Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-1018-2015.pdf
PDF · 98.54 KB
Case nature
Subarea
7Co/1018/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX T., zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie sumy 3.252,17 eura s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovanej, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 5C/454/2012-403 zo dňa 12. augusta 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti v prvom a treťom výroku m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania trov právneho zastúpenia vo výške 1.096,23 eura advokátovi JUDr. Andrejovi Cifrovi, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol už len o trovách konania po tom, čo vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 5C/454/2012-321 zo dňa 30.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/517/2014-388 zo dňa 28.05.2015, ktorým zamietol žalobu a aj vzájomný návrh žalovanej. Výrok uvedeného rozsudku o trovách konania, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, bol odvolacím súdom zrušený a vec bola súdu prvého stupňa vrátená na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol napadnutým uznesením tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia (do podania vzájomného návrhu) v sume 1.096,23 eura na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, ďalej vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania (po podaní vzájomného návrhu odporkyňou). V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že o trovách konania pôvodného žalovaného v 2. rade K. bolo rozhodnuté už rozsudkom č. k. 5C/454/2012-106 zo dňa 12.11.2012 tak, že mu súd náhradu trov konania nepriznal, pričom odvolanie proti tomuto výroku nepodal a tento výrok nadobudol právoplatnosť. Výrok o trovách konania účastníkov súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s tým, že v časti zamietnutia žaloby v celom rozsahu do času podania vzájomného návrhu žalovanou bola táto na 100 % úspešná, preto jej v tejto časti priznal trovy právneho zastúpenia vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za 1 úkon právnej služby po 121,17 eura, pri hodnote predmetu konania 3.252,17 eura; celkove priznal trovy za úkony: prevzatie zastúpenia zo dňa 08.11.2012, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 09.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 12.11.2012 a vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 30.12.2012. Ku každému úkonu priznal paušálnu náhradu hotových
výdavkov - režijný paušál - vo výške 7,63 eura. Ďalej súd priznal náhradu cestovného za cestu Lučenec
- Topoľčany a späť dňa 12.11.2012 vo výške 1/3-iny, t. j. v sume 30,44 eura a náhradu za stratu času dňa 12.11.2012 vo výške 1/3-iny t.j. 42,40 eura, ďalej cestovné za cestu Lučenec - Topoľčany a späť dňa 08.01.2014 náhradu cestovného 91,36 eura a náhradu za stratu času dňa 08.01.2014 vo výške 134 eura. Čo sa týka trov právneho zastúpenia substitúta AK JUDr. Landl (vyčíslené za žalovaných v 1. a 2. rade) priznal odmenu za účasť na pojednávaní dňa 12.02.2014 vo výške 30,29 eura, režijný paušál 8,04 eura s 20 % DPH vo výške 7,67 eura a náhradu cestovného dňa 12.02.2014 za cestu Lučenec - Topoľčany a späť vo výške 105,12 eura (vrátane DPH) a náhradu za stratu času vo výške 130,10 eura, spolu 307,24 eura, z toho polovica je za zastupovanie žalovanej 153,62 eura. Trovy právneho zastúpenia žalovanej teda činili spolu 1.096,23 eura.
O trovách konania po podaní vzájomného návrhu žalovanou, keďže návrh a aj vzájomný návrh bol zamietnutý, súd rozhodol s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov; súd vychádzal z toho, že žalobca mal úspech v časti týkajúcej sa zamietnutia vzájomného návrhu žalovanej o určenie neplatnosti zmluvných podmienok - bod 4. Článku II. zmluvy, bod 2.článok IV zmluvy, časť bodu 7.3.2 VOP, časť bodu 7.4.1 VOP, bod 7.4.7 VOP, bod 7.4.8. VOP, bod 7.4.8. VOP, časť bodu 7.5.2. VOP, bod 7.6.3. VOP, bod 14.5. VOP, časť bodu 17.2. VOP, bod 18.16. VOP, bod 18.1.7 VOP - a žalovaná mala úspech v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu o zaplatenie sumy 3.252,17 eura s príslušenstvom.
Čo sa týka trov vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, súd náhradu trov právneho zastúpenia ako neúčelné nepriznal. Uviedol, že ak sa vedľajší účastník na strane účastníka - spotrebiteľa - nechá zastupovať v spore advokátom, na čo má plné právo, neznamená to, že v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, má vedľajší účastník automaticky právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Napriek tomu, že v konaní sa vedľajší účastník mohol dať zastúpiť ďalším práva znalým odborníkom, súd musel posudzovať účelnosť takto vynaložených trov na právne zastúpenie. Vedľajší účastník (združenie) je zo svojej podstaty subjektom práva a účastníkom konania, ktorý je odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné charakterizovať ako účelné, keď aj sám žalovaný bol zastúpený právnym zástupcom, ktorý v konaní zastupoval aj vedľajšieho účastníka. Ak sú svojím charakterom vznikajúce trovy konania neúčelné, neúčelnosť nemožno pripisovať na ťarchu neúspešného účastníka konania, v tomto prípade žalobcu, a preto vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu trov konania (do podania vzájomného návrhu) a vo výroku, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (po podaní vzájomného návrhu), podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že správne jej mala byť priznaná náhrada trov zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 12.02.2014 vo výške 307,24 eura, pretože v tom čase žalovaný v 2. rade nebol účastníkom konania, a v konaní na strane žalovaného vystupovala iba žalovaná. Podľa nej jej patrí náhrada trov právneho zastúpenia do podania vzájomného návrhu v celkovej výške 1.249,85 eura. Okrem toho jej patrí náhrada trov aj za úkony po podaní vzájomného návrhu. V danom štádiu konania tak možno konštatovať obojstranný úspech, resp. neúspech účastníkov konania, ktorý je vypočítaný rozdielom celkovej sumy náhrady trov konania, vzniknutých žalovanej, a celkovej sumy trov konania, vzniknutých žalobcovi v tomto štádiu konania. Zo sumy 1.207,18 eura je pri výpočte sumy náhrady trov konania, na ktorú má právo, potrebné odpočítať sumu vzniknutých trov konania na strane žalobcu, a to za úkony vykonané po podaní vzájomného návrhu. Žalobcovi tak vznikli trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 209,67 eura, a to za 3 úkony právnej služby (účasť na pojednávaniach dňa 17.03.2014, dňa 23.04.2014 a dňa 09.06.2014) a za jeden úkon po 61,85 eura. Pri rozdiele sumy náhrady trov konania žalovanej a sumy náhrady trov konania žalobcu je výsledná suma náhrady trov konania, na ktorú má ona nárok, a to vo výške 997,51 eura. Celková suma náhrady trov právneho zastúpenia teda u nej predstavuje 2.247,36 eura. Okrem toho jej patrí aj náhrada trov odvolacieho konania 219,47 eura za odvolanie do trov konania zo dňa 14.07.2014 vo výške 64,42 eura a vyjadrenie k odvolaniu v merite veci zo dňa 31.07.2014 vo výške 155,05 eura. Namietala, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s trovami, ktoré jej v odvolacom konaní vznikli. Žiadala výrok o povinnosti žalobcu zaplatiť jej náhradu trov konania (do podania vzájomného návrhu) zmeniť a žalobcu zaviazať zaplatiť jej náhradu trov prvostupňového konania (do podania vzájomného návrhu) vo výške 1.249,85 eura a výrok, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, zmeniť tak, že žalobca je povinný zaplatiť jej
náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania (po podaní vzájomného návrhu) vo výške 1.216,98 eura.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods.1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 241 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci v napadnutej časti dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka v dôsledku absencie odvolania nadobudlo právoplatnosť.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom, doručeným dňa 29.06.2012, pôvodne voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade domáhal zaplatenia sumy 3.252,17 eura, pozostávajúcej z istiny úveru 2.302,93 eura, riadneho úroku 387,02 eura, úroku z omeškania 527,92 eura a ostatného príslušenstva 34,30 eura, spolu s ročným úrokom z omeškania 8,5% zo sumy 2.302,93 eura od 05.11.2009 do zaplatenia. Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 5C/454/2012-106 zo dňa 12.11.2012 tak, že žalobu zamietol, žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej v 1. rade a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 588 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca vo vzťahu k žalovanej, pričom odvolací súd rozhodol uznesením č. k. 7Co/12/2013-176 zo dňa 19.09.2013 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že zamietnutie návrhu voči žalovanému v 2. rade a s tým súvisiaci výrok o trovách konania neboli odvolaním napadnuté, preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nadobudol právoplatnosť. Po zrušení a vrátení veci žalovaná písomným podaním zo dňa 14.03.2014 podala vzájomný návrh, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti vymedzených zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 12.06.2003 a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 5C/454/2012-321 zo dňa 30.06.2014 zamietol návrh o zaplatenie 3.252,17 eura zamietol ako aj vzájomný návrh a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 8,80 eura na účet súdu prvého stupňa do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žiadnemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Z dôvodu odvolania žalobcu ako aj žalovanej odvolací súd rozsudkom č. k. 7Co/517/2014-388 zo dňa 28.05.2015 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým súd žalobu zamietol, ako aj vo výroku, ktorým súd žalobcu zaviazal k náhrade trov štátu potvrdil, pričom vo výroku o trovách účastníkov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením. V súčasnom odvolacom konaní odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal najmä z nižšie citovaných zákonných ustanovení.
Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Uvedené zákonné ustanovenie vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník konania, ktorý mal v spore plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba na sporové konanie. Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, a tiež účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť najmä na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky, prípadne aj trovy právneho zástupcu (advokáta).
Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní urobil záver, že postup pri rozhodovaní o trovách konania oddeliac časť konania do podania vzájomného návrhu od ostatnej časti a rozhodnúc samostatne o trovách konania po podaní vzájomného návrhu nebol úplne správny. Uplatnený vzájomný návrh je žalobou podľa § 79 ods. 1 OSP, čo znamená že musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré zákon na perfektnosť návrhu na začatie konania ukladá. Od momentu, keď je súdu doručený vzájomný návrhu, sa pôvodný žalovaný považuje za žalobcu a pôvodný žalobca za žalovaného v konaní o vzájomnom návrhu. V danom prípade tak prebiehajú vlastne dve paralelné konania, ktoré majú samostatný osud. Rozhodnutie o jednom z nich nemusí prejudikovať rozhodnutie o druhom nároku. Nie je právne významné, či sa o vzájomnom návrhu rozhodne časovo skôr, alebo časovo neskôr ako o pôvodnej žalobe. Jediným rozhodujúcim kritériom je tu zásada procesnej ekonómie, teda hospodárnosti konania. Vychádzajúc z toho bolo potrebné rozhodnúť samostatne o trovách konania o návrhu žalobcu a samostatne o trovách konania o vzájomnom návrhu žalovanej. Keďže konečným rozhodnutím bol návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnutý, táto skutočnosť zakladá úspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP, a to na ňou uplatnené trovy právneho zastúpenia advokátom, ktoré boli vynaložené účelne. V tomto smere súd prvého stupňa správne určil hodnotu jedeného úkonu podľa ustanovenia § 9 v spojení s ustanovením § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) - vo výške 121,17 eura, pretože predmetom návrhu bolo zaplatenie sumy 3.252,17 eura. Žalovaná si uplatnila trovy právneho zastúpenia za nasledovné úkony: prevzatie zastúpenia dňa 08.11.2012, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 09.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 12.11.2012, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 30.12.2012, účasť na pojednávaní dňa 08.01.2014, účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 12.02.2014, vyjadrenie a vzájomný návrh zo dňa 14.03.2014, účasť na pojednávaní dňa 17.03.2013, účasť na pojednávaní dňa 23.04.2014 , účasť na pojednávaní dňa 09.06.2014. Ďalej si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania za úkony - odvolanie do trov konania zo dňa 14.07.2014 a vyjadrenie k odvolanie do veci samej zo dňa 31.07.2014. Za úkony vykonané JUDr. Cifrom od 16.04.2014 si uplatnila aj DPH vo výške 20 % a rovnako si uplatnila náhradu DPH za úkony vykonané substitútom JUDr. Landlom, ktorý je platcom DPH. Uplatnila si aj náhradu cestového a náhradu za stratu času a to za cestu Lučenec - Topoľčany a späť, a to za cestu dňa 12.11.2012 náhradu cestovného vo výške 30,44 eura (vo výške 1/3), náhradu za stratu času vo výške 42,40 eura (vo výške 1/3), za cestu dňa 08.01.2014 si uplatnila náhradu cestovného vo výške 91,36 eura a náhradu za stratu času vo výške 134 eur, za cestu dňa 12.02.2014 si uplatnila náhradu cestovného vo výške 105,12 eura (vrátane DPH) a náhradu za stratu času vo výške 156,12 eura (vrátane DPH), za cestu dňa 17.03.2014 si uplatnila náhradu cestovného vo výške 91,14 eura a náhradu za stratu času vo výške 134 eur, za cestu dňa 23.04.2014 si uplatnila náhradu cestovného vo výške 103,72 eura (vrátane DPH) a náhradu za stratu času vo výške 160,80 eura (vrátane DPH), a za cestu dňa 09.06.2014 náhradu cestovného vo výške 109,37 eura (vrátane DPH) a náhradu za stratu času vo výške 160,80 eura (vrátane DPH). Odvolací súd preskúmavajúc vyčíslenie trov právneho zastúpenia žalovanej posúdil ako neúčelne vynaložené trovy vzniknuté v súvislosti s úkonom - vyjadrenie a vzájomný návrh zo dňa 14.03.2014; uvedené podanie predchádzalo pojednávaniu na súde prvého stupňa dňa 17.03.2014, na ktorom bol zástupca prítomný a na ktorom prezentoval svoje vyjadrenie a stanoviská. Odvolací súd sa nestotožnil ani s vyčíslením odmeny za právne úkony - vyjadrenie zo dňa 09.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 12.11.2012, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 30.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 08.01.2014, účasť na pojednávaní dňa 17.03.2014, účasť na pojednávaní dňa 23.04,2014, účasť na pojednávaní dňa 09.06.2014, za ktoré si uplatnil odmenu v plnej výške, t.j. v sume 121,17 eura, a to napriek tomu, že išlo o spoločné úkony pri zastupovaní žalovanej a aj vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Z uvedeného dôvodu bolo podľa § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť základnú sadzbu tarifnej odmeny za tieto úkony o 50 %, t.j. na sumu 60,59 eura. Rovnako za úkon - účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 12.02.2014 patrí odmena vo výške 1-iny zo sumy 60,59 eura, t.j. vo výške 15,15 eura, Ďalej sa odvolací súd nestotožnil ani s vyčíslením cestovného a náhrady za stratu času za cesty v dňoch 08.01.2014, 12.02.2014, 17.03.2014, 23.04.2014 a 09.06.2014 za účelom účasti na pojednávania, ktorú je potrebné vzhľadom na vykonanie ciest advokáta pre viacerých klientov, t.j. aj pre vedľajšieho účastníka ako aj žalovanú, podľa § 17 ods. 2 vyhlášky pomerne rozdeliť. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že advokát si za cestu dňa 17.11.2012 uplatnil náhradu cestovného vo výške 30,44 eura a náhradu za stratu času vo výške 42,40 eura, t.j. len vo výške 1/3-iny. Za cestu dňa 08.01.2014 by mu mala patriť náhrada cestovného vo výške 45,68 eura a náhrada za stratu času vo výške 67 eura, za cestu dňa 12.02.2014 náhrada cestovného vo výške 52,56 eura (cestu vykonal substitút, ktorý bol platcom DPH) a náhrada za stratu času v sume 78,06 eura (vrátane DPH), za cestu dňa 17.03.2014 náhrada cestovného vo výške 45,57 eura a náhrada za stratu času vo výške 67 eur, za cestu dňa 23.04.2014 náhrada cestovného vo výške 51,86 eura a
náhrada za stratu času vo výške 80,40 eura a za cestu dňa 09.06.2014 náhrada cestovného vo výške 54,69 eura a náhrada za stratu času vo výške 80,40 eura.
Trovy konania o návrhu žalobcu, ktorý bol zamietnutý, v dôsledku čoho vznikol nárok žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP pozostávajú z odmeny za nasledovné úkony právnej služby - za prevzatie zastúpenia dňa 08.11.2012 vo výške 121,17 eura, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 09.11.2012 vo výške 60,59 eura, účasť na pojednávaní dňa 12.11.2012 vo výške 60,59 eura, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 30.12.2012 vo výške 60,59 eura, účasť na pojednávaní dňa 08.01.2014 vo výške 60,59 eura, účasť (substitút) na nemeritórnom pojednávaní dňa 12.02.2014 vo výške 15,15 eura, účasť na pojednávaní dňa 17.03.2013 vo výške 60,59 eura, účasť na pojednávaní dňa 23.04.2014 vo výške 60,59 eura, účasť na pojednávaní dňa 09.06.2014 vo výške 60,59 eura, odvolanie do trov konania zo dňa 14.07.2014 vo výške 60,59 eura a vyjadrenie k odvolaniu do veci samej zo dňa 31.07.2014 vo výške 121,17 eura. Odmena za úkony právnej služby patrí v celkovej výške 742,21 eura, t.j. 2 úkony po 121,27 eura, 1 úkon po 15,15 eura a 8 úkonov po 60,59 eura. Ku každému úkonu patrí režijný paušál, ktorý bol v roku 2012 vo výške 7,63 eura a v roku 2014 vo výške 8,04 eura; režijný paušál tak patrí v celkovej výške 86,80 eura, t.j. 4 x 7,63 eura a 7 x 8,04 eura. Za úkony vykonané JUDr. Cifrom po 16.04.2014 a za úkon - účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 12.02.2014 (substitút) odvolací súd priznal aj 20% DPH vo výške 71,66 eura (20 % zo sumy 358,29 eura - 1 x 121,17 + 1 x 15,15 + 3 x 60,59 + 5 x 8,04 ), t.j. za úkony - účasť na pojednávaní dňa 23.04.2014 po 60,59 eura, účasť na pojednávaní dňa 09.06.2014 po 60,59 eura, odvolanie do trov konania zo dňa 14.07.2014 po 60,59 eura a vyjadrenie k odvolaniu do veci samej zo dňa 31.07.2014 po 121,17 eura a účasť na nemeritórnom pojednávaní (substitút) po 15,15 eura. Ďalej by advokátovi žalovanej patrila aj náhrada cestovného a náhrada za stratu času v celkovej výške 696,06 eura za cestu dňa 17.11.2012, náhrada cestovného vo výške 30,44 eura a náhrada za stratu času vo výške 42,40 eura, za cestu dňa 08.01.2014 náhrada cestovného vo výške 45,68 eura a náhrada za stratu času vo výške 67 eura, za cestu dňa 12.02.2014 náhrada cestovného vo výške 52,56 eura (substitút) a náhrada za stratu času v sume 78,06 eura (vrátane DPH), za cestu dňa 17.03.2014 náhrada cestovného vo výške 45,57 eura a náhrada za stratu času vo výške 67 eur, za cestu dňa 23.04.2014 náhrada cestovného vo výške 51,86 eura (vrátane DPH) a náhrada za stratu času vo výške 80,40 eura (vrátane DPH) a za cestu dňa 09.06.2014 náhrada cestovného vo výške 54,69 eura (vrátane DPH) a náhrada za stratu času vo výške 80,40 eura (vrátane DPH). Spolu tak trovy konania žalovanej za právne zastúpenie predstavujú sumu 1.596,73 eura.
Vzájomný návrh žalovanej bol zamietnutý, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP. Trovy konania žalobcu pozostávajú z odmeny advokáta za nasledovné úkony právnej služby v celkovej výške 185,55 eura, a to za úkony - účasť na pojednávaní dňa 17.03.2014, účasť na pojednávaní dňa 23.04.2014 a účasť na pojednávaní dňa 09.06.2014, jeden úkon po 61,85 eura podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, pretože predmetom konania o vzájomnom návrhu žalovanej bolo určenie neplatnosti vymedzených zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 12.06.2003 a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Ku každému úkonu patrí aj režijný paušál vo výške 8,04 eura. Okrem toho zástupcovi patrí aj náhrada cestovného a náhrada za stratu času v celkovej výške 412,62 eura, a to za cestu Bratislava a Topoľčany a späť v dňoch 17.03.2014, 23.04.2014 a 09.06.2014, za každú cestu patrí náhrada cestovného vo výške 57,14 eura a náhrada za stratu času vo výške 80,40 eura. Keďže zástupca žalobcu je platcom DPH, patrí mu aj náhrada DPH vo výške 124,46 eura, t. j. 20 % zo sumy 622,29 eura (3 x 61,85 + 3 x 8,04 + 412,62). Spolu tak trovy právneho zastúpenia žalobcu činia 746,75 eura.
Vzhľadom na to, že žalovanej v konaní o návrhu žalobcu, ktorý bol zamietnutý, vznikol podľa § 142 ods. 1 OSP nárok na náhradu trov konania vo výške 1.596,73 eura pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a žalobcovi úspešnému v konaní o vzájomnom návrhu žalovanej, ktorý bol zamietnutý, vznikol podľa § 142 ods. 1 OSP nárok na náhradu trov konania vo výške 746,75 eura, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, rozdiel medzi týmito sumami činí 849,98 eura. Odvolací súd preto urobil záver, že nie je daný dôvod na vyhovenie odvolaniu žalovanej, ktorá žiadala priznať vyššiu sumu, než jej bola priznaná napadnutým uznesením. V skutočnosti by jej patrila - za celé konanie, t. j. aj prvostupňové a odvolacie konanie (v nadväznosti na tretí výrok napadnutého uznesenia) - ešte nižšia suma trov (849,98 eura), no s prihliadnutím na to, že žalobca odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa nepodal, odvolací súd pri rozhodovaní nemohol ísť pod výšku sumy trov priznanej v prvostupňovom konaní, a tak uznesenie v napadnutej časti týkajúcej sa prvého a tretieho výroku podľa § 220 OSP zmenil tak, že sumu priznanú súdom prvého stupňa pojal do celkového priznania trov konania žalovanej.
Žalobca je teda povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 1.096,23 eura, a to advokátovi zastupujúcemu v konaní žalovanú do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, a to vzhľadom na čiastočný úspech každého z účastníkov v tomto štádiu konania.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.