétna závažnosť stíhaného prečinu dosahuje Trestným zákonom vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, t. j. stupeň vyšší než nepatrný. Pri zisťovaní konkrétneho stupňa závažnosti v danom prípade nemožno vychádzať iba z hmotnosti zaistenej marihuany, ale aj z iných do úvahy prichádzajúcich hľadísk. Samotná hmotnosť 538 mg sušenej rastliny - marihuany tak nemôže vylučovať existenciu materiálnej stránky daného prečinu.

Podľa názoru súdu vyššia než nepatrná závažnosť činu je v prejednávanej veci okrem zavinenia (priamy úmysel) daná, resp. určovaná spôsobom vykonania činu a okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, kedy si obžalovaný chcel aplikovať návykovú látku na mieste verejnosti prístupnom blízko podniku, kde sa zabával väčší počet osôb a kde iba pár metrov od neho (pri vchode podniku) sa nachádzali iné osoby, a teda obžalovaný tak mohol predstavovať „príklad“ pre druhých, resp. by mohol vyvolať pohoršenie zo strany iných ľudí. Rovnako okolnosť spočívajúca v samotnom získaní informácie o mieste, kde sa nachádza fajka (v prítomnosti istého okruhu osôb) a jej využitie, pričom obžalovaný sa tým pred ostatnými ani netajil, neodôvodňuje záver o nepatrnej závažnosti činu. Pritom pohnútkou obžalovaného nebolo marihuanu len vyskúšať, nakoľko podľa vyjadrenia samotného obžalovaného tento už mal príležitostné skúsenosti s konzumáciou marihuany. Nepatrný stupeň závažnosti by mohol byť odôvodnený práve vtedy, ak by pohnútkou páchateľa bola napríklad zvedavosť a išlo by o ojedinelý prípad, pričom by sa tak stalo na mieste, kde sa bežne alebo za istých okolností nevyskytuje väčší počet osôb, resp. sa takýto výskyt nepredpokladá.

Pokiaľ ide o určenie druhu a výmery trestu, súd vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek 1 Trestného zákona, ako aj zo všetkých relevantných zásad pre ukladanie trestu upravených v § 34 odsek 4 Trestného zákona. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť upravenú v § 36 písmeno j/ Trestného zákona spočívajúcej vo vedení riadneho života, a súčasne nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť obsiahnutú v § 37 Trestného zákona. S poukazom na uvedené by bolo obžalovanému potrebné ukladať trest v rámci trestnej sadzby upravenej v § 171 odsek 1 Trestného zákona, ktorej horná hranica bola znížená o jednu tretinu. Pri stanovení druhu trestu a jeho výmery súd však prihliadol aj na to, že obžalovaný je skutočne doposiaľ súdne netrestanou osobou, ktorá nemá záznam nielen v odpise registra trestov, ale ani v registri priestupkov. Napriek jeho spávaniu bezprostredne po čine vo vzťahu k príslušníkom PZ možno preto odôvodnene usudzovať, že ukladanie trestu odňatia slobody by dostatočne nezohľadňovalo účel trestu, ale vzhľadom na zistené pomery obžalovaného a predpokladanú možnosť jeho nápravy je účel trestu dosiahnuteľný aj peňažným trestom, ktorý primárne nie je nevyhnutne spojený s odňatím slobody (náhradný trest odňatia slobody je sekundárnej povahy pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu). Vychádzajúc zo všetkých zistených skutočností má súd za to, že v danom prípade je potrebné pôsobiť primárne výchovne a preventívne, čo je možné dosiahnuť aj miernym peňažným trestom. V tomto smere je podľa názoru súdu peňažný trest vo výške 200,-Eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 2 mesiace adekvátny a spravodlivý, zohľadňujúci závažnosť súdeného prečiny a všetky atribúty sledované Trestným zákonom v rámci zásad ukladania trestov.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvo-lanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súro-denci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.