Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cpr/8/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľov X/ Y. D., X/ P. D., E. W. F. J. X, X.B.. X. W., P., štátne občianstvo Maďarská republika, proti odporcovi Y., X..H..E.., X. X. Š. XXX, Q. X., G.: XX XXX XXX, zast. U.. T. H., Y. X. X. P. X, F., v konaní o zaplatenie cestovných náhrad s prísl., takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľov z a m i e t a .

Z a v ä z u j e navrhovateľku v prvom rade uhradiť odporcovi trovy konania predstavujúce odmenu právneho zástupcu vo výške 3389,91,- eur a navrhovateľa v druhom rade uhradiť odporcovi trovy konania predstavujúce odmenu právneho zástupcu vo výške 3346,- eur, trovy k rukám právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka v 1./ rade sa návrhom doručeným súdu dňa 11.5.2012 domáhala, aby zaviazal odporcu zaplatiť jej 6.157,36 eur s 9 % úrokom z omeškania od 1.7.2010 do zaplatenia. Návrh odôvodnila tým, že dňa 9.4.2009 uzavrela s odporcom pracovnú zmluvu, na základe ktorej medzi účastníkmi vznikol pracovný pomer. V pracovnej zmluve bola dohodnutá mesačná mzda vo výške 9.720,- Sk (322,64 eur). Odo dňa vzniku pracovného pomeru jej odporca vyplácal mzdu na základe odjazdených kilometrov a ako vodičke kamiónu jej platil 0,21 eur za kilometer. Mesačne jej odporca zasielal vyúčtovanie elektronickou poštou, na základe ktorého jej na účet bola poukazovaná mzda. Takto jej napríklad v januári 2010 bola poukázaná suma 925,38 eur, čistá mzda na vyúčtovaní uvedená ako nettolohn, vo februári 2010 sumu 1.438,94 eur a v mesiaci marec 2010 sumu 1.658,91 eur. Rozsudkom zo dňa 25.3.2011 Okresný súd Poprad pod č. k. XXC XXX/XXXX uložil odporcovi vydať jej pracovný posudok v slovenskom jazyku a určil dôvod skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňom 4.6.2010. Listom zo dňa 31.5.2011 odporcu požiadala o vyplatenie náhrady mzdy podľa § 69 ods.4 Zákonníka práce. Odporca na jej výzvu nereagoval a týmto svojim konaním sa dopúšťa trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného. Pretože odporca jej nikdy nedoručil výplatnú pásku, pri výpočte náhrady mzdy vychádzala z čistej mzdy za odjazdený kilometer, ktorú jej odporca poukázal v rozhodnom období. Pri využití softwaru na výpočet mzdy, hrubú mzdu ustálila za mesiac január 2010 vo výške 1.226,- eur, za mesiac február 2010 vo výške 1.946,- eur a za mesiac marec 2010 vo výške 2.251,- eur. Pri výpočte priemerného zárobku vychádzala z fondu pracovného času v danom období, odpracovaných 64 dní a 512 hodín. Priemerný hodinový zárobok vyčíslila ako poukázanú hrubú mzdu za tri mesiace 5.423,- eur/priemerný mesačný fond pracovného času 170,6666 : 3. Priemerný mesačný zárobok vyčíslila ako násobok priemerného mesačného fondu pracovného času a priemerného hodinového zárobku (170,6666 x 10,5918). Náhradu mzdy si takto vyčíslila v celkovej výške 3.615,33 eur. Ďalej si uplatnila náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v r. 2009 v rozsahu 20 dní pri priemernej hodinovej mzde 10,7226 eur vo výške 1.694,688 eur a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v roku 2010 v rozsahu

8 dní, celkom 847,344 eur. Podaním zo dňa 9.11.2012 požiadala o pripustenie zmeny návrhu na začatie konania jeho rozšírením tak, že celkovo si uplatňuje sumu 9.999,44 eur s príslušenstvom, z ktorej sumy predstavujú cestovné náhrady - stravné 4378,73,- eur. Zmenu návrhu odôvodnila tým, že odporca jej nikdy nevyplácal cestovné náhrady a výška mzdy, ktorú odporca poukazoval na jej účet bol súčet odjazdených kilometrov a dohodnutej odplaty vo výške 0,21 eur. Špecifikovala výšku nevyplatených cestovných náhrad za mesiac december 2009 a to Rakúsko 4 dni po 45,- eur, Nemecko 3 dni po 45,- eur, Francúzsko po 45,- eur, Taliansko 1 deň po 45,- eur, za mesiac január 2010 Rakúsko 9 dní po 45,- eur, Nemecko dva dni po 45,- eur, Francúzsko 6 dní po 45,- eur, Španielsko 1 deň po 43,- eur, za mesiac február 2010 Rakúsko 11 dní po 45,- eur, Nemecko 5 dní po 45,- eur, Francúzsko 8 dní po 45,- eur, za mesiac marec 2010 Rakúsko 11 dní po 45,- eur, Nemecko 5 dní po 45,- eur, Francúzsko 10 dní po 45,- eur, Španielsko 1 deň po 43,- eur, Taliansko 1 deň po 45,- eur, Česko 1 deň 630 CZK, Holandsko 1 deň po 45,- eur a za mesiac apríl 2010 Rakúsko 5 dní po 45,- eur, Nemecko 3 dní po 45,- eur, Francúzsko 3 dni po 45,- eur, Španielsko 3 dni po 43,- eur. Návrh na pripustenie zmeny návrhu rovnako odôvodnil navrhovateľ v 2./rade a rovnako špecifikoval vykonané služobné cesty za mesiace december 2009 až apríl 2010. V ďalšom podaní zo dňa 17.1.2013 navrhovatelia konštatujú nepriznané cestovné náhrady - stravné za deň 4.1.2010 Rakúsko, 14.1.2010 Rakúsko, 16. 1. a 17.12.2010 Španielsko, v mesiaci február 2010, 5.2.2010 Rakúsko, 7.2.2010 Rakúsko, 13.2.2010 Rakúsko, 14.2.2010 Rakúsko, 16.2., 21.2. a 22.2.2010 Francúzsko, v mesiaci marec 2010, 4.3.2010 Francúzsko, 6. 3. až 8.3.32010 Španielsko, 12.3.2010, a 17.3.2010 Francúzsko, 21.3.2010 Nemecko a 28.3.2010 Rakúsko. Odporca vyhotovil prostredníctvom dodávateľskej organizácie prehľad vyúčtovaní cestovných výdavkov navrhovateľky v 1./rade od 30.11.2009 do 31.12.2009 s časmi odchodu, trasou s vyúčtovaním stravného 315,- eur a vreckového 43,34 eur, rovnakého vyúčtovania u navrhovateľa v 2./rade s priznaním rovnakej sumy za obdobie 31.3.2010 do 14.4.2010 s časmi odchodu, trasou a výškou stravného 450,- eur, vreckového 196,15 eur, celkom 646,15 eur u navrhovateľky v 1./rade a sumy 662,15 eur, u navrhovateľa v 2./rade, ktorému bolo priznané vreckové vo výške 212,15 eur.

Preto si uplatňuje vyplatenie cestovných náhrad za služobné cesty vykonané v zahraničí v mesiaci december 2009 celkom vo výške 540,- eur, január vo výške 808,- eur, február 2010 vo výške 1.080,- eur, z marec 2010 vo výške 1.326,73 eur a za mesiac apríl 2010 vo výške 624,- eur, všetko vo výške 4.378,73 eur. Zamestnávateľ im nepriznal cestovné náhrady za niektoré cesty vykonané v mesiaci január do Rakúska a Španielska, v mesiaci február do Rakúska a Francúzska a v mesiaci marec do Francúzska, Španielska, Nemecka a Rakúska. Upresnila uplatnenú náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v roku 2009 v rozsahu 13,5 dňa vo výške 1.158,04 eur a v roku 2010 za 10 dní vo výške 847,344 eur.

Navrhovateľ v 2./rade sa návrhom doručeným súdu dňa 11.5.2012 domáhal, aby zaviazal odporcu zaplatiť mu 6.157,36 eur s 9 % úrokom z omeškania od 1.7.2010 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 1.8.2008 uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu, na základe ktorej mu vznikol pracovný pomer. V pracovnej zmluve bola dohodnutá mesačná mzda vo výške 369,24 eur. Odo dňa vzniku pracovného pomeru mu odporca vyplácal mzdu na základe odjazdených kilometrov a ako vodičovi kamiónu mu platil 0,21 eur za kilometer. Mesačne mu odporca zasielal vyúčtovanie elektronickou poštou, na základe ktorého mu na účet bola poukazovaná mzda. Takto mu napríklad v januári 2010 bola poukázaná suma 925,38 eur, čistá mzda na vyúčtovaní uvedená ako nettolohn, (v tomto mesiaci odrátal žalobca zálohu 100,- eur a extra výdavky), vo februári 2010 sumu 1.438,94 eur a v mesiaci marec 2010 sumu 1.658,91 eur. Rozsudkom zo dňa 30.8.2011 Okresný súd Poprad pod č. k. uložil odporcovi vydať mu pracovný posudok v slovenskom jazyku a určil dôvod skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňom 4.6.2010. Listom zo dňa 31.5.2011 odporcu požiadal o úhradu náhrady mzdy podľa § 69 ods.4 Zákonníka práce. Odporca na jeho výzvu nereagoval a týmto svojim konaním sa dopúšťa trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného. Pretože odporca mu nikdy nedoručil výplatnú pásku, pri výpočte náhrady mzdy vychádzal z čistej mzdy za odjazdený kilometer, ktorú mu odporca poukázal v rozhodnom období. Pri využití softwaru na výpočet mzdy, hrubú mzdu ustálil za mesiac január 2010 vo výške 1.226,- eur, za mesiac február 2010 vo výške 1.946,- eur a za mesiac marec 2010 vo výške 2.251,- eur. Pri výpočte priemerného zárobku vychádzal z fondu pracovného času v danom období, odpracovaných 64 dní a 512 hodín. Priemerný hodinový zárobok vyčíslil ako poukázanú hrubú mzdu 5.423,- eur/priemerný mesačný fond pracovného času 170,6666 : 3. Priemerný mesačný zárobok vyčíslil ako násobok priemerného mesačného fondu pracovného času a priemerného hodinového zárobku (170,6666 x 10,591= 1.807,6655 eur). Náhradu mzdy si takto vyčíslil v celkovej výške 3.615,33 eur. Ďalej si uplatnil náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v r. 2009 v rozsahu 20 dní pri priemernej hodinovej mzde 10,7226 vo výške 1.694,688 eur a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v roku 2010 v rozsahu

10 dní, celkom 847,344 eur. Podaním zo dňa 9.11.2012 navrhovateľ požiadal o pripustenie zmeny návrhu na začatie konania spočívajúcej v jeho rozšírení tak, že celkovo si uplatňuje sumu 10.536,09 eur s príslušenstvom. Zmenu návrhu odôvodnil tým, že odporca mu nikdy nevyplácal cestovné náhrady a výška mzdy, ktorú odporca poukazoval na jeho účet, bol súčet odjazdených kilometrov a dohodnutej odplaty vo výške 0,21 eur. Preto si uplatňuje vyplatenie cestovných náhrad za služobné cesty vykonané v zahraničí v mesiaci december 2009 celkom vo výške 540,- eur, za mesiac január 2010 vo výške 808,- eur, za mesiac február 2010 vo výške 1.080,- eur, za mesiac marec 2010 vo výške 1.326,73 eur a za mesiac apríl 2010 vo výške 624,- eur, všetko vo výške 4.378,73 eur.

Súd uznesením zo dňa 12.11.2012 spojil návrhy navrhovateľov na spoločné prejednanie a pripustil rozšírenie návrhu navrhovateľov.

V ďalších podaniach navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu na podporu svojich tvrdení ďalej uviedli, že aj keď výšku cestovných náhrad im zamestnávateľ priznal rovnakú, výška vreckového bola rozdielna. V mesiaci január 2010 predstavovala výška vreckového z cestovných náhrad 0,44 %, čo je pod zákonom umožnenou hranicou, v mesiaci február 2010 to bolo 45,63 %, čo je zase nad zákonom umožnenou hranicou, ktorá je upravená v rozmedzí od 5 do 40 %. Zamestnávateľ im evidoval dochádzku tak, že aj keď v určité dni podľa dokladov pre vyúčtovanie cestovných náhrad pracovali, podľa evidencie dochádzky výkon práce zaevidovaný nemali. Napríklad k takejto situácii došlo v mesiaci január 2010 pri dňoch 2.,3.,9.,15.,18., v mesiaci február 2010 - 6., 12., 15., 20. a i.. Na druhej strane v období od 18.1.2010 do 4.2.2010 naozaj nepracovali, ale v evidencii im bol poznačený výkon práce. Zamestnávateľ vôbec neriešil zvýšené mzdové nároky navrhovateľom pri nočnej práci, ani otázku nadčasov. Zamestnávateľ im nepriznal cestovné náhrady za niektoré cesty vykonané v mesiaci január do Rakúska a Španielska, v mesiaci február do Rakúska a Francúzska a v mesiaci marec do Francúzska, Španielska, Nemecka a Rakúska.

Navrhovateľka v 1./rade na pojednávaní ďalej uviedla, že pracovnú zmluvu uzatvárala s konateľom odporcu v Maďarsku. Tento jej vysvetlil, čo má byť uvedené v pracovnej zmluve s výškou základnej mzdy 300,- eur. V podstate podmienky zamestnávania vedela od manžela. Obsah pracovnej zmluvy bol vyhotovený v slovenskom jazyku a do maďarského jazyka si tento obsah nepreložila, pretože v Maďarsku bolo ťažko nájsť človeka, ktorý by to urobil. Mzda jej bola zasielaná prevodom na účet. Od manžela vedela, že základná mzda má byť 0,21 eur/1 km a k tomu cestovné náhrady podľa platných predpisov. Niekedy zistila, že v zahraničí sa zdržali viacero dní, no za toto obdobie jej cestovné náhrady vyplatené neboli. Prácu jej prideľoval p. Varga telefonicky a následne služobná cesta bola koordinovaná prostredníctvom satelitného zariadenia namontovaného v kamióne. Pracovný pomer ukončila pre nevyplácanie mzdy, nerealizovanie odvodov sociálneho poistenia. Počas trvania pracovného pomeru nečerpala dovolenku a s odporcom sa nedohodla na forme jej čerpania. Upresnila dohodu s odporcom pri uzatváraní pracovného pomeru tak, že mala jej byť vyplácaná základná mzda 360,- eur a k tomu 0,21 eur za odjazdený kilometer.

Navrhovateľ v 2./rade vo svojej výpovedi pred súdom ďalej uviedol, že do mesiaca august 2008 pracoval u p. C. v Rakúsku, preto v podstate nemenil zamestnávateľa. Zmenil sa iba názov firmy. P. C. mu sľúbil, že vzhľadom k presunu sídla firmy na Slovensko zostane jeho mzda rovnaká, ako keď pracoval pre rakúsku firmu, teda vo výške 0,21 eur/1 km. Pre p. C. pracoval ako samostatne zárobkovo činná osoba, tomuto zasielal faktúry, v ktorých vyúčtoval náklady a sám musel ešte odviesť daň. Fakticky však bol zamestnancom p. C.. Pracovnú zmluvu s ním dojednal p. Varga, ktorý sa stal konateľom firmy na Slovensku. Pracovnú zmluvu prečítať nevedel, pretože mu nebola vydaná v maďarskom jazyku. Kópia zmluvy mu doručená bola. Podľa dohody uzavretej s p. Vargom mu bola aj mzda vyplácaná. Mali mu byť vyplácané aj cestovné náhrady, čo sa však nestalo. O vyplatenej mzde mu bola elektronickou poštou doručená správa. V sídle firmy nikdy nebol, pokyny k jazde mu boli dávané telefonicky a počas jazdy prostredníctvom satelitného zariadenia. Cez tohto zariadenie zamestnávateľovi hlásil svoju polohu a stav kilometrov. So zamestnávateľom nemal osobitné dojednanie o čerpaní dovolenky ani o forme ako má o ňu požiadať. Zamestnávateľ mu oznámil, že v čase, keď bude medzi služobnými cestami doma, týmto vlastne je jeho dovolenka. Nemal vedomosť o tom, že za rok 2009 mu bolo vykázané čerpanie dovolenky 136 hodín. Sám o dovolenku nikdy nežiadal. Po nástupe do zamestnania jeho manželky všetky

cesty vykonávali spoločne ako jedna osádka nákladného vozidla. Po ukončení práceneschopnosti zamestnávateľom už neboli vyslaní v mesiaci apríl 2010 na žiadnu služobnú cestu. Organizácia ho nevyzvala ani k nástupu do práce. Pri vykonávaní zahraničných ciest mu neboli poskytované žiadne zálohy. Sám musel platiť diaľničné poplatky. Náklady mu boli doplatené neskôr.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.8.2013 návrhy navrhovateľov pokladal z väčšej časti za nedôvodné. Uviedol, že navrhovateľom vzhľadom k skončeniu pracovného pomeru patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Táto náhrada predstavuje pre zamestnanca určitú satisfakciu. Jej účelom však nie je v plnom rozsahu saturovať mu celý ušlý zárobok. Neobstojí tvrdenie navrhovateľov o výške ich priemerného zárobku za prvý štvrťrok v sume 1.807,66 eur mesačne. Odporcovia v rozhodnom období poberali mzdu vo výške 369,24 eur a zvyšné vyplácané peňažné sumy predstavovali predovšetkým cestovné náhrady pri zahraničnej pracovnej ceste. Medzi stranami nebola uzavretá akákoľvek dohoda o odmeňovaní na základe odjazdených kilometrov. Takéto odmeňovanie by bolo v rozpore s nariadením Rady 3820/85/EHS z 20.12.1985 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti týkajúcich sa cestnej dopravy. Nárok z titulu náhrady mzdy u každého z navrhovateľov predstavuje sumu po 693,33 eur (170,67 hodín x 2,0312 x 2). Návrh navrhovateľov na vyplatenie cestovných náhrad pokladal za nedôvodný, pretože navrhovateľom bola náhrada riadne vyplatená. Rovnako v uplatnenom rozsahu za nedôvodný pokladá návrh na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, pretože navrhovateľke v 1./rade za rok 2009 vznikol nárok na dovolenku vo výške 13 dní, z ktorých vyčerpala 11 dní. V roku 2010 jej vznikol nárok na 8,5 dní dovolenky, pričom z dôvodu absencie jej zamestnávateľ dovolenku krátil o 9 dní. Na preplatenie ostali dva dni nevyčerpanej dovolenky, čo predstavuje výšku 32,50 eur. Navrhovateľovi v 2./rade za rok 2009 vznikol nárok na dovolenku v rozsahu 20 dní, pričom 8 dní sa mu prenieslo z roku 2008. V roku 2009 navrhovateľ vyčerpal 17 dní, nevyčerpaných ostalo 11 dní. V roku 2010 vznikol navrhovateľovi nárok na 8,5 dňa dovolenky, pričom z dôvodu absencie mu zamestnávateľ dovolenku krátil o 9 dní. Na preplatenie ostalo 11 dní nevyčerpanej dovolenky, čo predstavuje sumu vo výške 178,74 eur (88 hod. x 2,0312 eur).

Štatutárny zástupca odporcu vo svojej výpovedi uviedol, že spoločne s navrhovateľom v 2./rade v minulosti pracoval v rakúskej spoločnosti C. S. E., ktorej boli aj spoluvlastníci. Pre spoločnosť zabezpečovali zákazky vykonávaním nákladnej dopravy. Odtiaľ je aj spomínaná suma 0,21 eur za kilometer. Jednalo sa o korektný spôsob zúčtovania mzdy medzi dvoma firmami. Neskôr bola založená spoločnosť na Slovensku, ktorej je konateľom. Navrhovatelia vedeli, že firma je zaregistrovaná na Slovensku a preto pracovná zmluva bola vyhotovená v tomto jazyku. Pri jej vyhotovení v maďarskom jazyku by sa nejednalo o úradnú zmluvu. Pri uzatváraní pracovného pomeru sa dohodli na výške mzdy 360,- eur. Obsah pracovnej zmluvy mu bol zaslaný G.. M.. Odporca v 2./rade zabezpečil vodičské oprávnenie pre svoju manželku, aby mohli jazdiť spoločne. Navrhovateľa v 1./rade nemala žiadnu zručnosť pri vedení motorového vozidla, preto sám navrhovateľ v 2./rade nedokázal odjazdiť počet kilometrov za dvoch. Preto pri služobných cestách meškal a z uvedeného dôvodu firma stratila zákazky. V Rakúsku pri vykonávaní činnosti pôsobil ako podnikateľský subjekt. Nevedel sa vyjadriť, kto podpisoval dokumenty súvisiace s evidenciou dochádzky a účtovníctvom. K vyplatenej sume navrhovateľom 1.000,- eur uviedol, že sa jednalo o preddavok mzdy. Doklady vyhotovené v nemčine obsahovali položku Abgaben, ktorou boli odvody do sociálnej, dôchodkovej a zdravotnej poisťovne. Výplatné pásky boli zamestnancom odovzdávané ním osobne alebo zasielané elektronicky. Čerpanie dovoleniek bolo riešené tak, že v rámci troch skupín pracovníkov na dvoch vozidlách sa pracovníci medzi sebou dohodli, kto bude dovolenku čerpať. Čerpanie sa realizovalo na základe ústneho dojednania medzi ním a vodičmi alebo vodičmi navzájom. V Rakúsku si každý náklady za seba platil sám, rovnako aj účtovníka. Na Slovensku odvody za zamestnanca odvádzal zamestnávateľ. O absenciách vykázaných navrhovateľom sa vyjadriť nevedel. Služobnú cestu navrhovatelia vykonávali podľa predpisov platných v Európskej únii so stanovením maximálnych hodín práce odpočinku a i.. Účtovníctvo firmy viedla Ing. M. ako aj kancelária v Rakúsku. Pracovníci na zahraničných cestách dostávali diéty, nie vreckové. P. C. bol ním splnomocnený v jeho mene konať za spoločnosť.

Čiastočným rozsudkom zo dňa 27.11.2013 č. k. XXCpr/X/XXXX-XXX Okresný súd Poprad, zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke v 1. rade náhradu mzdy vo výške 935,- eur po odpočítaní zákonných zrážok s 9 % úrokom z omeškania od 1.7.2010 do zaplatenia a navrhovateľovi v 2. rade náhradu mzdy

vo výške 1.095,80 eur po odpočítaní zákonných zrážok s 9 % úrokom z omeškania od 1.7.2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľov na zaplatenie náhrady mzdy zamietol.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v odvolacom konaní č. k. XCoPr/X/XXXX-XXX N. dňa 29.1.2015 napadnutý čiastočný rozsudok zrušil vo výroku o zamietnutí návrhu na náhradu mzdy z titulu nevyčerpanej dovolenky a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie. Vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Konečným rozsudkom zo dňa 29.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 12.2. 2016, súd priznal navrhovateľke v prvom rade ďalšiu istinu 205,46,- eur z titulu náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku a navrhovateľovi v druhom rade z rovnakého titulu istinu 160,79,- eur. V prevyšujúcej časti návrhy navrhovateľov na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku zamietol ako nedôvodné.

V zostávajúcej časti uplatnených cestovných náhrad návrhy navrhovateľov spoločne s rozhodnutím o trovách konania súd v súlade s ust. § 112 ods. 2 O.s.p. vylúčil na samostatné konanie, ktoré bolonásledne vedené pod novou sp. zn. .

Navrhovatelia v samostatnom konaní svoje návrhy nedoplnili a pojednávania sa nezúčastnili, aj keď mali vykázané náhradné doručenie predvolania. Nepredložili ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Odporca nárok navrhovateľov na zaplatenie cestovných náhrad titulom stravného pri zahraničnej pracovnej ceste neuznal dôvodným. Základnú úpravu cestovných náhrad obsahuje zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Podľa § 10 tohto zákona sa na poskytovaní náhrad pri zahraničných pracovných cestách vzťahujú ust.§ 3-9 ak tento zákon neustanovuje inak. S účinnosťou od 1.1.2009 bola prijatá novela tohto zákona 475/2008, ktorou bolo okrem iných do tohto zákona zavedené nové ustanovenie § 36a upravujúce splatnosť náhrad. Podľa § 36 ods. 8 zákona, zamestnávateľ je povinný do 10 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona. Podľa § 36 ods.7 zákona, zamestnanec je povinný do 10 pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad. Navrhovatelia ako vtedajší zamestnanci nepredkladali po skončení zahraničnej pracovnej cesty písomné doklady, podľa ktorých by odporca ako zamestnávateľ mohol vykonať úplné vyúčtovanie cestovných náhrad. Podrobne sa k tejto otázke vyjadrila svedkyňa Ľ.. P. na pojednávaní dňa 12.11.2012, ktorá uviedla, že účtovnej kancelárii nikdy neboli predkladané vyúčtovania služobných ciest vykonané zamestnancami. Vzhľadom na to uvedené pohľadávky navrhovateľov uplatnené titulom cestovných náhrad nie sú na základe toho ešte vôbec splatné a preto bol návrh navrhovateľov o tomto nároku podaný predčasne. Pokiaľ by súd vyhodnotil túto okolnosti v predčasnosti návrhu inak, poukázal na to, že navrhovatelia základ a výšku uplatneného nároku na cestovné náhrady nepreukázali dostatočným spôsobom. Navrhovatelia nepreukázali , aký čas mali tráviť v jednotlivých štátoch pri výkone zahraničnej pracovnej cesty, čo v súlade s § 13ods.5 zákona o cestovných náhradách má vplyv aj na výšku uplatneného nároku a preto je potrebné návrh zamietnuť aj z tohto dôvodu, že nebola preukázaná výška nároku. Napriek tomu odporca vykonal vyúčtovanie cestovných náhrad podľa pomôcok, ktoré v tom čase mal k dispozícii a cestovné náhrady vo výške, na ktorú mali navrhovatelia ako zamestnanci nárok, im riadne spolu s dohodnutou mzdou zaplatil.

Súd na základe vykonaného dokazovania, vypočutím účastníkov, svedkov Ľ. P.Q., G.. S. M., X. C., E. D. T., Y. S. F. N. A., Q. X. I., výpisov z účtu, listov navrhovateľov, rozsudkov Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC XXX/XXXX , X.. N.. XXC XXX/XXXX, XX I. X/XXXX evidencií dochádzky, odpisov mzdových listov navrhovateľov, vyúčtovaní cestovných výdavkov, výpisu z obchodného registra odporcu, správy sociálnej poisťovne, registračného listu fyzickej osoby, mesačných výkazov poistného, správy Daňového úradu Prešov, potvrdení o dĺžke zamestnania a zápočte dôb zamestnania, rozhodnutia zamestnávateľa o krátení dovolenky, potvrdenia príslušného daňového úradu v Maďarsku, generálneho plnomocenstva na zastupovanie zo dňa 15.9.2008 zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov odporca bol zapísaný do registra dňa 15.5.2008 ako podnikateľský subjekt so sídlom Š. XXX, Q. X. s predmetom činnosti sprostredkovateľskej činnosti v rozsahu cestnej dopravy a i. s jediným konateľom a spoločníkom D. Q.. Navrhovateľka v 1./ rade dňa 9.4.2009 uzavrela s odporcom pracovnú zmluvu, na základe ktorej mala nastúpiť do práce bez uvedenia dňa vo funkcii vodič kamiónu s miestom výkonu práce ul. Š., Q. X.. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú s určením pracovného času 40 hodín týždenne a s dohodnutou mzdou 9.720,- Sk mesačne. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Navrhovateľ v 2./rade uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu dňa 1.8.2008, podľa ktorej tým istým dňom nastúpi do zamestnania vo funkcii vodiča kamióna s miestom výkonu práce ul. Školská č. 267, Veľký Slavkov. Účastníci sa dohodli na mzde vo výške 369,24 eur mesačne. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú so stanovením 40 hodinového pracovného času. Odporca doručil navrhovateľke v 1./rade za mesiace január, február a marec 2010 v nemeckom jazyku prehľad vykonaných služobných ciest v období od 31.12.2009 do 18.1.2010 s konštatovaním najazdených 5547 km, vynásobených údajom 0,21 eur a uvedenou sumou bruttobetrag/ hrubá suma/, 1.164,87 eur, z ktorej boli vykonané odvody/ abgeben 239,49 eur s vyčíslením nettolohn- čistá mzda/ 925,38 eur. Za mesiac február boli zaznamenané služobné cesty v období od 4.2.2010 do 28.2.2010 s tým, že najazdených bolo 7993 km, čo zodpovedá hrubej sume 1.678,43 eur. Po odpočítaní odvodov predstavoval netto zárobok 1.438,94 eur. Za mesiac marec boli vykázané služobné cesty v období od 28.2.2010 do 31.3.2010 s najazdeným počtom kilometrov 9040, vyčíslenou hrubou sumou 1.898,40 eur a po odpočítaní odvodov bol vyčíslený netto zárobok 1.658,91 eur. U navrhovateľa v 2./rade boli za dané obdobie vykázané rovnaké služobné cesty, avšak s tým rozdielom, že za mesiac január bola navrhovateľovi odpočítaná záloha/ vorschuss / 100,- eur, vyčíslené extra náklady 19,50 eur a pokuta 400,- eur. Za mesiac február z čistej mzdy / nettolohn/ bola navrhovateľovi odpočítaná záloha 100,- eur, prekročenie rýchlosti 80,- eur a zohľadnené extra náklady 37,- eur, nachádza sa na doklade údaj o pokute 300,- eur. Za mesiac marec 2010 sú u navrhovateľa vyčíslené rovnaké údaje ako u navrhovateľky v 1./rade. Podľa výpisu z účtu vedeného na meno navrhovateľky v 1./rade v mesiacoch február až apríl jej bola odporcom poukázaná suma 1.438,94 eur, 844,88 eur, 1.295,94 eur, 1.658,91 eur, 1.492,51 eur. Listom zo dňa 31.5.2011 navrhovatelia vyzvali odporcu na úhradu mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Výzvou zo dňa 20.2.2012 súdny exekútor U.. D. X. vyzval odporcu na splnenie povinnosti vyplývajúcej z právoplatného rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC XXX/XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC XXX/XXXX na základe návrhu navrhovateľky v 1./ rade súd uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľke pracovný posudok, upraviť údaj o potvrdení o zamestnaní tak, že pracovný pomer skončil dňom 4.6.2010 z dôvodu okamžitého skončenia podľa § 69 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.5.2011. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2011 bola rovnaká povinnosť odporcovi uložená vo vzťahu k navrhovateľovi v 2./rade. Podľa obsahu mzdových listov navrhovateľov za rok 2010, v mesiaci január odpracovali 19 dní/152 hodín, za čo im bola vyplatená hrubá mzda po 369,24 eur. V mesiaci február 2010 odpracovali 20 dní/160 hodín, za čo im bola vyplatená hrubá mzda 369,24 eur. V mesiaci marec 2010 odpracovali po 23 dní/184 hodín, za čo im rovnako bola vyplatená brutto mzda 369,24 eur a v mesiaci apríl odpracovali 10 dní/80 hodín a bola im priznaná mzda 201,41,- eur. Navrhovateľke v prvom rade boli vyplatené cestovné náhrady za január 666,11,- eur, február 1179,67,- eur, marec 1399,64,- eur a apríl 646,15,- eur. Podľa vyúčtovania cestovných výdavkov navrhovateľky vyhotoveného odporcom za obdobie od 31.12.2009 do 31.3.2010 navrhovateľke v 1./rade boli vyúčtované cestovné výdavky v uvedenom období a to za mesiac január 2010 v celkovej výške 666,11 eur za cesty do miest Plan Dorgon ,Graz Kaindorf a i, za mesiac február 2010 v celkovej výške 1.179,67 eur za cesty Vien Eferding a i. a v mesiaci marec 2010 za cesty Piding, Eferding Wels a i. v celkovej výške 1.399,64 eur. Vo vyúčtovaní sa nachádza časť príchodu do jednotlivých miest. Zo mzdy navrhovateľke zrazil poistné 49,16 eur a preddavok na daň 60,81 eur za každý z uvedených mesiacov. V mzdovom liste ďalej zamestnávateľ konštatuje čerpanie neplateného voľna v období od 19.4.2010 do 26.4.2010, nemoc od 27.4.2010 do 16.5.2010 a absenciu od 17.5.2010 do 4.6.2010. Za rok 2010 nie je uvedené čerpanie dovolenky navrhovateľkou. Za rok 2009 je vyznačené v mzdovom liste čerpanie dovolenky navrhovateľkou v mesiacoch jún, júl, september, celkom v rozsahu 88 hodín. Podľa vyčíslenia cestovných výdavkov navrhovateľky v 1./rade vyhotovených odporcom v roku 2010 za mesiac apríl predstavovali výdavky v súvislosti so služobnými cestami stravné vo výške 646,15,- eur, marec predstavovali výdavky v súvislosti so služobnými cestami stravné 1.011,46 eur a vreckové 388,18 eur. Za mesiac február predstavovalo stravné 810,- eur a vreckové 369,67 eur. Za mesiac január predstavovalo stravné 583,- eur a vreckové 83,11 eur. Podľa evidencie dochádzky navrhovateľky v mesiaci január odpracovala 21 dní, v mesiaci február 20 dní a v mesiaci marec 23 dní. Podľa odpisu mzdového listu navrhovateľa v 2./rade v mesiacoch január,

február , marec a apríl 2010 odpracoval rovnaký počet dní ako navrhovateľka v 1./rade, bola mu vyčíslená rovnaká brutto mzda. Boli mu vyplatené cestovné náhrady za mesiac január 585,61 eur, za mesiac február 1.036,67 eur , za mesiac marec 1.233,24 eur a mesiac apríl 462,15,- eur. V roku 2008 nemá vykázané čerpanie dovolenky. Za rok 2009 má vykázané čerpanie dovolenky v mesiaci február, marec, apríl, jún, júl a september v celkovej výške 136 hodín. Podľa vyúčtovania cestovných výdavkov vyhotoveného odporcom za rok 2010 za mesiac marec navrhovateľovi bolo vyplatené stravné 1.011,46 eur a vreckové 221,78 eur, za mesiac február stravné 810,- eur a vreckové 226,67 eur a za mesiac január stravné 583,- eur a vreckové 2,61 eur. Dovolenka v prípade navrhovateľky v 1. rade v počte 11 dní za rok 2009 a v prípade navrhovateľa v 2. rade v počte 17 dní za rok 2009 mala byť čerpaná na základe dohody navrhovateľov s odporcom o tom, že ak v príslušnom mesiaci nebudú vykonávať v určité dni pre odporcu prácu, budú sa tieto dni považovať za čerpanú dovolenku. Odporca tieto dni zaevidoval ako čerpanú dovolenku. Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad za obdobie trvania pracovného pomeru navrhovateľov má odporca splnené svoje odvodové povinnosti. Za navrhovateľa v 2./rade boli vykonávané odvody od mesiaca august 2008 tak za zamestnávateľa ako aj za zamestnanca z vymeriavacieho základu od 9.720,- Sk po 369,24 eur za mesiac marec 2010. V mesiaci marec 2010 boli vykonané odvody za zamestnanca a zamestnávateľa na jednotlivé druhy poistení celkom vo výške 105,70 eur. Rovnako boli uhrádzané odvody za navrhovateľku v 1./rade za obdobie od mesiaca apríl 2009 po mesiac máj 2010. V mesiaci marec 2010 boli vykonané odvody z vymeriavacieho základu 369,24 eur za zamestnanca a zamestnávateľa v rovnakej výške. Podľa Správy Daňového úradu Prešov odporca v období rokov 2008 až 2010 zrážal a odvádzal preddavky na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, teda aj navrhovateľov v 1. a 2./rade. Za rok 2010 z ich miezd zrazil preddavky na daň po 215,21 eur. Za rok 2009 boli zrazené preddavky navrhovateľke v 1./rade vo výške 449,05 eur a u navrhovateľa v 2./rade 652,66 eur. Podľa potvrdenia o dĺžke zamestnania a o zápočte dôb zamestnania vystaveného odporcom navrhovateľka v 1./rade nastúpila do zamestnania dňa 9.4.2009, pracovný pomer ukončila dňa 4.6.2010 okamžitým skončením podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V období od 17.5.2010 do 4.6.2010 jej bola vykázaná absencia. Podľa potvrdenia navrhovateľ v 2./rade pracoval od 1.8.008 do 4.6.2010, pracovný pomer ukončil z rovnakých dôvodov a mal vykázanú absenciu v rovnakých dňoch. Daňový úrad Prešov súdu oznámil, že navrhovatelia za zdaňovacie obdobie rokov 2010 a 2011 nepodali daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb. Dňa 30.6.2010 odporca vydal rozhodnutie zamestnávateľa o krátení dovolenky pre neospravedlnenú neúčasť v práci navrhovateľov v 1. a 2./rade od 17.5.2010 do 4.6.2010. Zástupca navrhovateľa súdu predložil list, rozhodnutie príslušného daňového úradu v maďarskej republike, z prekladu ktorého je zrejmé, že v roku 2009 navrhovateľka v 1./rade nepodala daňové priznanie z príjmu fyzických osôb. Podľa potvrdenia o príjme vystaveného Národným daňovým a colným úradom Budapešť navrhovateľka v 1./rade v roku 2009 a 2010 nevykázala zdaniteľný príjem a nebola jej predpísaná daňová povinnosť. Dňa 15.9.2008 odporca v zastúpení konateľom spoločnosti udelil v zmysle ust. § 9 ods.3 Obchodného zákonníka a i. splnomocnenie X. C. na zastupovanie splnomocniteľa v plnom rozsahu a bez akéhokoľvek obmedzenia pri všetkých právnych úkonoch, ku ktorým dochádza pri prevádzkovaní podnikateľskej činnosti splnomocniteľa.

Svedkyňa Ľ. P. uviedla, že je zamestnankyňou firmy G.. S. M., Stará Ľubovňa, ktorá pre odporcu vykonávala účtovníctvo. Spolupráca prebiehala tak, že po uzavretí pracovnej zmluvy pracovníka firma zaradila do patričného mzdového stupňa a vypočíta mu mzdu. P. C. jedenkrát do mesiaca predkladal evidenciu o služobných cestách vykonaných pracovníkmi, v ktorej boli rozpísané všetky zahraničné cesty s dátumami príchodu a odchodu. Na základe toho bolo možné zistiť, či pracovník má odpracovaný plný počet hodín v rámci pracovného času a tento počet hodín sa rozpísal do evidencie dochádzky. Následne sa vyhotovila výplatná páska. Výšku cestovných náhrad určoval zamestnávateľ pevnou sumou. Nikdy jej neboli predložené príkazy na služobnú cestu. Podpísané výplatné pásky zamestnancov jej neboli spätne zasielané. Pre navrhovateľov nebolo vykonávané ročné zúčtovanie. Pri vedení agendy organizácia spolupracovala s p. C.. Dovolenkové lístky pracovníkov jej neboli predkladané, údaje o čerpaní dovolenky do účtovných dokladov boli zapracované v prípadoch, keď pracovníkovi na služobných cestách chýbali do mesačného fondu odpracovanej doby dni alebo hodiny.

Svedkyňa G.. S. M. J., že pre odporcu jej firma vedie účtovníctvo a mzdovú a personálnu agendu. Odporca jej zasielal elektronicky podklady o odpracovanom čase, na základe ktorých bola vypočítaná mzda a cestovné náhrady v danej tarife v danom štáte. Odporcovi boli zaslané výplatné pásky. Podľa pokynov odporcu pripravovala návrh pracovnej zmluvy v slovenskom jazyku s popisom práce a príslušnou mzdovou tarifou. Asi pred 5 rokmi elektronická komunikácia prebiehala so X. C., prípadne

jeho synom P., ktorý bol splnomocnený konať za odporcu. Pre navrhovateľov a doporučení firmy bola navrhnutá mzdová tarifa podľa zákonníka práce. Pracovníci nikdy neprejavili záujem zabezpečiť text pracovnej zmluvy v ich rodnom jazyku. P. C. predkladali tabuľky cestovných náhrad v zahraničí, pričom menovaný sám pričleňoval vodičovi náhradu diét v tom ktorom štáte. Rovnako priznával vodičom vreckové od 5 do 40 % tarify, čo bolo na rozhodnutí zamestnávateľa. O vreckovom rozhodoval vždy individuálne. Nebolo zistené, aby suma vreckového bola stanovená mimo zákon. Evidencia dochádzky zamestnancov bola vedená podľa dní, ktoré odpracoval, čo nepredstavovalo iba jazdu, ale aj stojné. Ak pracovník odpracoval víkendy, mal nárok na čerpanie náhradného voľna. Rovnako sa vykazovali aj nadčasy, za ktoré bolo čerpané náhradné voľno. Zamestnanci mali vedomosť o tom, že pokiaľ im nebude pridelená ďalšia práca a budú musieť zostať doma, bude im vykazovaná dovolenka, aby nemali absenciu. Sama mala vedomosť o takejto dohode zamestnávateľa so zamestnancami. Preto dovolenka bola vykazovaná do evidencie dochádzky podľa stavu v príslušnom mesiaci. Nedisponovala informáciou, aby sám zamestnanec požiadal zamestnávateľa o čerpanie dovolenky. V rámci vyúčtovania cestovných náhrad jej firma prekontrolovala vyúčtovanie cestovných náhrad spracovaných organizáciou a odporcu upozornila na nezrovnalosti. Nemá vedomosť , aké podklady si v súvislosti s vykonanou služobnou cestou zamestnanec a zamestnávateľ vymieňali. Nemá vedomosť o možnej dohode o odmene za odjazdený kilometer. Na pokyn p. C. zisťovala možnosť pôsobenia vodičov ako samostatne zárobkovo činné osoby, pričom na Inšpektoráte práce jej bola daná informácia, že možné to nie je. Vodičom vozidiel vzhľadom k náročnosti ich práce prislúchal koeficient 1,2 k minimálnej mzde.

Svedok X. C. uviedol, že s firmou odporcu resp. konateľom spoločnosti p. Vargom spolupracuje a v minulosti pre neho menovaný pracoval. P. Varga ho splnomocnil na zastupovanie vo všetkých oblastiach zastupovať firmu. Má k dispozícii špeciálny komunikačný systém, prostredníctvom ktorého vodiči nákladných vozidiel komunikujú s jeho počítačom a následne informácie rozosiela objednávateľom prepravy. Jeho kancelária v Rakúsku pripravovala mzdové účtovníctvo, ktoré následne preposielal G.. M.. Osobne nemal vedomosť, či navrhovateľovi v 2./rade bola poskytnutá záloha vo výške 1.000,- eur, ktorú mal navrhovateľ následne splácať po 100,- eur. Jeho kancelária predložila p. M. aj doklady v nemčine, ktoré sa týkali služobných ciest navrhovateľov. Register o cestách písali sami vodiči. Cestám sa priraďoval počet kilometrov a číslo motorového vozidla. Následne sa vyhotovil údaj o tom, koľko stojí vodič brutto na jeden kilometer, ktorý údaj bol 0,21 eur. Následne sa vyhotovovala suma, koľko stojí vodič za čas, kedy jazdi. Pojem bruttobetrag predstavovala cena vodiča v brutto bez odvodov, teda všetko čo dostane vodič, teda diéty, hodinová mzda, výdavky. Údaj Abgeben bol údaj o odvodoch a nettolohn bola suma, ktorá mala byť vyplatená vodičovi v čistom po vykonaní odvodov. Niekedy sa stalo, že vozidlo sa nachádzalo na určitom mieste, avšak vodiči tam neboli. Preto im diéty za daný čas neprislúchali, o čom však p. M. vedomosť nemala. Stalo sa, že napríklad v Rakúsku boli kontrolovaní vodiči, pričom jeden z vodičov sa vo vozidle nenachádzal a druhý vodič jazdil na dve karty. V Rakúsku vodiči v minulosti pracovali samostatne. Nedostávali mzdu, pretože vo firme nepracovali ako zamestnanci. Navrhovateľom bola vyplácaná mzda podľa slovenského zákonníka. Upresnil pojem bruttobetrag tak, že je to čistá mzda, odvody a dane, teda všetko, čo je potrebné zaplatiť. Nevedel sa vyjadriť o absenciách udelených navrhovateľom v súvislosti s ich neospravedlnenou neprítomnosťou v práci. Nespochybnil svoj podpis na dokumentoch predložených súdu zamestnávateľom s pečiatkou č. 6. Prehľad o služobných cestách mu vodiči zasielali cez satelit. Vodič následne dostal informáciu o tom, koľko kilometrov odjazdil , aby mal vedomosť, či pracoval dobre alebo nie. Nevylúčil možnosť vyplácania vodičovi vyššej mzdy v prípade, ak vodič vykazoval dobré výsledky. Poprel, aby s vodičmi bola uzatváraná pracovná zmluva s odmenou podľa počtu najazdených kilometrov. Otázku dovoleniek riešil iba konateľ spoločnosti.

Podľa § 5 zákonníka práce účinného do 31.12.2010 (1) Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami vykonávajúcimi prácu na území Slovenskej republiky a zahraničným zamestnávateľom, ako aj medzi cudzincami a osobami bez štátnej príslušnosti pracujúcimi na území Slovenskej republiky a zamestnávateľmi so sídlom na území Slovenskej republiky sa spravujú týmto zákonom, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak.

Podľa časti VI NR č. 3820/85 EHS, článok 10, zakazuje sa odmeňovať zárobkovo činných vodičov, aj vo forme prémií alebo príplatkov ku mzde, v závislosti od ubehnutých vzdialeností alebo množstva prepraveného tovaru, ak takéto odmeňovanie môže ohroziť bezpečnosť na cestách.

Podľa § 13, 14 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení platnom do 30.6. 2010

(1) Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a) do 6 hodín vrátane, b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín. (2) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií") vždy pre nasledujúci kalendárny rok tak, aby nadobudlo účinnosť 1. januára príslušného kalendárneho roka; v priebehu kalendárneho roka základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene upraví ministerstvo financií, ak zmena úrovne cien vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách dosiahne od poslednej úpravy aspoň 10%. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. 6) (3) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene podľa odseku 2 <aspi:// module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%252313'&ucin-k-dni='30.%206.2010'> pre jednotlivé krajiny ustanoví ministerstvo financií na základe návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných vecí") vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov. (4) Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25% zo základnej sadzby stravného, b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50% zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného. (5) Stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak ( § 16 <aspi://module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%252316'&ucin-k-dni='30.%206.2010'>). (6) So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku 4 <aspi://module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%252313'&ucin- k-dni='30.%206.2010'>, najviac však o 25%. (7) Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1 až 6 <aspi://module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%252313'&ucin-k-dni='30.%206.2010'> kráti o 25% za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40% za bezplatne poskytnutý obed a o 35% za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 6 <aspi://module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z. %252313'&ucin-k-dni='30.%206.2010'>. (8) Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane poskytnuté raňajky v rámci ubytovacích služieb, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1 až 6 <aspi://module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%252313'&ucin-k-dni='30.%206.2010'> kráti spôsobom ustanoveným v odseku 7 <aspi://module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%252313'&ucin-k-dni='30. %206.2010'>. (9) Zamestnávateľ stravné v eurách alebo v cudzej mene nekráti spôsobom ustanoveným v odsekoch 7 <aspi://module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%252313'&ucin-k-dni='30. %206.2010'> a <aspi://module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%252313'&ucin-k-dni='30.%206.2010'>, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil. (10) Preukázanie zabezpečeného jedla podľa odseku 7 <aspi://module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z. %252313'&ucin-k-dni='30.%206.2010'> alebo poskytnutých raňajok podľa odseku 8 <aspi:// module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%252313'&ucin-k-dni='30.%206.2010'> sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.

(11) Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny ( § 12 <aspi://module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%252312'&ucin-k-dni='30.%206.2010'>) alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca ( § 3 ods. 2) <aspi://module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%25233'&ucin-k-dni='30.%206.2010'> stravné v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

Podľa § 14 uvedeného zákona, zamestnancovi patrí pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [ § 4 ods. 1 písm. d) <aspi://module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%25234'&ucin-k-dni='30.%206.2010'>] vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške od 5% do 40% stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%252313'&ucin-k-dni='30. %206.2010'> a <aspi://module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%252313'&ucin-k-dni='30.%206.2010'>. Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny ( § 12 <aspi://module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%252312'&ucin-k-dni='30.%206.2010'>) alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca ( § 3 ods. 2) <aspi://module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%25233'&ucin-k-dni='30.%206.2010'> vreckové v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

Podľa § 9 uvedeného zákona, zamestnávateľ, ktorý nie je rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou 9) okrem príspevkovej organizácie, ktorej objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok zriaďovateľa, a zamestnávateľ, ktorý je obcou alebo vyšším územným celkom, ak sú zamestnanci obce alebo vyššieho územného celku odmeňovaní podľa osobitného predpisu, 10) môže poskytovať zamestnancom aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou, s dočasným pridelením, s vyslaním do štátu Európskej únie, so vznikom pracovného pomeru, s výkonom práce v zahraničí a s cestou v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť a vyššie náhrady, ako ustanovuje tento zákon. Zamestnávateľ môže poskytovanie týchto náhrad dohodnúť v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode alebo ich určiť vo vnútornom predpise.

Podľa § 36, 36a citovaného zákona (1) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady podľa tohto zákona do sumy predpokladaných náhrad (ďalej len "preddavok") pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady iba na žiadosť zamestnanca. (2) Preddavok alebo jeho časť môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom poskytnúť aj a) formou cestovného šeku, b) zapožičaním platobnej bankovej karty zamestnávateľa alebo medzinárodnej platobnej bankovej karty zamestnávateľa, c) prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v eurách alebo prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v cudzej mene. (3) Zamestnávateľ môže v prípade potreby poskytnúť preddavok jedným rozhodnutím a) pre viacerých zamestnancov, b) na viacero pracovných ciest zamestnanca. (4) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu a pri vyslaní do štátu Európskej únie, ktorý je členským štátom eurozóny, preddavok v eurách v rozsahu a v sume podľa času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty a času a podmienok vyslania do štátu Európskej únie. V cudzej mene môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho časť iba po dohode so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý je členským štátom eurozóny. (5) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, a pri vyslaní do štátu Európskej únie, ktorý nie je členským štátom eurozóny, preddavok v cudzej mene v rozsahu a v sume podľa času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty a času a podmienok vyslania do štátu Európskej únie. V eurách môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho časť, iba ak banka alebo pobočka zahraničnej banky alebo zmenáreň 20) príslušnú cudziu menu nevydáva alebo po dohode so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou cestou do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý nie je členským štátom eurozóny. (6) Preddavok na stravné zamestnávateľ poskytuje v mene ustanovenej pre jednotlivé krajiny opatrením ministerstva financií. Zamestnávateľ sa v prípade potreby môže so zamestnancom dohodnúť na

poskytnutí preddavku na stravné v inej mene, ako je mena ustanovená pre jednotlivú krajinu opatrením ministerstva financií. Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v eurách na cudziu menu a naopak použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala. Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v cudzej mene na inú cudziu menu použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala; suma stravného sa určí prepočtom hodnoty stravného v eurách na dohodnutú cudziu menu. (7) Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená. (8) Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady. (9) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "preplatok v eurách"), vracia zamestnanec zamestnávateľovi v eurách; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie preplatok v eurách alebo jeho časť vrátiť v cudzej mene. (10) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "nedoplatok v eurách"), poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v eurách; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri vyslaní do štátu Európskej únie nedoplatok v eurách alebo jeho časť poskytnúť v cudzej mene. (11) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "preplatok v cudzej mene"), vracia zamestnanec zamestnávateľovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec preplatok v cudzej mene alebo jeho časť vrátiť v inej cudzej mene alebo v eurách. (12) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "nedoplatok v cudzej mene"), poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť poskytnúť v inej cudzej mene alebo v eurách. (13) Pri vyúčtovaní pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona zamestnávateľ v prípade potreby zaokrúhľuje a) celkový nárok zamestnanca v eurách bez poskytnutého preddavku na najbližší eurocent nahor, b) celkový nárok zamestnanca v cudzej mene bez poskytnutého preddavku na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk, alebo zmenárňou nahor, c) preplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nadol, d) preplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nadol, e) nedoplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nahor, f) nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nahor. Náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8 <aspi:// module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%252336'&ucin-k-dni='30.%206.2010'>. Ak má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa znemožnené v lehote splatnosti poskytnúť náhrady v cudzej mene, poskytne ich v lehote splatnosti v eurách.

Podľa opatrenia č. 517 Ministerstva financií Slovenskej republiky z 3. decembra 2009, ktorým sa ustanovujú na rok 2010 základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 13 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov ustanovuje:

§ 1

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sa na rok 2010 ustanovujú takto: Krajina Menový kód Mena základné sadzby stravného Belgicko EUR euro 45 Česko CZK česká koruna 600 Francúzsko EUR euro 45 Nemecko EUR euro 45 Rakúsko EUR euro 45 Španielsko a Kanárske ostrovy EUR euro 43 § 2 Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára 2010. Ján Počiatek v. r. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že návrh vo vylúčenej časti nie je dôvodný. Predmetom konania po rozhodnutí súdu o náhrade mzdy zostala žaloba na vyplatenie cestovných náhrad - stravného, za služobné cesty vykonané navrhovateľmi počas trvania pracovného pomeru v období mesiacov december 2009 až apríl 2010. Navrhovatelia svoj návrh už v písomnom podaní a neskôr v priebehu konania odôvodnili tým, že finančné prostriedky, ktoré im mesačne boli vyplácané odporcom v rozhodnom období , predstavovali iba dohodnutú mzdu podľa písomnej pracovnej zmluvy. Výšku uplatnených cestovných náhrad nešpecifikovali písomnými dokladmi predloženými zamestnávateľovi , ktoré boli potrebné na vyúčtovanie náhrad. Z právoplatných rozhodnutí okresného a krajského súdu o priznaní čiastkových nárokov žalobcov však bolo nepochybne preukázané, že súčasťou vyplácaných finančných prostriedkov žalobcom bola tak dohodnutá mesačná mzda ako aj cestovné náhrady za vykonané služobné cesty navrhovateľmi v žalovanom období. Prehľady služobných ciest a vyúčtovania služobných ciest boli preukázané listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov Ing. S. M. Y. X. C.. Navrhovatelia sa dostali do dôkaznej núdze, pretože nepredložili žiadny ďalší dôkaz podporujúci ich tvrdenia, že im prislúchajú cestovné náhrady nad rámec náhrad vyplatených odporcom. Svedok X. C. podrobne popísal spôsob evidencie ciest vozidiel medzinárodnej kamiónovej dopravy prostredníctvom satelitného zariadenia a k tomu priraďovaných finančných náhrad, najmä vreckového, vychádzajúc z času reálne stráveného navrhovateľmi na služobných cestách v jednotlivých krajinách zahraničí. Za daného zisteného skutkového stavu je možné uzavrieť, že žalovaný žalobcom poukazoval, aj keď bez predloženia písomných dokladov zamestnanca na vyúčtovanie, cestovné náhrady za vykonané zahraničné služobné cesty mesačne spolu so mzdou vo výške v súlade s opatrením stanovujúcim výšku základnej sadzby stravného pre krajiny, v ktorých bola cesta vykonaná. Preto návrh navrhovateľov zamietol. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. O náhrade trov celého konania, t.j. pôvodného konania XXCpr/X/XXXX a tohto konania o vylúčenom nároku navrhovateľov o zaplatenie cestovných náhrad, súd rozhodol v zmysle cit. právnej úpravy podľa zásady úspechu vo veci. Navrhovatelia sa na súde celkovo domáhali zaplatenia náhrady mzdy, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku a cestovných náhrad, a to konkrétne navrhovateľka 1/ v celkovej sume 9.999,44 eur a navrhovateľ 2/ v celkovej sume 10.536,09 eur. Na základe čiastočného rozsudku č.k. XXCpr X/ XXXX-XXX z 27.11.2013 a rozsudku č.k. XXCpr X/XXXX-XXX z 29.10.2015 bola navrhovateľka 1/ úspešná v rozsahu 11,4 % (súdom priznané plnenie 1.140,46 eur) a neúspešná v rozsahu 88,6 % a navrhovateľ 2/ bol úspešný v rozsahu 11,9 % (súdom priznané plnenie 1.256,59 eur) a neúspešný v rozsahu 88,1 %. Neúspech navrhovateľky 1/ v rozsahu 88,6 % (súdom zamietnuté plnenie 8.858,98 eur) predstavuje súčasne úspech odporcu, a teda vo vzťahu k navrhovateľke 1/ bol odporca celkovo úspešný v rozsahu 77,2 % (88,6 % - 11,4 %). Neúspech navrhovateľa 2/ v rozsahu 88,1 % (súdom zamietnuté plnenie 9.279,50 eur) predstavuje súčasne úspech odporcu, a teda vo vzťahu k navrhovateľovi 2/ bol odporca celkovo úspešný v rozsahu 76,2 % (88,1 % - 11,9 %). Trovy právneho zastúpenia súd priznal odporcovi vo vzťahu k obom navrhovateľom v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (za úkony do 30.6.2013) a v zmysle § 10 ods. 1, § 13a, § 15 a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky (za úkony od 1.7.2013). Odporca má nárok na odmenu za právne zastúpenie voči navrhovateľke 1/ v sume 4.058,10 eur z tarifnej hodnoty 9.999,44 eur za 15 úkonov právnej služby po 270,54 eur (príprava a prevzatie zastúpenia v roku 2012, účasť na pojednávaniach súdu v dňoch 17.9.2012, 12.11.2012, 21.1.2013 trvajúceho viac

ako 2 hod., 29.5.2012 trvajúceho viac ako 2 hod., písomné podanie vo veci samej dňa 20.8.2013, účasť na pojednávaniach súdu v dňoch 18.9.2013 trvajúceho viac ako 2 hod., 27.11.2013 trvajúceho viac ako 2 hod., vyjadrenie k odvolaniu dňa 28.5.2014 a účasť na pojednávaniach súdu v dňoch 29.10.2015 a 30.6.2016), čo je odmena 4.058,10 eur. Odporca má nárok na odmenu za právne zastúpenie voči navrhovateľovi 2/ v sume 4.058,10 eur z tarifnej hodnoty 10.536,09 eur za 15 úkonov právnej služby po 270,54 eur (príprava a prevzatie zastúpenia v roku 2012, účasť na pojednávaniach súdu v dňoch 17.9.2012, 12.11.2012, 21.1.2013 trvajúceho viac ako 2 hod., 29.5.2012 trvajúceho viac ako 2 hod., písomné podanie vo veci samej dňa 20.8.2013, účasť na pojednávaniach súdu v dňoch 18.9.2013 trvajúceho viac ako 2 hod., 27.11.2013 trvajúceho viac ako 1 hod., vyjadrenie k odvolaniu dňa 28.5.2014 a účasť na pojednávaniach súdu v dňoch 29.10.2015 a 30.6.2016), čo je odmena 4.058,10 eur. K odmene patrí odporcovi nárok na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času nasledovne: za režijný paušál spolu v sume 86,95 eur (3-krát po 7,63 eur za rok 2012, 5-krát po 7,81 eur za rok 2013, 1-krát po 8,04 eur za rok 2014, 1-krát po 8,39 eur za rok 2015 a 1-krát po 8,58 eur za rok 2016), za cestovné v sume 36,- eur v súvislosti s účasťou právneho zástupcu na štyroch pojednávaniach súdu prostriedkom hromadnej dopravy z Prešova do Popradu a späť po 4,50 eura za 1 cestu (8-krát po 4,50 eur) a náhradu za stratu času v sume 543,- eur v súvislosti s cestou z Prešova do Popradu a späť na pojednávania súdu po 10 polhodín (1 cesta z Prešova do Popradu v trvaní 2 hod. 6 min., čo je 5 polhodín), a to za rok 2013: pojednávanie dňa 18.9.2013 v sume 131,- eur (10 polhodín po 13,01 eur), pojednávanie dňa 27.11.2013 v sume 131,- eur (10 polhodín po 13,01 eur), pojednávanie dňa 29.10.2015 v sume 138,- eur (10 polhodín po 13,80 eur) a pojednávanie dňa 30.6.2016 v sume 143,- eur (10 polhodín po 14,30 eur). Spolu náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času činí sumu 665,95 eur a voči každému z navrhovateľov má odporca nárok na náhradu týchto výdavkov v polovici, t.j. po 332,98 eur. Vzhľadom na výsledný úspech odporcu vo veci súd priznal odporcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči navrhovateľke 1/ v sume 3.389,91 eur, čo je 77,2 % zo sumy 4.391,08 eur (4.058,10 eur + 332,98 eur) a voči navrhovateľovi 2/ v sume 3.346,- eur, čo je 76,2 % zo sumy 4.391,08 eur (4.058,10 eur + 332,98 eur). Spolu trovy právneho zastúpenia priznané odporcovi činia 6.735,91 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.