Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-31-2016.pdf
PDF · 89.96 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/31/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka - Ing. Bc. I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., O. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Michaelou Macalákovou, advokátkou so sídlom G., J. Q. XX a otec - V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., X. XXXX/XX, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Žilina, Hviezdoslavova 6, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/99/2015-291 zo dňa 23. marca 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výrokoch o:
- vyživovacej povinnosti (vrátane nedoplatku),
- daňovom bonuse,
- výdavkoch súvisiacich so školou a stravou v školskej jedálni
- zamietnutí návrhu matky vo zvyšnej časti,
- trovách prvostupňového konania a
- zmene rozsudku OS Žilina č.k. 21P/153/2012-90 zo dňa 22.4.2013.
Rozsudok okresného súdu p o n e ch á v a vo zvyšnej časti n e d o t k n u t ý.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňovom intervale od nedele 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. ďalšieho týždňa, pričom obidvom rodičom zveril oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi tiež uložil povinnosť prevziať maloletého v bydlisku matky a súčasne matke určil povinnosť maloletého v stanovenom čase prevziať v bydlisku otca. Vychádzal zo zistenia, že obidvaja rodičia majú vhodné podmienky k tomu, aby starostlivosť o maloletého mohli zabezpečovať. Taktiež zohľadnil vyjadrenie samotného maloletého o tom, že striedavá starostlivosť už fakticky rodičmi vykonávaná mu vyhovuje. Problémom nie je ani prenášanie školských potrieb, nakoľko rodičia bývajú blízko seba.
Následne pristúpil prvostupňový súd k rozhodovaniu o vyživovacej povinnosti. V tejto spojitosti zistil, že v čase poslednej úpravy výživného vykonanej rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/153/2012-90 zo dňa 22.4.2013 bola schválená rodičovská dohoda o výške výživného 200 eur mesačne. V uvedenom
období bol maloletý zverený do starostlivosti matky, ktorá bola zamestnaná, jej čistý priemerný mesačný zárobok predstavoval 500 eur, príjem otca predstavoval 1.427 eur, maloletý navštevoval 4. ročník ZŠ. Matka sa domáhala zvýšenia výživného na sumu 400 eur mesačne. Aktuálne je nezamestnaná, pracovný pomer bol ukončený z jej iniciatívy s odôvodnením, že mala prisľúbenú lepšie platenú prácu, v ktorej však nebola dobrá spolupráca s majiteľom spoločnosti. Jej priemerný čistý mesačný príjem v období 6/2014 až 8/2014 predstavoval sumu 350,12 eur. Následne u ďalšieho zamestnávateľa ukončila pracovný pomer v skúšobnej dobe, nakoľko podľa jej vyjadrenia neboli dodržané podmienky, za akých zmluvu uzatvárala. Od 21.8.2014 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a od apríla 2015 do októbra 2015 poberala dávky v hmotnej núdzi. Od 26.10.2015 bola zamestnaná v spoločnosti VAŠA Slovensko, s.r.o., pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe dňa 15.12.2015, pričom za mesiac 11/2015 jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 585,62 eur. Spolu s otcom majú vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére, ktorá študuje na vysokej škole v Bratislave. Prispievala jej 50 eur, od času ako je nezamestnaná jej neprispieva. Dcéra však cez víkendy chodieva k nej, nabalí jej nejaké potraviny. S maloletým bývajú v 4-izbovom byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Poplatky za bývanie mesačne predstavujú 210 eur, spláca úver v sume 90 eur mesačne prevzatý na účely kúpy auta. Pokiaľ ide o otca, ten je zamestnaný s príjmom 1.460 eur mesačne, býva v 2-izbovom byte, ktorého kúpu spláca úverom v mesačnej výške 270 eur, nájomné uhrádza v sume 92 eur mesačne, energie 28 eur + bežné výdavky, je vlastníkom auta, dcére, ktorá v súčasnej dobe s ním býva, hradí celkovo 300 eur v súvislosti so štúdiom na vysokej škole. Nadväzne súd I. stupňa konštatoval, že došlo zmene pomerov na strane maloletého, tento podrástol, hráva floorball (mesačný poplatok 10 eur) postúpil na vyšší stupeň školskej dochádzky, zvýšili sa výdavky so stravou, ošatením, zvýšil preto výživné o 20 eur na sumu 220 eur mesačne od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na zvýšenie výživného. Zdôraznil, že takto stanovené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na to, že otec si plní vyživovaciu povinnosť aj k plnoletej dcére, ktorá študuje na vysokej škole. S účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov stanovil výživné vo výške 120 eur vychádzajúc z toho, že situácia na strane otca je podstatne lepšia a s prihliadnutím na dobu, počas ktorej bude v starostlivosti matky. Aj tu zohľadnil okolnosť, že otec plní vyživovaciu povinnosť k dcéru, ktorá študuje na vysokej škole. Zároveň poukázal na to, že matka poberá rodinný prídavok na maloletého, z ktorej sumy môže tiež uhrádzať odôvodnené potreby dieťaťa, pričom otec je povinný uhrádzať výdavky maloletého, ktoré súvisia so školou, teda zakupovanie pomôcok do školy, platba poplatkov v škole a takisto stravu v školskej jedálni. V prevyšujúce časti návrh matky zamietol a vyslovil, že mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/153/2012-90 zo dňa 22.4.2013 v časti úpravy práv a povinností k maloletému A.. Nedoplatok na výživnom vymedzil za obdobie od 1.4.2015 do 31.3.2016 vo výške 240 eur a uložil otcovi povinnosť zaplatiť ho v lehote 30 dní. Pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné spätne pred podaním návrhu od 1.9.2014, okresný súd s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine poznamenal, že ak matka ako dôvod nepodania návrhu skôr uvádzala psychické problémy, zo správy zariadenia Poradňa pre rodiny v kríze Náruč, ktorý matka navštevovala, vyplýva, že požiadala o pomoc 26.3.2012. Prvé dva roky spolupracovala s týmto zariadením v rovine psychologického poradenstva, v roku 2014 sa však odmlčala a spolupráca bola nadviazaná až v roku 2015. V roku 2014 bola matka zamestnaná, chodievala do práce, mohla teda požiadať súd o zvýšenie výživného na maloletého.
Samostatnými výrokmi prvostupňový súd určil, že rodinný prídavok na maloletého A. bude poberať matka maloletého, daňový bonus si bude uplatňovať otec maloletého, trvalý pobyt maloletý bude mať u matky, otec bude hradiť výdavky súvisiace so školou maloletého a stravu v školskej jedálni.
O trovách konania rozhodol súd I. stupňa s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletého a domáhala sa zmeny prvostupňového rozhodnutia v podobe určenia výživného vo výške 400 eur mesačne od 1.9.2014 a sumy 250 eur od 1.4.2016. Namietala, že zvýšenie výživného o tak malú sumu (20 eur) je absolútne neadekvátne vzhľadom na skutočnosť, že predchádzajúca úprava vychádzala z jej príjmu vo výške 654,73 eur, pričom aktuálne poberá len dávky v hmotnej núdzi vo výške 23,60 eur mesačne. Zdôraznila, že v roku 2013 zdedila po otcovi finančnú hotovosť, ktorú celú postupne použila na chod domácnosti. Poukázala tiež na preukázané nevyhnutné výdavky spojené s domácnosťou vo výške 704 eur mesačne, v dôsledku čoho je permanentne v hlbokom deficite až 550 eur mesačne, nehovoriac o strave, ošatení, hygiene,
liekoch a základných školských potrebách, zatiaľ čo odporca mal počas celého obdobia bohatú rezervu vo svojej finančnej situácii, čoho dôkazom sú zahraničné dovolenky a wellnes pobyty. Maloletý A. sa v tomto období nepodieľal na životnej úrovni svojho otca, ale v starostlivosti matky strádal a neboli mu zabezpečené ani základné životné potreby. Odporca pravidelne jazdí rallye, za čo dostáva minimálne 500 eur v čistom raz do mesiaca. Ďalej súd nereflektoval okolnosť, že navrhovateľka vyplatila odporcovi titulom BSM 15.000 eur. Zopakovala, že o zamestnanie neprišla z vlastnej viny, ale na základe prísľubu lepšej práce, avšak dojednané pracovné podmienky ohľadom vyššieho platu neboli dodržané. Ďalej sa vyhliadky matky na nájdenie si adekvátneho zamestnania výrazne znížili zhoršením zdravotného stavu, ktorú okolnosť však súd taktiež nedostatočne zohľadnil. Hoci túto skutočnosť nepreukázala, otec ju nijakým spôsobom nenamietal. Zohľadniac vysoký štandard a príjmy otca mala za to, že vyššie výživné ako 120 eur mesačne je plne odôvodnené. Výživné v sume 120 eur spolu s prídavkom na dieťa 23,52 eur a dávkou v hmotnej núdzi 23,60 eur jej opäť nebude postačovať ani na náklady na bývanie, ktoré sú vo výške 300 eur mesačne. Taktiež namietala výrok o povinnosti otca uhrádzať výdavky súvisiace so školou a stravou v školskej jedálni, nakoľko takýto výrok je nevykonateľný pre svoju neurčitosť, okrem toho navrhovateľka nemôže byť oprávnenou na vymáhanie tejto povinnosti, keďže jej toto právo nepatrí. Nesúhlasila tiež s priznaním daňového bonusu odporcovi, keďže tento poberá prídavok na dcéru vo výške 23,50 eur. Napokon odvolateľka nesúhlasila s tvrdením, že u nej neboli dôvody hodné osobitného zreteľa pri určení výživné spätne. V prvom rade sa totiž snažila venovať deťom, ktoré skutočnosti jej znemožňovali podať kvalifikovaný návrh, potom si prešla administratívne časovo náročným konaním o priznaní právnej pomoci, až krátko na to bol podaný návrh na zvýšenie výživného. V tejto spojitosti pripomenula, že z vyjadrenia Krízového centra Náruč vyplýva, že bola ich klientkou od roku 2012 a za rozhodné obdobie bolo jej poskytnutých až 71 psychologicko-poradenských intervencií.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu matky otec maloletého označil požiadavku matky o hradenie výživného do času striedavej starostlivosti vo výške 400 eur za neúmerne vysokú. Konštatoval, že matka si zamieňa výživné na maloleté dieťa s výživným rozvedenej manželky. Upozornil, že vystriedala viacero zamestnaní a neustále nepracuje, hoci má vysokoškolské vzdelanie a je schopná sa sama živiť. Taktiež matka býva v 4-izbovom byte, čo je vzhľadom na jej situáciu nadštandardné. Otec si po rozvode kúpil dvojizbový byt, za ktorý uhrádza náklady rovnako ako matka. Zdôraznil, že návrhom na striedavú osobnú starostlivosť nesledoval to, aby neplatil na syna výživné, nakoľko deklaroval, že výživné na A. bude platiť naďalej. Pokiaľ sa matka odvoláva voči daňovému bonusu, tento je vyplácaný rodičovi, ktorý je v pracovnom pomere, teda je viazaný na závislú činnosť. Nesúhlasil s tvrdením, že maloletý stráda, keďže mu prispieval nad rámec výživného na jeho športové záujmy, zaplatil mu letné pobyty, kupoval mu oblečenie, zubný strojček a s obidvoma deťmi trávi víkendy a dovolenky. Žiadal, aby odvolací súd bral do úvahy skutočnosť, že otec zabezpečuje výživu staršej dcéry V., ktorá študuje na vysokej škole a nie je schopná sa samostatne živiť. Nestotožnil sa so spochybnením vykonateľnosti rozsudku ohľadne výdavkov so školou a stravou maloletého, nakoľko je mu známa výška týchto výdavkov, školské zariadenie navštevuje a tieto výdavky uhradí. Pokiaľ sa matka v odvolaní odvoláva na svoj zdravotný stav, ktorý sa mal výrazne zhoršiť, prvýkrát sa o tom dozvedel na pojednávaní dňa 23.3.2016 a bez preukázania tvrdení na to ani nemohol reagovať.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. a/, b/ O.s.p. (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnuté a samostatné výroky o zverení maloletého do striedavej starostlivosti, o súvisiacej povinnosti prevziať a odovzdať dieťa, o zastupovaní dieťaťa, o jeho trvalom pobyte a o rodinných prídavkoch) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
Východiskový postulát prvostupňového súdu, že došlo k relevantnej zmene pomerov - na strane maloletého (nárast výdavkov) a na strane matky (pokles príjmov) - je opodstatnený, zodpovedá skutkovým zisteniam ako i príslušnej právnej úprave. Zákonným predvídaným dôsledkom tejto skutočnosti je (vo všeobecnosti) korekcia výšky vyživovacej povinnosti, pričom odvolací súd si v danej spojitosti osvojil úvahu okresného súdu, v zmysle ktorej jedným zo zásadných hľadísk pri stanovení miery zvýšenia výživného je v konkrétnych okolnostiach súdenej veci skutočnosť, že otec uhrádza všetky výdavky plnoletej dcéry účastníkov konania. Nadväzne - za tejto/danej situácie - uloženie
povinnosti otcovi podieľať sa na úhrade výdavkov maloletého vo výške 220 eur za obdobie do zverenia maloletého osobnej starostlivosti a následne vo výške 120 eur po zverení do osobnej starostlivosti, aj pri zohľadnení lepších príjmových pomerov otca zodpovedá zákonným kritériám určovania (konkrétnej sumy) výživného, vrátane podstatného zníženia príjmu na strane matky. Inými slovami, opísané okolnosti prípadu v ich súhrne opodstatňujú stanovenú mieru zvýšenia vyživovacej povinnosti. Zároveň platí, že nie sú preukázané osobitné výdavky na strane maloletého vyvolané jeho (nepriaznivým) zdravotným stavom a možno preto skutočne prisvedčiť poznámke otca, že matkou požadovaná suma výživného vykazuje známky snahy o nahradenie inštitútu príspevku na výživu rozvedeného manžela. Ani aktuálne nepriaznivá príjmová situácia matky nevedie z hľadiska právnej úpravy k zániku jej vyživovacej povinnosti k maloletému, o to viac, že nemožno výlučne v neprospech dieťaťa, resp. i druhej výživou povinnej osoby vykladať skutočnosť, že sa dobrovoľne vzdala zamestnania, hoci „len“ na základe mylných predstáv o inom zamestnaní. Zároveň, nakoľko (teda) matka nie je v pracovnom pomere, je bezpredmetnou i jej námietka poberaní daňového bonusu otcom, keďže predmetný bonus je viazaný na daň z príjmu. Prihliadnuť nie je možné ani na tvrdenie o zhoršení zdravotného stavu matky (z pohľadu objektívnej prekážky v pracovnom uplatnení), keďže absentuje čo i len označenie o aké zhoršenie by sa malo jednať. Pokiaľ matka namieta výplatok (poskytnutý otcovi) z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uvedené nie je prírastkom/príjmom na strane otca, ale len transformácou jeho doterajšieho majetku do inej podoby. Záujmu maloletého dieťaťa v konečnom dôsledku i požiadavkám samotnej matky zodpovedá i výrok o uložení povinnosti otca uhrádzať výdavky súvisiace so školou a stravou v školskej jedálni. Napokon, stotožniť sa možno aj so závermi okresného súdu o dôvode, prečo nepristúpil k určeniu výživného za obdobie spätne pred podaním návrhu. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj povinnosť včas uplatňovať nároky dieťaťa, pričom v roku 2014 na strane matky nie je preukázaná existencia výnimočnej okolnosti dlhodobo brániacej podať návrh na zvýšenie výživného.
Na základe konštatovaného odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil.
Vecne správnym je i rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania. Totožná procesná situácia je daná tiež v odvolacom konaní, preto odvolací súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu ani trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .