Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Csp-1-2022.pdf
PDF · 99.99 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: H., SE, so sídlom T.G. H. XXXX/XX, XXX XX L., O. republika, A.: XXX XX XXX, právne zastúpený Mgr. Zuzanou Bírovou, advokátkou, so sídlom Bratislava - Nové Mesto, ul. Americká 2, proti žalovanému: J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., P. XXXX/XX, o zaplatenie 200 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 05.01.2022 postúpená od Okresného súdu Banská Bystrica žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 26.12.2018 do zaplatenia a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 12 eur. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že v zmysle R. o úvěru č. XXXXXX podáva návrh na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný sa prostredníctvom webovskej stránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 200 eur. Pri registrácii uviedol svoje údaje, a to meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej aj ako "VPPÚ") a zároveň potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy zo dňa 20.11.2018 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru v znení neskorších predpisov žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 200 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 57 eur a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 57 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 18.12.2018. V zmysle bodu IV. zmluvy a čl.19. VVPÚ je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 eur za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS- správ alebo emailov. Na upomienky nereagoval, telefonicky sa s nim nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 12 eur za zaslané upomienky v dňoch 20.12.2018, 21.12.2018, 20.10.2021, 28.10.2021 žalovanému e-mailom. Upomienky zaslané e-mailom boli zaslané v súlade s ustanovením čl. 4 zmluvy o úvere v zmysle ktorého "Spotrebiteľ dáva výslovný súhlas k tomu, aby mu Veriteľ zasielal upomienky formou SMS alebo emailovej správy na mobilné telefóny alebo e-mailové adresy. Dňa 2.9.2021 bola
žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalobca si v zmysle nariadenia vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov uplatňuje voči žalovanému zákonný úrok z omeškania. Žalobca je zapísaný do obchodného registra Českej republiky a má registrované sídlo v Českej republike. Žalobca je nositeľom povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v Českej republike, ktoré mu udelila Česká národná banka, ktorej výlučnému dohľadu podlieha. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere v českom jazyku a podľa právneho poriadku Českej republiky, na ktorý v zmluve o úvere nielen odkázali, ale na použití ktorého sa aj dohodli. Aplikácia českého právneho poriadku v danom prípade nie je a ani nemôže byť pre žalovaného ako spotrebiteľa menej výhodná. Ide totiž o poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom právna úprava poskytovania spotrebiteľských úverov je v EÚ plne harmonizovaná v podobe smernice 2008/48/ES (ďalej len "Smernica"). Podľa recitálu č. 9 Smernice úplná harmonizácia je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice. To teda znamená, že Smernica predstavuje koncept úplného zakomponovania do národných poriadkov členských štátov, a nie akýsi minimálny štandard ochrany. V tomto zmysle teda právna ochrana v prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere musí byť v každom členskom štáte EÚ rovnaká. Dotýka sa to teda celého rozsahu žalovaného nároku, a to vrátane jeho príslušenstva, pretože v zmysle čl. 10 ods. 2 písm. d), f) a l) špecifikácia istiny, úroku a ďalších poplatkov a aj úrokov z omeškania sú povinnou obsahovou náležitosťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe uvedeného je teda súd povinný aplikovať vo veci české právo v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a podľa neho posúdiť žalovaný nárok.
2. V rámci tzv. upomínacieho konania podľa zákona č. 307/2016 Z.z. došlo k vydaniu platobného rozkazu a následne pre nedoručenie tohto platobného rozkazu žalovanému, k jeho zrušeniu zo zákona, a to podľa § 10 ods.3 zákona č. 307/2016 Z.z.. Vec bola následne postúpená Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.
3. Následne bola žaloba doručená žalovanému v zmysle § 116 ods.2 Civilného sporového poriadku, pričom tento sa k žalobe nevyjadril.
4. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právnu zástupkyňu žalobcu a žalovaného. Pojednávania sa nezúčastnil žiadny z nich. Právna zástupkyňa žalobcu sa z neúčasti na pojednávaní vopred riadne ospravedlnila a súhlasila s vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti.
5. V rámci vykonaného dokazovania sa súd oboznámil so žalobou, a všetkými predloženými listinnými dôkazmi a to : č. l. 6 zmluva, č. l. 7, 11 - 14, výzva na zaplatenie dlžnej sumy, č. l. 8 všeobecné podmienky, č. l. 59 upozornenie NBS na činnosť žalobcu. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na vec aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.
6. Žalobca súdu ako listinný dôkaz predložil nepodpísanú (vytlačenú bez podpisov konajúcich osôb) zmluvu, označenú ako R. o úvěru č. XXXXXX, datovanú dňom XX.XX.XXXX, v ktorej sú ako zmluvné strany uvedené sporové strany. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník - spotrebiteľ. Z jej znenia vyplýva, že táto zmluva mala byť uzatvorená podľa právneho poriadku Českej republiky a jej súčasťou mali byť aj VPPÚ. Podpísaná mala byť elektronicky. V zmluve je uvedené, že výška istiny úveru je 200 eur, úroková sadzba je 0 % a deň splatnosti je 18.12.2018. Poplatok za poskytnutie úveru je uvedený v sume 57 eur. Ďalej žalobca predložil aj výzvu na okamžité uhradenie dlžoby a štyri potvrdenia o zaslaných upomienkach k pôžičke.
7.1 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7.2 Podľa § 1 ods. 3 písm.l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
7.3 Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
7.4 Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
7.5 Podľa § 2 písm. c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
7.6 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
7.7 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
7.8 Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
7.9 Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
7.10 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7.11 Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
7.12 Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
7.13 Podľa § 40 ods.4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
8.1 Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je právnickou osobou so sídlom v Českej republike, súd ak prvoradú skutočnosť posudzoval otázku, či má právomoc prejednať tento spor a aké právo je rozhodné
v tomto spore. Po tomto posúdení súd konštatuje, že právomoc na prejednanie sporu má, a to v zmysle čl. 18 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Žalobca vystupoval ako dodávateľ, veriteľ. Žalovaný je fyzickou osobou, s bydliskom v Slovenskej republiky, pričom zároveň má status spotrebiteľa. Preto má konajúci súd právomoc vec prejednať.
8.2 Čo sa týka určenia rozhodného práva, súd aplikoval Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Súd uvádza, že v bode 4 predložených VPPÚ je zakotvená voľba práva v prospech právneho poriadku Českej republiky. Súd však konštatuje, že takáto "dohoda" bola ustanovená iba žalobcom - veriteľom v jeho všeobecných podmienkach, bez možnosti zmeny, a bez možnosti participácie dlžníka na takejto voľbe. V konečnom dôsledku tak ide len o voľbu veriteľa, ktorý jednostranne koncipuje obchodné podmienky, bez možnosti zmeny v prípade, že dlžník by s takýmto predformulovaným ustanovením nesúhlasil. V danom prípade tak nejde o výslovnú dohodu oboch zmluvných strán ohľadom voľby právneho poriadku. Vzhľadom na zakotvenie voľby rozhodného práva do obchodných podmienok medzi desiatky ďalších ustanovení nie je možné túto dohodu považovať za jasnú a výslovnú obojstrannú dohodu v zmysle čl. 3 nariadenia. Súd preto z týchto dôvodov konštatuje, že na voľbu práva neprihliadol a uplatnil čl. 6 ods. 1 cit. nariadenia (ktorý platí v prípade absencie voľby práva), podľa ktorého bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b)akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny, a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
8.3 Vychádzajúc z tvrdení žalobcu v žalobe, pri poskytnutí peňažných prostriedkov žalovanému sa nemohlo jednať o úverovú zmluvu, pretože jej podstatnou náležitosťou je dohoda o platení úroku za poskytnutie peňažných prostriedkov. V danom prípade mali byť peniaze poskytnuté žalovanému bezúročne. Odplatu za ich poskytnutie vo výške 57 eur nie je možné považovať za úrok. Preto sa nejedná o úverovú zmluvu. Rovnako tak nejde ani o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 3 písm.l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov aj vo forme pôžičky. Vzhľadom na znenie § 1 ods. 3 písm.l/ zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože pôžička sa mala splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Avšak podľa citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu. Súd teda posúdil predmetnú pôžičku aj z týchto hľadísk, teda najmä to, či bola riadne uzatvorená zmluva o pôžičke.
8.4 Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci druhovo určené, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Tento typ zmluvy môže byť odplatný aj bezodplatný, možno ju uzatvoriť výslovne, t.j. písomne alebo ústne, alebo nevýslovne, teda konkludentne faktickým správaním. Podstatnými, pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie druhovo určených vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu do doby, ktorej koniec môže byť určený aj neskôr, po vzniku záväzkového vzťahu. Zmluva o pôžičke vzniká odovzdaním požičaných vecí, a teda povinnosť dlžníka vrátiť požičané veci vzniká ich odovzdaním. Reálna zmluva, rovnako ako konsenzuálna zmluva, vyžaduje zmluvný konsenzus, ktorý však nespôsobuje vznik samotného zmluvného vzťahu, ale tento vzniká až v dôsledku ďalšieho úkonu a tento úkon spôsobuje jeho vznik. V danom prípade ide o odovzdanie predmetu pôžičky a nie podpis zmluvy. Písomná zmluva tak potom predstavuje iba vhodný dôkazný prostriedok o obsahu a vzniku záväzkového vzťahu.
8.5 Súd po vykonaní dokazovania nemal za preukázané, že sporové strany naozaj uzavreli zmluvu o poskytnutí finančnej služby na diaľku, ktorá bola uzatvorená prostredníctvom elektronických správ, resp. zmluvu o pôžičke. Žalobcom predložená zmluva neobsahuje podpis žalovaného, pričom žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že by žalovaný so žalobcom komunikoval (napr. formou sms správ alebo emailom, nebola predložená ani žiadosť o poskytnutie úveru). Takisto nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci reálne poskytnutie sumy 200 eur žalovanému. Žaloba žalobcu je založená len na jeho tvrdeniach, ktoré súd považoval v tomto spotrebiteľskom spore za potrebné aj preukázať. Vzhľadom k týmto skutočnostiam a vzhľadom na spotrebiteľský spor, súd vo veci nariadil aj pojednávanie, avšak žalobca sa dobrovoľne pojednávania nezúčastnil a nemohol tak reagovať na zistenia súdu. V konaní následne neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho základného skutkového tvrdenia, že žalovanému skutočne poskytol, resp. požičal peňažné prostriedky v sume 200 eur, a to vo forme bezhotovostného prevodu tejto sumy peňazí. Súd považuje za dôvodné a potrebné, aby túto ľahko preukázateľnú skutočnosť žalobca súd aj preukázal.
8.6 Súd záverom poukazuje na takisto významnú skutočnosť, zistenú súdom, a to tú skutočnosť, že Národná banka Slovenska dňa 14.08.2018 zverejnila upozornenie na činnosť žalobcu v tom zmysle, že žalobca nemá žiadne povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov ani iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky.
9.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9.3 Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9.4 O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný, avšak v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku, pretože žalovanému v priebehu konania nevznikli žiadne trovy konania (v konaní bol pasívny), čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa, a preto mu súd náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.