Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa

U. H., nar. XX. 8. XXXX

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom ako matka, dieťa rodičov - matka: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., C. XX, právne zastúpená JUDr. Patríciou Bednářovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Mariánske nám. 31 a otec: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., M. XX/XX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, o úpravu rodičovských práv a povinností a o uloženie povinnosti informovať o maloletom dieťati, takto

rozhodol:

Maloletého U., nar. XX. 8. XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. U r č u j e nad výchovou mal. U. dohľad počas obdobia 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. U. sumou 65 € mesačne od 1. 12. 2012, a to do 5. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1. 12. 2012 do 31. 7. 2016 v sume 2.850 €, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 95 € spolu s bežným výživným. Otcovi o b m e d z u j e stretávanie s mal. U. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. U. len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska maloletého, a to v rozsahu a v termínoch určených psychológom pracujúcim na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a len za jeho prítomnosti. Matka je p o v i n n á informovať otca o zdravotnom stave a študijných výsledkoch maloletého U. vždy k prvému dňu daného kalendárneho štvrťroka, a to písomnou formou. Otec je p o v i n n ý adresu, na ktorú mu má byť informácia zaslaná, oznámiť matke prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska maloletého do 7 dní od doručenie rozsudku a v prípade zmeny adresy do 7 dní od tejto zmeny. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1) Návrhom doručeným súdu 17. 5. 2013 sa matka domáhala určenia otcovstva k mal. U. a úpravy rodičovských práv a povinností k nemu. Konanie o určení otcovstva bol uznesením súdu zo dňa 15. 11. 2013 zastavené z dôvodu, že otec dobrovoľne vyhlásil, že je otcom mal. U..

2) Súd ďalej konal vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k mal. U.. Matka navrhovala maloletého zveriť do svojej starostlivosti a výživné otca určiť od 1. 12. 2012 v sume 230 €. Zároveň v konaní žiadala o zákaz styku mal. U. s otcom z dôvodu, že tento bol odsúdený pre týranie blízkej a zverenej osoby, ktorý skutok bol namierený voči nej a jej deťom.

3) Otec so zverením maloletého do starostlivosti matky nesúhlasil, výživné navrhol v minimálnej miere.

4) Osobitným návrhom doručeným súdu dňa 22. 1. 2015 sa otec domáhal pravidelnej informácie o mal. U., pričom žiadal, aby uvedené súd uložil kolíznemu opatrovníkovi.

5) Matka s tým, že bude otca informovať o zdravotnom stave a študijných výsledkoch maloletého písomnou formou súhlasila.

6) Kolízny opatrovník odporučil mal. U. zveriť do starostlivosti matky, nakoľko pomery u nej boli prešetrované pravidelne prostredníctvom terénnych rodinných asistentiek, pričom nikdy neboli zistené nedostatky závažnejšieho charakteru a správy o maloletých deťoch boli požadované aj zo základných škôl a od lekárov mal. detí. Kolízny opatrovník neodporučil stretávanie sa otca s maloletým z dôvodu, že otec bol odsúdený pre týranie blízkej osoby.

7) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, správami z prešetrenia pomerov ako aj správami materskej školy a pediatra, a podstatným obsahom spisov Okresného súdu Žilina spis zn. , , 27C 220/2014a , a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

8) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

9) Podľa § 36 ods. 1, veta prvá, tretia a štvrtá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

10) Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11) Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

12) Podľa § 37 ods. 2 písm. b) ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:

- Určí nad výchovou maloletého dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

13) Podľa § 62 Zákona o rodine, ods. 1 - 5

- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14) Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

15) Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17) Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, nakoľko rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a to od decembra 2012.

Osobná starostlivosť o maloletého a výchovné opatrenie

18) Nakoľko matka sa v súčasnosti bez nedostatkov o maloletého celodenne stará, pričom uvedená skutočnosť bola preverovaná niekoľkokrát kolíznym opatrovníkom vopred neohlásenými miestnymi šetreniami, bolo na mieste rozhodnúť o tom, aby jej súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti, a to aj s poukazom na to, že v čase rozhodovania súdu otec je vo výkone trestu odňatia slobody pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, a preto by ani nemohol byť maloletý U. zverený do starostlivosti otca; súčasne nie je ani dôvod k tomu, aby osobnú starostlivosť o maloletého vykonávala iná osoba.

19) Súd však vykonaným dokazovaním dospel tiež k záveru, že v konečnom dôsledku je potrebné najmä s poukazom na hroziacu recidívu požívania alkoholu u matky, aby bol dočasne nad výchovou maloletého dieťaťa ustanovený dohľad; tým sa zabezpečí kontrola, či osobná starostlivosť o maloletého je vykonávaná riadne. Za dostatočnú dĺžku obdobia, počas ktorého bude dohľad vykonávaný, súd považoval obdobie jedného roka.

20) V tejto súvislosti súd poukazuje na výsledky znaleckého dokazovania, ktorému bola matka podrobená v rámci trestného konania vedeného voči otcovi. Z uvedeného znaleckého posudku, ktorý v tomto konaní má dôkaznú silu listinného dôkazu, vyplynulo, že spolužitie s otcom pôsobilo na matku psychicky traumatizujúco, čo u nej vyvolalo posttraumatickú stresovú poruchu s obrazom úzkostne- depresívnych porúch. V dôsledku v tejto poruchy by za určitých okolnosti, napríklad pri zvýšenom strese, mohla v skratovej situácii opätovne siahnuť po alkohole (tu súd poukazuje na to, že u matky nebolo nikdy preukázané zneužívanie alkoholu, ale len jeho občasné požívanie), preto je dohľad nad výchovou maloletého nutný. Na základe vyššie uvedeného súd v rámci rozhodovanie o osobnej starostlivosti, rozhodol aj o uložení výchovného opatrenia tak, ako je uvedené v odseku druhom výroku tohto rozsudku.

Výživné

21) Pri určovaní výživného súd vychádzal v prvom rade z potrieb maloletého dieťaťa, ktoré má takmer päť rokov, navštevuje materskú školu a je zdravý. Podľa tvrdenia matky dieťa má náklady na škôlku 17 €, prípadne aj náklady na ďalšie školské aktivity; inak má bežné potreby. Podľa praxe súdu sú výdavky

na takéto dieťa do 100 € mesačne, pričom súd poukazuje na to, že výdavky dieťaťa musia kopírovať životnú úroveň rodičov, ktorá je v danom prípade podpriemerná.

22) Čo sa týka pomerov matky, táto je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203 € mesačne od apríla 2016, pričom predtým poberala materské dávky v priemernej výške 234 € za obdobie 09/2015-05/2016. Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala s priemerným čistým mesačným príjmom 264 € za obdobie 05-07/2015 a 247 € za obdobie 09/2014 - 12/2014. Pred uvedeným obdobím bola takisto na rodičovskej dovolenke s rodičovským príspevkom vo výške 195 - 200 € mesačne. Matka nie je vlastníčkou žiadneho majetku, býva v prenajatom mestskom byte, kde nájomné spolu s energiami činí 240 € mesačne. Matka má vyživovaciu povinnosť k ďalším štyrom maloletým deťom a to mal. D., mal. Z., mal. D. a mal. N.. Matke je tiež nútená splácať niektoré pôžičky, ktoré brala spoločne s otcom mal. U..

23) Čo sa týka pomerov otca, tento je nemajetný a vo výkone trestu odňatia slobody nie je pracovnej zaradený. Vyživovaciu povinnosť má ešte k mal. I. Y., ktoré bolo súdom určené v sume 100,- Sk (3,32 €).

24) Zo znaleckého posudku vo veci posúdenia duševného stavu otca, ktorému znaleckému posudzovaniu bol otec podrobený v rámci trestného stíhania pre týranie blízkej a zverenej osoby, vyplynulo, že otec má zmenenú pracovnú schopnosť vo výške 35 % pre posttraumatickú artrózu pravého členku (vyplýva to zo záznamu zo zápisu Sociálnej poisťovne). Tvrdením otca pred súdnym znalcom ako aj tvrdením matky mal však súd preukázané, že otec je športovo aktívny, veľa bicykluje, a teda ani zmenená pracovná schopnosť mu nebráni vykonávať fyzickú prácu.

25) Napriek uvedenému otec v rozhodnom období pred začatím konania pracoval iba sporadicky, pričom v poslednom zamestnaní v období 01-05/2013 ako operátor výroby dosiahol čistý mesačný príjem 505 €. Súd konštatuje, že takýto príjem zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a z takejto výšky vychádzal pri určovaní výživného.

26) Pri určovaní výživného súd tiež prihliadol k tomu, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka, takisto aj jeho bytové potreby.

27) Súd určil mesačné výživné vo výške 13 % z 500 €, t. j. z potencionálneho priemerného čistého príjmu, ktorý by bol otec mohol dosahovať, keby sa nedopustil trestnej činnosti, čomu zodpovedá suma 65 €. Súd považuje takéto výživné za primerané vzhľadom na pomery účastníkov opísané vyššie. Súd prihliadol aj k vyživovacej povinnosti otca, ktorá však dosahuje nepatrnú úroveň. Je potrebné poukázať na to, že otec nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, rovnako ani matka a preto tomu je nutné prispôsobiť aj životnú úroveň dieťaťa.

28) Súd výživné určil od decembra 2012, keď došlo k rozdeleniu spoločnej domácnosti medzi rodičmi a to aj v dôsledku posledného trestného ataku otca voči matke a jej deťom. Súd videl okolnosti hodné osobitného zreteľa pre určenie spätného výživného, t. j. pred podaním návrhu, jednak v trestnej činnosti otca, ktorej sa dopúšťal práve voči osobe oprávnenej na výživné a jeho matke, ako aj ku skutočnosti, že matka voči otcovi mohla podať návrh až po právoplatnom skončení konania o zapretie otcovstva, ktoré svedčalo je bývalému manželovi, teda až po 5.4.2013, čo aj matka následne učinila. Súd prihliadol tiež k tomu, že otec dobrovoľne neuznal otcovstvo. Zároveň po tom, čo skončilo spolužitie rodičov, matka ako samoživiteľka a súčasne osoba starajúca sa o štyri maloleté deti, bola vystavená stresu a starostiam súvisiacim so zabezpečením bežnej výživy mal. detí, pričom sama nemá dostatok právnych znalostí k tomu, aby takýto návrh podala. Uvedeného je dôkazom aj skutočnosť, že bola nútená vyhľadať právnu pomoc, pričom vzhľadom na jej sociálne pomery jej táto bola poskytnutá bezodplatne. Pre úplnosť súd dodáva, že nevidel zmysel drobiť výživné za mesiac december 2012, nakoľko dokazovaním vykonaným aj v trestnom konaní vedenom proti otcovi, bolo preukázané, že otec na výživu maloletého v tomto období neprispieval.

29) Podľa § 160 ods. 1, 2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

30) Celkové zročné výživné za obdobie od decembra 2012 do júla 2016 činí 2.860 € (44 x 65 €); súd rozhodol už aj o výživnom za mesiac júl 2016 z dôvodu, že rozsudok bol vyhlásený 30. 6. 2016, avšak predpokladaný termín jeho vyhotovenia a odoslania bol už po zročnosti výživného na mesiac júl 2016.

31) Otec v rozhodnom období uhradil jedenkrát sumu 10 € na výživu maloletého, čo matka sama uznala. Pokiaľ otec v priebehu konania tvrdil, že poskytol matke prostriedky na výživu mal. U. vo vysokej sume 856 € vopred na účet mal. D., tak tejto skutočnosti súd neuveril. Z výpisov predložených matkou vyplynulo, že otcovi boli mzdové prostriedky zo zamestnania zasielané na účet mal. D.; otec tak učinil z dôvodu, že boli voči nemu vedené viaceré exekúcie, teda aby sa vyhol plateniu iných záväzkov. Z predložených výpisov však vyplynulo, že prostriedky boli ihneď vyberané z účtu, a preto logicky súd si prisvojil tvrdenie matky, že uvedené prostriedky boli odovzdané otcovi a spotrebované na bežné veci. Preto celkový nedoplatok otca na zročnom výživnom za rozhodné obdobie činí 2.850 €. Tento nedoplatok bolo otcovi povolené splácať v mesačných splátkach po 95 € spolu s bežným výživným, t. j. v tridsiatich splátkach. Takúto výšku splátok súd považuje za primeranú aj vzhľadom k tomu, že je otec naďalej vo výkone trestu odňatia slobody, pričom s ohľadom na túto skutočnosť aj v prípade, že niektorá zo splátok nebude uhradená, súd toto nesankcionoval zročnosťou celého nedoplatku.

32) Bežné výživné bude otec povinný uhrádzať do 5. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého jednotlivé splátky výživného sú zročné na mesiac dopredu.

33) Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým mal. dieťa nenadobudne plnoletosť.

Styk s maloletým, obmedzenie rodičovských práv a povinností

34) Podľa § 25 odsek 3 Zákona o rodine, ak je potrebné v záujme mal. dieťaťa, súd obmedzí styk mal. dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk mal. dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem mal. dieťaťa v obmedzení styku mal. dieťaťa s rodičom.

35) Súd sa oboznámil so spisovým materiálom Okresného súdu Žilina spis. zn. a v ňom vykonaným dokazovaním, ktoré bolo vykonané v rámci trestného stíhania vedeného voči otcovi, a zistil, že otec bol uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, b/ a odsek 2 písm. d/ Trestného zákona, pre ktorý skutok bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov.

36) Keďže poškodenými osobami dospel súd k záveru, že priame, nekontrolované a bezprostredné stretávanie otca s maloletým U. by nebolo v záujme dieťaťa. Otec sa dopúšťal trestnej činnosti jednak voči matke maloletého, jednak voči jej ostatným mal. deťom, v dôsledku ktorej skutočnosti bola u detí zistená posttraumatická stresová porucha s poruchami emócií, správania a s predpokladom, že agresívne správanie otca bude mať u mal. detí negatívny vplyv na vývoj ich osobnosti. Osobnosť otca je jednoduchšie štruktúrovaná dominantná sebavedomá, je však emočne nestabilný, čo sa prejavovalo najmä v reakciách na deti a matku. Nedokáže dostatočne regulovať morálne a ľudské princípy a hodnoty, ktoré sú v jeho osobnosti nedostatočne zakotvené. Znížená je jeho zodpovednosť k spoločenským a právnym normám a pravidlám. Napríklad sa dopúšťal krádeží, pri ktorých používal deti. Je zameraný na seba, je nezdržanlivý, nedokáže znášať stres, k okoliu je naopak hyperkritický. U otca pritom ide o trvalý povahovú a charakterovú vadu. V prípade, keď nie je vyhovené jeho potrebám a nie sú naplnené jeho očakávania, reaguje neadekvátne, a to najmä verbálnou ale aj brachiálnou agresivitou. To znamená, že na deti používa tresty, používa vulgárne nadávky.

37) Z uvedeného je zrejmé, že takáto nešpecifikovaná porucha osobnosti, by mala negatívne vplývať na psychický vývoj mal. U., a preto nie je vhodné, aby stretnutie s otcom prebiehali bez prítomnosti tretej, odborne vzdelanej osoby. Preto súd upravil stretávanie otca s maloletým za prítomnosti psychológa pracujúceho na referáte poradensko-psychologických služieb príslušného úradu práce. Tento podľa vlastných skúseností, pracovných povinností, ale aj dohovoru s rodičmi, bude určovať tak termín ako aj

rozsah stretávania sa otca s maloletým. Môže tak pružne reagovať na požiadavky rodičov a maloletého. Súd zdôrazňuje, že otec nie je oprávnený mal. U. samostatne vyhľadať a stretnúť sa s ním.

38) Pokiaľ súd nevyhovel návrhu matky na zákaz stretávania sa otca s maloletým, bolo tomu z nasledovných dôvodov: Otec sa dopúšťal agresívneho konania v podstate len voči matke a jej ďalším mal. deťom. Naopak mal. U. bol dieťaťom privilegovaným, ktorý dostával inú stravu, na ktorého sa dával väčší pozor; ide o vlastne jedinú blízku osobu otca. Z uvedeného je zrejmé, že otec má k nemu citovú väzbu, a preto súd vyhodnotil, že napriek povahovým vlastnostiam otca by úplný zákaz styku s jeho maloletým synom bolo rozhodnutím neadekvátnym až krutým. Podľa názoru súdu, tak budú aspoň minimálne naplnené emočné potreby otca, pričom zároveň je aj právom dieťaťa poznať svojho otca a svoj biologický pôvod. Pokiaľ stretnutia budú prebiehať za prítomnosti tretej odborne znalej osoby, eliminuje sa tým aj prípadné negatívne výchovné vplyvy otca. Uvedené bude práve úlohou psychológa pracujúceho na úrade práce. Obmedzenie styku, namiesto jeho zákazu, splní teda svoj účel, ktorým je zabránenie negatívnemu výchovnému vplyvu otca na maloletého. Súd rozhodol o obmedzení stretávania sa otca s maloletým aj napriek tomu, že v súčasnosti tieto pre výkon trestu odňatia slobody nebudú môcť prebiehať. Súd však chcel zamedziť, aby po prípadnom predčasnom prepustení otec matku a maloletého nevyhľadal, pretože prípadná absencia takéhoto výroku súdu by mu vlastne toto umožnila.

39) Z dôvodov uvedených vyššie súd obmedzil aj právo otca na zastupovanie dieťaťa a správu jeho majetku a tieto práva a povinnosti zveril len matke.

Povinnosť informovať o maloletom dieťati

40) Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o mal. dieťati. Rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o mal. dieťati domáhal na súde.

41) Otec sa domáhal pravidelných informácii o maloletom, najmä o tom, koľko bolo poskytnuté na jeho výživu, aké sú príjmy a výdavky na domácnosť matky, ďalej aký je jeho zdravotný stav. Súd vyhovel návrhu otca v tom smere, že matku zaviazal na podávanie informácií, avšak len o podstatných veciach ako je zdravotný stav dieťaťa a jeho školské výsledky. Podľa názoru súdu práve tieto skutočnosti sú najdôležitejšie. Prípadné obmedzenie výživy sa predsa vždy prejaví na zdravotnom stave dieťaťa. Okrem uvedeného matka predsa nie je schopná vyčísliť, keďže zakupuje potraviny pre šesťčlennú rodinu, aké množstvo potravy spotreboval a za akú sumu mal. U.. Takéto návrhy sú irelevantné. Takisto nie je dôvod, aby informácie podával otcovi priamo súd /nie je to v jeho právomoci/ či úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aj keď tento je kolízny opatrovníkom maloletého /pre konanie/. Súd má za to, že povinnosť informovať možno uložiť len osobe, ktorá má dieťa v starostlivosti /teda najmä druhému rodičovi/. Úrad práce však bude styčným bodom medzi matkou a otcom vo veci určenia adresy, na ktorú sa otcovi majú informácie zasielať. Súd uvedeného prostredníka ustanovil z dôvodu, aby sa otec takto bezprostredne nedozvedel aktuálnu adresu matky. Súd ma za to, že je vhodné vyhnúť sa ich vzájomnému stretnutiu, nakoľko by to mohlo vyhrotiť situáciu a podnietiť ďalšiu agresiu otca voči matke.

42) Písomná forma sa na poskytovanie informácií sa súdu javí ako najvhodnejšia, keďže otec neuviedol svoju elektronickú adresu. Za primeraný interval súd určil každý štvrťrok, ku ktorému matka bude informácie podávať.

43) Podľa § 146 odsek 1 písmena a/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

44) Nakoľko konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností súd môže začať aj bez výslovného podania návrhu, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Vysporiadanie sa s procesnými návrhmi otca

45) Súd pre úplnosť podotýka, že vo veci vykonal dokazovanie a pojednával aj napriek žiadosti otca o odročenie pojednávania s odôvodnením, že sa zriekol slovenského občianstva, pričom chcel požiadať o pomoc a právnu pomoc Českú republiku, resp. českého advokáta. Súd poukazuje na to, že ešte podaním doručeným súdu 9. 6. 2016 sa otec výslovne vzdal práva na prejednanie veci za jeho prítomnosti, rovnako sa tak vyjadril pred dožiadaným súdom. Súd návrhu nevyhovel z dôvodu, že konanie sa vedie už tri roky, pričom pri úprave rodičovských práv a povinností má súd v konaní postupovať promptne, aby sa vec rozhodla bez zbytočných prieťahov. V danej veci otec sa mal právo vyjadriť a aj tak učinil už svojimi písomnými podaniami, ako aj výsluchom pred dožiadaným súdom, preto jeho účasť na pojednávaní nebola potrebná.

46) Súd má tiež za to, že právo dieťaťa na rýchle rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach k nemu má prednosť a musí byť viac chránené ako právo otca byť prítomný na pojednávaní, resp. byť zastúpený právnym zástupcom. Pokiaľ si otec chcel zvoliť zástupcu či splnomocnenca, alebo advokáta, mal dostatok času, aby tak učinil, preto jeho návrh podaný tesne pred nariadenými termínmi pojednávania súd považuje za účelový v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Otec už predtým sa mohol obrátiť na českého advokáta, pokiaľ by tento mal licenciu na výkon svojej činnosti aj na území Slovenskej republiky. Zrieknutie sa občianstva je vo vzťahu k veci a konaniu úplne irelevantné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.