Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-163-2016.pdf
PDF · 78.26 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/163/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/ XX, XXX XX T., o vymoženie sumy 100 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/736/2015-15 zo dňa 12.11.2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 prvej vety, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 14839/14 zo dňa 21.11.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s., ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 100 eur spolu s poplatkom vo výške 48,42 eura, úrokom vo výške 39,15 % ročne zo 100 eur od 22.03.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5 % ročne zo 100 eur od 26.09.2013, poplatok za upomienky 4 eurá a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 120,58 eura v mesačných splátkach pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil. Exekučný súd z úradnej povinnosti skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Exekučný titul sa skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma, či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžadoval § 34 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a z materiálnej stránky, či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť či rozpor s dobrými mravmi a podobne. Súd sa okrem iného zaoberal tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. Pre posúdenie práve materiálnej stránky exekučného titulu súd vychádzal zo Zmluvy o úvere č. 102302112 zo dňa 21.03.2013 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným a zistil, že išlo o zmluvu spotrebiteľskú, a preto použil normy spotrebiteľského práva. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku sa účastníci v rozhodcovskej zmluve v čl. II, dohodli, že: 1. všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Súd urobil záver, že zo zmluvy o úvere a aj z rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinný - dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva spôsobuje hrubú jednostrannú výhodu pre dodávateľa, pretože výber rozhodcovského súdu dodávateľom nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská zmluva dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva je postihnutá sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Ide tak o neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd žiadosť súdneho exekútora zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Uviedol, že on s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mal povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.
Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ako aj s jeho odôvodnením a na dôvažok dodáva:
Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa ako aj s jeho odôvodnením. Súd prvého stupňa urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. V danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou v ten istý deň, ako uzavreli zmluvu o úvere v spojení so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, pričom ak sa exekúcia má vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy. Súd prvého stupňa na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že motiváciou povinného bolo uzavrieť úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu mohla byť podstatne ovplyvnená. Bolo viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený, a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa jeho výberu. Z rozhodcovskej zmluvy nie je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a či mal reálnu možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti nedoložil ani k návrhu na exekúciu a ani v priebehu odvolacieho konania. Skutočnosť, že po urobení právneho úkonu uzavretia rozhodcovskej zmluvy povinný mohol odstúpiť od uvedeného dojednania, nemení nič na tom, že dojednanie ako také nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka; odstúpiť pritom možno len od platného právneho úkonu. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne, preto sa v súlade s ustanovením § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú nepovažuje. Navyše bola vyhotovená takmer nečitateľnou formou, rovnako ako sú vyhotovené aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a z toho dôvodu odvolací súd považoval odvolanie oprávneného proti uvedenému uzneseniu za neopodstatnené. Vzhľadom na to napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.