Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/563/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa R. proti odporcovi D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu D., zastúpeného N., o zaplatenie 1.256,32 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16. apríla 2015, č.k. -74, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6,56 Eur a upomienky vo výške 3,32 Eur zastavil a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 200,22 Eur od 30.03.2010 do zaplatenia s tým, že odporcovi povolil uvedenú sumu 200,22 Eur spolu s úrokmi z omeškania splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur mesačne, ktoré splátky sú zročné vždy do 15. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka je zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich a vo zvyšku návrh zamietol. Súčasne vyslovil, že vedľajší účastník na strane odporcu nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy - Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX dňa 23.08.2007 podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere a v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka aj spotrebiteľskou zmluvou. Nesporným v konaní bolo, že odporcovi zo strany navrhovateľa bol poskytnutý úver v celkovej výške 30.000,- Sk (995,82 Eur), z ktorého odporca zaplatil do rozhodnutia súdu sumu 663 Eur. Okresný súd konštatoval, že zmluva, uzavretá medzi účastníkmi podľa zákona č. 258/2001 Z. z. neobsahuje údaj o úrokoch, ale len údaj o úhrnnej splátke zahŕňajúcej splátku istiny a úroku, t. j. neobsahuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy. Preto navrhovateľ nemá právo požadovať úrok, ktorý nebol v zmluve uvedený (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy). Navrhovateľovi prináleží právo na zaplatenie rozdielu medzi čiastkou, ktorú odporcovi poskytol, teda sumy 30.000,- Sk (995,82 Eur) po odpočítaní sumy 663 Eur, ktorú sumu odporca na uvedený úver zaplatil a odpočítaní sumy 132,60 Eur, ktorá suma bola navrhovateľovi priznaná prvým rozsudkom (v tejto časti nebolo podané odvolanie, a preto nadobudol rozsudok v danej časti právoplatnosť). Z týchto dôvodov okresný súd zaviazal odporcu na zaplatenie čiastky 200,22 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 0,024 % denne (8,76 % ročne) od 30.03.2010 v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Vo zvyšku, t. j. čo do zaplatenia sumy 913,62 Eur s príslušným úrokom z omeškania, okresný súd návrh zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 - 4, § 517 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a), písm. b), § 4 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a), ods. 5 zákona č. 25/8/2001 Z. z., § 96 ods. 1 - 3 O.s.p. O

trovách konania hlavných účastníkov uviedol, že bolo už právoplatne rozhodnuté skorším rozsudkom. Z dôvodu, že po vyhlásení skoršieho rozsudku do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách tohto účastníka uplatnených vo výške 139,60 Eur. Okresný súd rozhodol o týchto trovách podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vedľajší účastník na strane odporcu nemá právo na náhradu trov konania, a to z dôvodu, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie, alebo bránenie práva na súde (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.06.2014, sp. zn. ).

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu, a to proti výroku o trovách prvostupňového konania a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania zmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 139,60 Eur a súčasne mu prizná i náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,80 Eur. Uviedol, že vo svojom vyjadrení zo dňa 02.04.2015 poukázal na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní s tým, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj na to, že dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Vytýkal súdu prvého stupňa, že mu nepriznal trovy konania napriek tomu, že ich na bránenie práva odporcu účelne vynaložil s tým, že dôvodil, že článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom v spojení s ust. § 24 a § 25 O.s.p. a má i vedľajší účastník právo dať sa zastúpiť advokátom. Odmietol úvahu súdu, že jeho trovy považuje za neúčelné, nakoľko už samotné tvrdenie o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, alebo vznesenie námietky premlčania vedľajším účastníkom je účelným úkonom a účelným spôsobom bránením práv účastníka. Zdôraznil, že navrhovateľ dlhodobo používa neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a sú neprimerane vysoké, ako aj premlčané pohľadávky na celom území Slovenskej republiky. Preto upozornenie na neprijateľné podmienky, námietku premlčania alebo iné kvalifikované právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve treba považovať za ním vykonaný účelný úkon. Zásadne odmietol názor súdu, že zamietnutie návrhu nebolo pomocou pričinenia vedľajšieho účastníka. Poukázal na judikatúru - rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. , Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. , Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. , Krajského súdu Košice, sp. zn. , Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. a ďalšie rozhodnutie Krajského súdu Nitra, sp. zn. , Krajského súdu Trnava, sp. zn. , Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. , Krajského súdu Trenčín, sp. zn. . Mal za to, že už vstupom do konania sledoval legitímny cieľ a jeho trovy boli účelne a dostatočne preukázané.

Dňa 07.07.2015 bolo odvolaciemu súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k vyjadreniu žalobcu zo dňa 01.07.2015 (rozsudok súdu prvého stupňa bol vyhlásený dňa 16.04.2015), v ktorom sa vyjadroval k vyjadreniu navrhovateľa vo veci samej a navrhoval, ako má okresný súd vo veci rozhodnúť. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti - vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania krajským súdom bol len výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. V ostatných výrokoch účastníci nenapadli rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním, tieto výroky nadobudli právoplatnosť a krajský súd rozsudok okresného súdu v týchto častiach nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Z obsahu spisu mal krajský súd za preukázané, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáhal proti odporcovi zaplatenia 1.246,44 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu zmluvného plnenia z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 995,82 Eur,

ktorý sa odporca zaviazal uhradiť v 72 mesačných splátkach po 26,56 Eur, spolu teda 1.909,44 Eur. Dňa 29.03.2010 navrhovateľ zaslal odporcovi výzvu k zaplateniu celého dlhu vo výške 1.256,32 Eur.

Okresný súd svojím prvým rozsudkom zo dňa 22.06.2012, č.k. -42 rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 132,60 Eur s úrokom z omeškania 0,024 % denne z čiastky 132,60 Eur od 30.03.2010 do zaplatenia, v 6 mesačných splátkach po 20 Eur a 7. splátku zaplatí vo výške 12,60 Eur spolu s úrokmi z omeškania, ktoré splátky sú zročné vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka je zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i jednej z nich a pod následkom výkonu rozhodnutia, vo zvyšku návrh zamietol. V dôsledku odvolania navrhovateľa v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa svojím uznesením zo dňa 25.09.2014, č.k. -59 v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý, považoval za nepreskúmateľný, nakoľko jeho odôvodnenie bolo nielen nedostatočné, ale i zmätočné. Preskúmavaným rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 6,56 Eur a 3,32 Eur zastavil a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,22 Eur s príslušenstvom a vo zvyšku návrh zamietol. Vo veci samej rozsudok nadobudol právoplatnosť.

Bezprostredne pred prvým rozhodnutím odvolacieho súdu oznámilo občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov svoj vstup do konania s tým, že pokiaľ do konania vstúpil iný účastník na strane odporcu pred ním, netrvá na vstupe do konania a súčasne oznamuje, že z konania vystupuje. Súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a pre prípad, že sa nezúčastní nariadeného pojednávania z dôvodu hospodárnosti konania, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, a to i v prípade, že budú nariadené ďalšie pojednávania, žiadal informácie na svoju elektronickú adresu.

Na námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka, vznesenú navrhovateľom, súd prvého stupňa svojím uznesením zo dňa 31.12.2014, č.k. -65 pripustil vstup občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Dňa 02.04.2015 vedľajší účastník doručil súdu prvého stupňa vyjadrenie, v ktorom sa vyjadroval k svojmu vedľajšiemu účastníctvu, potrebe súhlasu s jeho vstupom do konania účastníkom, na strane ktorého bude vystupovať, poukazoval na uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. , uznesenie Krajského súdu Trnava, sp. zn. , uznesenie Krajského súdu Košice, sp. zn. , citoval ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 53 ods. 1, § 4 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 5, § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., § 4 ods. 1, 2 ZSÚ, rozhodnutie ústavného súdu, sp. zn. -10, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. a uviedol, že podľa jeho názoru návrh nebol podaný dôvodne v časti úrokov a poplatkov za úver, vzhľadom na skutočnosť, že absentujú obsahové záležitosti zmluvy (konkrétne údaje zo zmluvy neuviedol). Mal za to, že úver je treba považovať za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov s tým, že dlžník má povinnosť splatiť iba úver vo výške skutočne poskytnutých finančných prostriedkov a všetky ostatné požadované úroky a poplatky sú plnením bez právneho dôvodu. Záverom navrhol, aby súd návrh vo výške 995,82 Eur zamietol a zaviazal odporcu na zaplatenie 332,82 Eur, uplatnil si náhradu trov konania vo výške 139,60 Eur. Súčasne súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p., ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti konania na pojednávaní a navrhol, aby súd konal v jeho neprítomnosti, a to i v prípade, že bude nariadené ďalšie pojednávanie. Zároveň žiadal, aby ho súd informoval na jeho e-mailovú adresu.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania alebo zodpovednosti za zavinenie, prípadne za náhodu. V danom prípade sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia 1.256,37 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v časti o zaplatenie 132,60 Eur s príslušenstvom (č.l. 42) a vo výške 200,22 Eur s príslušenstvom (č.l. 74) a vo zvyšnej časti bol jeho návrh zamietnutý. Obaja účastníci mali tak v konaní úspech len čiastočný.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Pokiaľ v danom prípade súd prvého stupňa na svoje rozhodnutie o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nie je možné jeho rozhodnutiu vytknúť nesprávne právne posúdenie veci.

Naviac, odvolací súd nepovažoval úkony, vykonané vedľajším účastníkom v danej veci, za účelne vynaložené trovy konania.

Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Odvolací súd dospel k záveru, že trovy konania, uplatnené vedľajším účastníkom na strane odporcu, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, nie sú v danej veci účelne vynaloženými trovami. Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedol len všeobecné, opakovane jeho zástupcom používané frázy, týkajúce sa účelnosti náhrady trov vedľajšieho účastníka, rozsiahle citácie z rozsudkov iných súdov s tým, že vopred ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaniach a súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Za tejto situácie vyjadrenie k návrhu, podané vedľajším účastníkom prostredníctvom zástupcu v danej veci, napĺňa charakteristiku tzv. hromadných vecí a javí sa ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. Uvedený záver má za následok konštatovanie neúčelnosti trov vynaložených na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by mal prípadne na ich náhradu právo.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania vedľajšieho účastníka považoval za vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .