Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-48-2016.pdf
PDF · 77.55 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoE/48/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného A., s.r.o., A. XX, N., L.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnej O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. traťou XXXX/XX, G., o vymoženie 757,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 6Er/1073/2012-11 zo dňa 28.01.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok (ďalej len ako ,,súd prvého stupňa“) zamietol napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora M.. F. G., I. úrad N. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 23.10.2012.
V odôvodnení uviedol, že preskúmaním žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, zmluvy o úvere a k nej prináležiacich všeobecných obchodných podmienok dospel k záveru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je nutné zamietnuť v zmysle § 44 ods. 2 predposledná veta Exekučného poriadku a to pre rozpor so zákonom. Ustanovenie zmluvy v bode 14. Všeobecných obchodných podmienok o vyplnení zmenky považoval za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ku škode spotrebiteľa a súčasne nie je individuálne dojednaná. Za neprijateľnú podmienku považoval taktiež rozhodcovskú doložku upravenú v bode 15. Všeobecných obchodných podmienok, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, pričom nebola individuálne dojednaná. Predmetná rozhodcovská doložka preto bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora.
Ďalej uviedol, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor JUDr. F. G., ktorý je s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.04.2011 ako bývalý zamestnanec oprávneného vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej v prospech oprávneného A., s.r.o.. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Delcourt vs. Belgicko) a najmä na tzv. teóriu zdania, podľa ktorej súd, resp. aj niektorý iný orgán, ktorý vykonáva justičné funkcie (v danom prípade súdny exekútor) musí byť nielen subjektívne (fakticky) nezávislý, ale musí sa tak javiť aj objektívne v očiach strán. Záruky nezávislosti majú nielen faktickú, ale aj psychologickú povahu. Súdny exekútor nemusí byť v skutočnosti zaujatý, stačí, že sa javí byť zaujatým v očiach strán.
Z týchto dôvodov žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenie veci a neúplného zistenia skutkového stavu. Exekučný súd prekročil rámec svojej
preskúmavacej povinnosti zverenej mu Exekučným poriadkom. Poukázal na § 44 ods. 25 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval právny predpis, mal preskúmať exekučný titul z formálnej i materiálnej stránky, teda z pohľadu dodržania formálnych náležitostí exekučného titulu a z pohľadu hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, skúma len výrok exekučného titulu, ale nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku, obmedzuje sa na zjavné dôvody. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že zmluvné strany nedojednali žiadnu rozhodcovskú doložku, resp. zmluvu. Poukázal na to, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine, podľa ktorej zmluvná strana môže podať žalobu na všeobecnom súde, teda povinnému nebola odňatá možnosť dosiahnuť riešenie sporu na všeobecnom súde, v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dojednaná vo všeobecných obchodných podmienkach. Nešlo teda o dojednanie výlučne rozhodcovského súdu pre riešenie sporov zo zmluvy, preto bolo použitie § 53 ods. 4 písm. r) OZ súdom prvého stupňa nesprávne. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal, že nález Ústavného súdu SR, na ktorý poukázal prvostupňový súd, predstavuje individuálne rozhodnutie týkajúce sa konkrétneho konania, nemá všeobecnú platnosť a súdy ním nie sú viazané. Poukázal na viaceré rozhodnutia okresných súdov, ktoré konštatovali, že súdny exekútor JUDr. F. G. nie je vylúčený z vykonávania exekúcie. Taktiež poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR a Najvyššieho správneho súdu ČR
V doplnení odvolania doručenom súdu prvého stupňa dňa 23.06.2014 z dôvodu odstránenia akýchkoľvek procesných pochybností oprávnený oznámil meno nového súdneho exekútora, ktorým je M.. L. D., so sídlom C. XX/A, N.. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad ustanovenia § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Správne súd prvého stupňa aj bez návrhu prioritne riešil otázku platnosti rozhodcovskej doložky ako súčasti všeobecných podmienok poskytnutia úveru spotrebiteľskej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.11.2009 uzavretej medzi oprávneným a povinnou.
Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.
Súd prvého stupňa správne zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatná, a teda ani nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (6Cdo 1/2012).
Predmetná rozhodcovská doložka upravená v čl. 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru upravuje riešenie sporov tak, že podľa voľby žalobcu bude vec riešiť rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, podľa toho, na ktorom súde podá žalobu žalobca.
Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.
Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno meniť individuálnym dojednaním svedčia o tom, že povinná ako spotrebiteľ nemala vôľu, ale ani možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.
Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanie je nepochybne forma doložky, t.j. skutočnosť, že bola predložená povinnej ako spotrebiteľovi ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru vo formulárovej podobe, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú doložku neuzavrieť.
Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Súd prvého stupňa preto v súlade so zákonom zamietol žiadosť súdneho exekútora.
Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ).
Neplatnosť rozhodcovskej doložky je v tejto veci zrejmá aj z dôvodu, že vo veci spotrebiteľa s bydliskom v Kežmarku rozhodoval rozhodcovský súd so sídlom v Bratislave.
Odvolací súd preto poukazuje na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky aj z dôvodu geografickej vzdialenosti rozhodcovského súdu, ktorá je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vrátane osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Exekučný súd postupoval správne, keď sa zaoberal tiež otázkou možnej zaujatosti súdneho exekútora vo vzťahu k účastníkom konania a následne spochybnením jeho nestrannosti. Táto skutočnosť však sama osebe nepostačuje pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Podstatnou skutočnosťou a záverom, ktorý mal byť vyslovený je to, že na vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, právoplatný exekučný titul. Posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinnou ako vzťahu spotrebiteľského, vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov uvedených v odôvodnení
tohto rozhodnutia má za následok absenciu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Oprávnený takto nedisponuje právoplatným exekučným titulom, a to bez ohľadu na osobu súdneho exekútora. Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.