Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5C/17/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12, Kežmarok, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanej: B. L. (predtým M.), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. G. K., o zaplatenie 253,40 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 130,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 130,76 eur od 01.05.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou dňa 18.01.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 253,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 28.01.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.04.2012 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky vo výške 303,72 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných 12 mesačných splátkach v sume 27,06 eur. Žalovaná uhradila sumu 108,24 eur a vzhľadom na to, že porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, žalobca listom zo dňa 19.01.2013 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 253,40 eur. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Keďže ide o drobný spor, súd vo veci nenariaďoval pojednávanie a podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dňa 30.06.2016 vo veci vyniesol rozsudok. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to so zmluvou o pôžičke, podmienkami k zmluve o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP), predžalobnou upomienkou, doručenkou a prehľadom splátok a úhrad.

Z predložených dôkazov zistil súd tento skutkový stav. Žalobca uzatvoril dňa 02.04.2012 so žalovanou zmluvu o pôžičke (ďalej aj len „zmluva“), na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 239,- eur na financovanie spotrebné hotovaru, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť 12 mesačnými splátkami po 25,31 eur. Konečná splatnosť bola dohodnutá na apríl 2013. Žalovaná uhradila z poskytnutej pôžičky sumu 108,24 eur. Listom zo dňa 19.01.2013, označeným ako „predžalobná upomienka“ vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 224,61 eur v lehote 3 dní od doručenia tohto listu žalovanej. Žalovanej list doručený nebol a zásielka sa vrátila žalobcovi s uvedením adresát neznámy.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy účastníkmi - 02.04.2012; ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná iba v časti. Na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi na základe zmluvy, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalobca je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom k tomu, že predmetom zmluvy je poskytnutie pôžičky v sume 239,- eur (a nie 303,72 eur ako tvrdil žalobca) splatnej v 12 mesačných splátkach, ide zároveň o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.

V zmysle § 9 ods. 2 pís. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iných náležitosti aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva o pôžičke obsahuje výšku splátky a počet splátok, neobsahuje však výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zo splátky nie je zrejmé, aká jej časť sú úroky. Nedostatok tohto údaju má taktiež za následok, že

poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má teda na podklade takejto zmluvy právo len na vrátenie istiny bez akýchkoľvek dodatočných platieb od žalovanej na úrokoch, poplatkoch a poistení. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že istina úveru bola v sume 239,- eur, pričom žalovaná uhradila 108,24 eur. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 130,76 eur, čo je suma predstavujúca rozdiel medzi istinou poskytnutej pôžičky a sumou, ktorú žalovaná do dňa rozhodnutia uhradila.

Konečná splatnosť pôžičky bola v zmluve dohodnutá na apríl 2013. Keďže žalovaná do konca apríla 2013 pôžičku nesplatila, je od 01.05.2013 v omeškaní, a preto priznal súd žalobcovi od tohto dňa aj úrok z omeškania. Žalobca si ho uplatňoval skôr na základe toho, že podľa neho splatnosť pôžičky nastala na základe vyhlásenia splatnosti z dôvodu omeškania žalovanej. Túto skutočnosť však nemal súd preukázanú, pretože výzva, ktorou žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie celej dlžnej sumy, nebola žalovanej doručená a ani ju nemožno považovať za doručenú v tom zmysle, že sa dostala do sféry dispozície žalovanej, keďže zásielka sa vrátila žalobcovi s uvedením, že adresát je neznámy. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne, no keďže mu patrí úrok z omeškania iba v sadzbe 5,75 % v zmysle citovaných právnych predpisov, súd jeho nárok vo zvyšku zamietol. Zmluva bola síce uzatvorená pred 1. februárom 2013 a podľa § 10c nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013, no podľa názoru súdu toto prechodné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že platí iba v tom prípade, ak aj omeškanie nastalo pred 1. februárom 2013 a pokračuje aj po 31. januári 2013, keďže uvedené prechodné ustanovenie obsahuje spojenie „aj za dobu omeškania po 31. januári 2013“ a nie formuláciu aj za omeškanie, ktoré nastalo alebo začalo až po 31. januári 2013. Z uvedených dôvodov považoval súd nárok na vyšší úrok z omeškania za nedôvodný.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola podaná dôvodne iba v časti 51,6 % a vo zvyšku bola zamietnutá a neúspech žalobcu tak nie je iba nepatrným.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.