Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/230/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobkyne G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, J., právne zastúpenej JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, Slovenská 69, Prešov, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., Užhorodská 21, Košice, adresa na doručovanie Rastislavova 68, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. - 256 zo dňa 09.04.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, sp. zn. zo dňa 19.01.2012.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 461,41 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,92 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. zo dňa 19.01.2012. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 492,34 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť. Žalovaný so žalobou nesúhlasil najmä z dôvodu, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná v osobitných zmluvných dojednaniach, o čom svedčí záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ktorý predchádzal uzavretiu poistnej zmluvy a ktorý preukazuje, že klient bol poučený o možnostiach riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 27.04.2008 uzatvorili účastníci poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, týkajúcu sa životného poistenia žalobkyne, ktoré malo trvať od 28.04.2008 do 28.04.2052. K zániku tohto poistenia došlo dňa 28.04.2011 na základe žiadosti žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky (ďalej len „VPP“) v počte 12 strán napísané drobným písmom, ktoré podpísala žalobkyňa dňa 27.04.2008. Čl. XV. upravuje rozhodcovské konanie, kde v bode 1 sa konštatuje, že poisťovňa a poistník sa

dohodli na tom, že všetky spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. O výbere rozhodcovského súdu alebo o poverení rozhodcov pre konkrétny prípad rozhoduje poisťovňa, ktorá vydá aj štatút rozhodcovského súdu. VPP pokračujú formou predtlače do osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú označené ako „Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007“ a v nich v bode 2 sa uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Aj tieto osobitné zmluvné dojednania sú podpísané žalobkyňou v ten istý deň 27.04.2008. Arbitrážny súd Košice dňa 19.01.2012 bez pojednávania vydal rozsudok pod sp. zn. , ktorým uložil žalobkyni (v rozhodcovskom konaní žalovanej zaplatiť Rapid life životnej poisťovni, a. s. sumu 92,61 eura a trovy rozhodcovského konania 276 eura. Rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 24.06.2013. Poučenie rozhodcovského rozsudku obsahuje informáciu o možnosti podania odporu v lehote 5 dní od doručenia, ale len za podmienky zaplatenia poplatku za odpor vo výške 72 eur. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pri uzatváraní poistnej zmluvy sa so sprostredkovateľkou o rozhodcovskej doložke ani o riešení prípadných sporov nebavili. So sprostredkovateľkou poistenia H. F. sa rozprávali len o poistnom produkte a jeho výhodách. Žalobkyňa podpísala všetky listiny, ktoré jej sprostredkovateľka poistenia predložila, vrátane poistnej zmluvy, VPP a osobitných zmluvných dojednaní, ktoré si neprečítala, aj keď mala takúto možnosť. Sprostredkovateľka jej ukázala miesta pod poistnou zmluvou a osobitným zmluvným dojednaním, kde sa má podpísať. Svedkyňa H. F. uzatvárala poistnú zmluvu so žalobkyňou ako sprostredkovateľka poistenia na základe zmluvy uzavretej so žalovaným. Potvrdila, že žalobkyňu neupozorňovala na rozhodcovskú doložku, o ktorej ani ona nebola informovaná. Prehlásila, že nebola školená o rozhodcovskej doložke ani o riešení sporov medzi poisťovňou a klientom. Uviedla aj to, že pre uzavretie poistnej zmluvy bolo nevyhnutné, aby poistník podpísal nielen poistnú zmluvu, ale aj všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania.

Následne súd citoval ust. § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) a uviedol, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas v 30-dňovej lehote. Je nepochybné, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VPP a osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. Súd poukázal na ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 a uviedol, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/3/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica. Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Žalovaný správne uviedol, že VPP sú súčasťou poistnej zmluvy, čo vyplýva priamo zo zákona (§ 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Preto aj v prípade, ak by žalobkyňa nepodpísala sporné osobitné zmluvné dojednania, stále by platili VPP, ktoré taktiež obsahovali rozhodcovskú doložku v čl. XV. VPP totiž tvoria zákonnú súčasť poistnej zmluvy, takže nebolo nutné ich podpísať. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi, teda žalovanom. V danom prípade žalovaný dôkazné bremeno neuniesol a ťažko si možno predstaviť opak v prípade predtlačeného formulára. Žalovaný ako jediný dôkaz označil „Záznam o požiadavkách a potrebách klienta“ zo dňa 19.12.2007 (správne má byť uvedené zo dňa 27.04.2008 - poznámka odvolacieho súdu) podpísaný žalobkyňou. Ten je opäť v predtlačenom formulári (okrem následných koloniek týkajúcich sa predmetu poistenia

a poistného). V predtlačenej časti formulára je uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. a VPP poisťovne platných od 21.05.2007. Uvedená veta je však absolútne bezvýznamná pre tento spor, nepreukazuje, že boli poskytnuté informácie spotrebiteľovi o rozhodcovskom konaní, ale upozorňuje len na možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, navyše nie sporov z poistenia, ale zo sprostredkovania poistenia. Navyše z výpovede žalobkyne a svedkyne - sprostredkovateľky poistenia vyplynulo, že k žiadnemu individuálnemu vyjednávaniu rozhodcovskej doložky nedošlo. Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu, predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 24.10.2013, sp. zn. ). Tento uhol pohľadu spočívajúci v rozhodujúcom princípe a to princípe ochrany práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je rozhodujúci pri spotrebiteľských právnych vzťahoch. Ani argumentácia žalovaného o vylúčení posudzovania neprijateľných zmluvných podmienkach v poistných zmluvách s ohľadom na smernicu neobstojí. Navyše príslušná časť smernice sa netýka rozhodcovskej doložky, ale podmienky vyplývajúcej z poistného rizika. Súd pri rozhodovaní si osvojil právne závery vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a teda nesúhlasil so závermi rozhodnutí, na ktoré poukázal žalovaný a ktoré prijali súdy nižšieho stupňa. Pokiaľ ide o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , na ktoré poukázal žalovaný, to neobsahuje jednoznačný právny záver, ale vytýka súdom nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí, týkajúceho sa posúdenia možnosti odstúpenia od rozhodcovskej doložky.

Súd ďalej poukázal na to, že spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako spotrebiteľ bol informovaný o rozhodcovskom konaní ako inštitúte, o jeho rozdieloch v porovnaní so súdnym konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu. Princíp ochrany práv spotrebiteľa je dôležitejší ako princíp „ignoratia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje), na čo poukázal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. . Vykonané dôkazy - výpoveď žalobkyne a svedkyne vylučujú poskytnutie týchto informácii. Už len skutočnosť, že podľa rozhodcovskej doložky sám žalovaný vyberá rozhodcovský súd, vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu, keďže aj jeho činnosť má charakter podnikania. Súd dospel k záveru o tom, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v čl. XV. VPP, ale aj v osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľná a teda neplatná, a preto žalobe vyhovel. Zároveň tým bol daný aj zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia vo výške 492,34 eura. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 3 úkony právnej pomoci á 60,07 eura (prevzatie a príprava zastúpenia 22.07.2013, žaloba 22.07.2013, vyjadrenie vo veci samej 12.08.2013), 1 úkon á 61,87 eura (vyjadrenie k odvolaniu 17.02.2014) a 3 úkony á 64,54 eura (účasť na pojednávaní v dňoch 19.01.2015, 19.02.2015 a 09.04.2015) v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“). Ďalej súd priznal režijný paušál vo výške 56,64 eura (3×7,81 eura, 1 x 8,04 eura, 3×8,39 eura) podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z..

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal nepreskúmateľnosť a nesprávnosť rozsudku z dôvodu, že vo výroku rozsudku nie je uvedený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku s poukazom na niektoré ustanovenie § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, resp. nie je uvedené, ktorý orgán bude vo veci ďalej konať v merite sporu. Žalovaný sa nestotožnil so skutkovými ani právnymi závermi prvostupňového súdu. Poukázal na zmenu právnej úpravy účinnú od 01.01.2015 vykonanú zákonom č. 335/2014 Z.z. (§ 243d ods. 1 Exekučného poriadku), v dôsledku ktorej rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Vzhľadom k tomu, že žalovaný voči žalobkyni neinicioval exekučné konanie, predmet konania - záväzné rozhodcovské konanie, odpadol. Žalobca ďalej namietal porušenie zásady rovnosti účastníkov konania tým, že súd konal napriek tomu, že súdny poplatok zo žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nebol zaplatený. Zároveň došlo k porušeniu rovnosti a porušeniu procesných práv žalovaného aj tým, že súd si nesplnil povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a tým spôsobil, že rozhodnutie súdu bolo nepredvídateľné a malo za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Poukázal tiež na to, že v slovenskom právnom poriadku

nemá Najvyšší súd Slovenskej republiky zákonodarnú právomoc a jeho rozhodnutia nie sú všeobecne záväzným prameňom práva a najvyšší súd nemôže popierať základné piliere právneho štátu a práva. Ničím nepodložené tvrdenie o tom, že akési princípy ochrany spotrebiteľa majú prednosť pred zásadou ignorantia iuris non excusat sú úplným právnym nezmyslom a sú v priamom rozpore aj s právom Európskej únie aj so slovenským právnym poriadkom.

Žalovaný zdôraznil, že súd vec nesprávne skutkovo aj právne posúdil, keďže rozhodcovská doložka v tomto prípade nespôsobovala hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a navyše bola individuálne dojednaná. Súd nemá test primeranosti zohľadňovať, ale je povinný podľa neho postupovať, pretože ide o ustanoveniami právnych predpisov predpísaný postup. Rozhodcovská doložka v poistnej zmluve žalovaného je podľa 19 - teho odôvodnenia vyňatá spod hodnotenia smernice a od faktu, že bola aj individuálne dojednaná, nespôsobuje žiadnu značnú nerovnováhu v neprospech žalobkyne. Súd neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenie by malo spôsobovať značnú nerovnováhu a v čom značná nerovnováha spočíva. Náš právny poriadok nezakazuje uzatvorenie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ale naopak s tým počíta a aj to predvída. Rozhodcovská doložka rovnako ako každá iná podmienka ak má byť neprijateľná tak musí spôsobovať značnú nerovnováhu. Tým, že súd nevykonal test primeranosti podmienky, zaťažil konanie aj rozhodnutie vadou, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C - 342/13, podľa ktorého pri posúdení rozhodcovskej doložky ako potenciálnej neprijateľnej zmluvnej podmienky, musí vnútroštátny súd s ohľadom na všetky okolnosti uzatvorenia predmetnej zmluvy v rozhodnom čase overiť, či cieľom alebo následkom dotknutej doložky je zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, alebo bránenie v uplatnení týchto práv. K žiadnemu takému odňatiu či zbaveniu práva spotrebiteľa podať opravný prostriedok nedošlo, čoho dôkazom je existencia samotného tohto konania. Rozhodcovská doložka nevyžadovala od spotrebiteľa, aby výlučne všetky spory riešil pred rozhodcovským súdom. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa mala možnosť sa oboznámiť s rozhodcovskou doložkou a rovnako mala možnosť ovplyvniť jej podstatu, mala možnosť rozhodnúť sa, či rozhodcovskú doložku uzavrie alebo nie. V danom prípade sa žalobkyňa rozhodla rozhodcovskú doložku uzavrieť a to pristúpením k osobitným zmluvným dojednaniam, čo osvedčila vlastnoručným podpisom. Žiadna okolnosť nebránila žalobkyni, aby si všetky dokumenty prečítala a aby požadovala vysvetlenia od sprostredkovateľa. Okrem toho bola žalobkyňa v rozsahu zákonnej povinnosti sprostredkovateľa na základe zákona č. 340/2005 Z.z. informovaná o rozhodcovskom konaní ako inštitúte, čoho dôkazom je Záznam o požiadavkách a potrebách klienta. Je nepochybné, že žalobkyňa svojím podpisom na konci VPP potvrdila len to, že si VPP prečítala a následne obdŕžala jedno vyhotovenie. Osobitné zmluvné dojednania umiestnené pod podpisom žalobkyne, ktorým deklarovala prevzatie VPP nemohli byť a ani nikdy neboli súčasťou či pokračovaním VPP. Až po právoplatnom uzatvorení poistnej zmluvy nastala kauzálne fáza dojednávania Osobitných zmluvných dojednaní, ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka. Žalobkyňa osobitným podpisom vyjadrila svoj súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky a svojim podpisom Osobitných zmluvných dojednaní tento svoj súhlas prejavila v právne relevantnej forme. Okrem toho žalovaný namietal výšku priznaných trov právneho zastúpenia, konkrétne namietal, že úkon - vyjadrenie k odvolaniu dňa 17.02.2014 nie je úkonom vo veci samej. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvého stupňa správne posúdil, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá bola vopred naformulovaná. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 03.08.2015.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 09.06.2016 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne posúdil dôvodnosť podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver, ak z dôvodu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok zrušil.

Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že poistná zmluva, ktorú uzatvorili účastníci konania dňa 27.04.2008 je zmluvou spotrebiteľskou. Poistná zmluva bola uzatvorená v podobe štandardnej formulárovej zmluvy, pre ktorú je typické to, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač vrátane všeobecných poistných podmienok. Spotrebiteľ teda buď prijme zmluvu, ktorú dodávateľ dopredu pripravil a predformuloval, zvyčajne vo svoj prospech, alebo zmluvný vzťah nevznikne. V takomto prípade je spotrebiteľ - žalobkyňa slabšou zmluvnou stranou, a to z hľadiska informovanosti i vyjednávacej pozície. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV. Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo Všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V konaní totiž bolo nepochybne preukázané, že rozhodcovská doložka tak, ako bola uvedená v osobitných zmluvných dojednaniach číslo 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, je neplatná, pretože nedošlo k jej individuálnemu dojednaniu. Z osobitného zmluvného dojednania číslo 01/2007 k poistnej zmluve vyplýva, že toto je súčasťou Všeobecných poistných podmienok a práve toto osobitné dojednanie odkazuje na časť XV. Všeobecných poistných podmienok, v ktorej časti je upravené rozhodcovské konanie. Z uvedeného je evidentné, že žalobkyňa sa nemohla podieľať na tvorbe rozhodcovskej doložky, pretože celá zmluvná situácia bola postavená kategoricky na závere, že je to pre spotrebiteľa len jediná možnosť, ako celkom a bezvýhradne akceptovať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami považuje za dôležité reagovať práve na tie, ktoré obhajujú platnosť rozhodcovskej doložky, pretože práve dôvod uvedený v § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní bol tým, ktorý viedol k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak nemá spotrebiteľ žiadnu možnosť v procese uzatvárania rozhodcovskej zmluvy, či doložky podieľať sa určitým spôsobom na tvorbe jej obsahu, potom možno mať za to, že za takejto situácie sú naplnené podmienky na ochranu spotrebiteľa. V skutočnosti sa totiž jednalo o podnikateľom vopred nastavené kritériá voči spotrebiteľovi, a to bez akejkoľvek možnosti spotrebiteľa spolupodieľať sa na obsahu dojednania takejto rozhodcovskej zmluvy, či doložky. Čo do dôsledkov by sa teda jednalo o stav obdobný pre spotrebiteľa neprípustným formulárovým zmluvám. Súd v takejto situácii preto musí starostlivo posudzovať, či takéto rozhodcovské doložky nie sú neplatné pre konanie priečiace sa dobrým mravom. Odvolací súd zdôrazňuje, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce znevýhodňujúce ustanovenia, akým je napríklad aj dojednanie rozhodcovskej doložky bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť sa podieľať na tvorbe jej obsahu, nemôže byť zásadne súčasťou Všeobecných poistných podmienok. Nič na tom nemení ani tvrdenie žalovaného, že prostredníctvom sprostredkovateľa bol žalobca poučený o svojich právach v zázname o potrebách klienta. Odvolací súd poukazuje na to, že zo Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta vôbec nevyplýva tvrdenie žalovaného, že žalobkyni boli vysvetlené všetky skutočnosti vo Všeobecných poistných podmienkach a ďalších náležitostiach poistnej zmluvy, ako aj o spôsobe mimosúdneho riešenia sporov formou popísanou v článku XV. Všeobecných poistných podmienok. Práve odkazy v takýchto listinách, či už v zázname o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, alebo v Osobitných zmluvných dojednaniach číslo 01/2007 k poistnej zmluve na článok XV. Všeobecných poistných podmienok, kde je upravené rozhodcovské konanie, robia takúto dohodu o rozhodcovskej zmluve pre spotrebiteľa nezrozumiteľnou. Práve takéto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže takéto odkazy na niekoľko listín a na niekoľko

ustanovení rôzne umiestnených v týchto listinách, značne sťažujú orientáciu v zmluvných dojednaniach bežnému spotrebiteľovi.

Za právne bezvýznamné je preto potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v Osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto Osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach. Z Osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť XV. Všeobecných poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa osobitné zmluvné dojednania podpísala alebo nie, jej povinnosťou vyplývajúcou zo Všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo Všeobecných poistných podmienkach a Osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov, je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne na mieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, pričom v prípade sporu spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, vychádzajúc z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka i zo smernice nesporne bez ďalšieho spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky, alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli, alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní) rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť

zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa vyňatia poistných zmlúv spod posudzovania, či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve odvolací súd uvádza, že podľa „devätnásteho odôvodnenia“ smernice 93/13/EHS z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý len hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej zmluvy je poistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby. Zároveň však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok (rozumej ostatných podmienok poistnej zmluvy). Z citovaného odôvodnenia smernice nevyplýva preto vyňatie poistných zmlúv z vecného rozsahu smernice en bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.

Vo vzťahu k tvrdeniu o porušení ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. je potrebné zdôrazniť, že takéto porušenie samo o sebe nie je dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku. Platí totiž ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ani odvolaciu námietku žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepredvídateľný, nepovažuje odvolací súd za dôvodnú, lebo dôvody, pre ktoré žalovaný rozsudok za takýto považuje, nemôžu objektívne založiť následok nepredvídateľnosti rozhodnutia. Napadnutý rozsudok vychádza z náležitého právneho aj skutkového posúdenia veci a odvolací súd konštatuje, že jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavke náležitého odôvodnenia.

Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konaním podľa § 80 písm. c) O.s.p. a teda sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. V predmetnom konaní sa vyhodnocuje existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie rozhodcovského rozsudku a to podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vyhlásenia. Rozhodcovský rozsudok ustanovením § 243d Exekučného poriadku, ani žiadnym iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou z zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, legislatívna úprava smerovala k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka na to, aby v sporovom konaní na základe riadne podaného návrhu na začatie konania súd preskúmal existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Denegatio iustitiae (odopretiu spravodlivosti) by sa rovnal stav, ak by sa na základe riadne včas podanej žaloby podľa tretej časti O.s.p. súd vecou nezaoberal. Neexistuje žiadny zákonný dôvod, aby konanie bolo zastavené. Na margo argumentu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne odvolací súd uvádza, že dotknutou právnou úpravou (§ 243d Exekučného poriadku) nedošlo uplynutím trojmesačnej doby k zániku vecnej legitimácie, ktorá tu v čase začatia konania bola. Niet pochýb o tom, že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú podmienky pre prieskum zákonnosti rozhodcovského rozsudku na základe včas podanej žaloby, bolo by neprípustné odmietnuť poskytnúť spravodlivosť len z dôvodu, že zákonodarca zákonom sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov. Ak teda stratí záväznosť rozhodcovský rozsudok, nemali by byť pochybnosti, že exekúcia na jeho základe nemôže prebehnúť. Uvedené opatrenie však nijako neblokuje iný ochranný mechanizmus proti nezákonnosti rozhodcovského rozsudku, ktorým je konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku v sporovom konaní podľa tretej časti O.s.p.. Tento ochranný mechanizmus je najštandardnejší. Dokončenie konania začatého na základe procesne korektne začatého návrhu vrátane meritórneho rozhodnutia je aj v súlade s princípom právnej istoty. Spotrebiteľ po späťvzatí žaloby z dôvodu straty záväznosti rozhodcovského rozsudku by bol nútený čeliť náhrade trov konania, pretože procesne zavinil zastavenie konania.

Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa toho, že súd prvého stupňa vo výroku neuviedol výrok o pokračovaní v konaní, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, súd pokračuje v konaní vo veci rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe, ak zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov uvedených podľa § 40 písm. a/, c/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonným dôsledkom úspešného popretia platnosti rozhodcovskej zmluvy je pokračovanie v konaní vo veci, a preto o tejto povinnosti priamo vyplývajúcej z právneho predpisu nie je potrebné rozhodovať osobitným výrokom. Ani túto námietku preto odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Ohľadne tvrdenia o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok zo žaloby je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov priznáva spotrebiteľovi domáhajúcemu sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodenie od poplatku. Z poznámky 4aa k § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov je zrejmé, že táto uvádza len príkladný, nie taxatívny výpočet možných právnych predpisov, na základe ktorých spotrebiteľ môže uplatniť svoje právo na súde bez toho, aby bol povinný zaplatiť súdny poplatok. Uvedený je napríklad zákon č. 250/2007 Z. z., čo ale neznamená, že spotrebiteľ sa svojho práva na súde nemôže domáhať aj na základe iných právnych predpisov. V prejednávanej veci predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatného dojednania rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve. Poistná zmluva je upravená v ustanovení § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka a svojim charakterom ide o typicky spotrebiteľskú zmluvu. Za takejto situácie žalobkyňa je od platenia súdneho poplatku oslobodená podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb.

Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Zároveň postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobkyni priznal náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 461,41 eura a na jej zaplatenie zaviazal žalovaného. Trovy prvostupňového konania priznané žalobkyni ako úspešnej účastníčke podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p pozostávajú z odmeny právneho zástupcu žalobkyne za 3 úkony právnej služby po 60,07 eura (prevzatie a príprava zastúpenia 22.07.2013, žaloba 22.07.2013, vyjadrenie vo veci samej 12.08.2013), 1 úkon á 30,94 eura (vyjadrenie k odvolaniu 17.02.2014 - nie vec samá, ) a 3 úkony á 64,54 eura (účasť na pojednávaní v dňoch 19.01.2015, 19.02.2015 a 09.04.2015) v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. a), c), d), vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“). Ďalej súd priznal režijný paušál vo výške 56,64 eura (3×7,81 eura, 1 x 8,04 eura, 3×8,39 eura) podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. K zmene výroku o trovách prvostupňového konania pristúpil odvolací súd po zistení, že odvolacia námietka žalovaného, ktorou namietal, že úkon

- vyjadrenie k odvolaniu dňa 17.02.2014 nebol úkonom vo veci samej, bola dôvodná. V danom prípade išlo o vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, kedy patrí v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 72,92 eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej vo výške 64,53 eura a režijný paušál vo výške 8,39 eura podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Takto priznané trovy bolo uložené zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Daniela Boľanovského, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.