Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cb/399/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: AuroGenio Art Investment a.s., so sídlom Revolučná 1080, 110 00 Praha, Česká republika, IČ: XXX XX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária - JUDr. Eva Detvaiová, s.r.o., so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX L., právne zastúpený: Mgr. Adriana Sojková, advokátka so sídlom Námestie Matice Slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica nad Váhom, o vydanie veci, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 767,05 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 623,55 eur a zaplateného súdneho poplatku v sume 143,50 eur.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 05.10.2015 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáha, aby súd rozhodol o zaplatení sumy 2.393,- eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,15 % z tejto sumy od 16.10.2014 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v Prahe, ktorá sa zaoberá okrem iného aj predajom investičného zlata a striebra vo forme zliatkov zo zlata a striebra na území Českej republiky. U žalobcu došlo k zmene obchodného mena z S. G. C. a.s. na S. Art W. a.s.. X. je fyzická osoba podnikateľ, ktorý má v súčasnosti pozostavenú činnosť. Žalobca je personálne prepojenou osobou so slovenskou spoločnosťou AuroGenio Precious Metal a.s, IČO: XX XXX XXX, so sídlom I. XX, XXX XX P., ktorá sa taktiež zaoberá okrem iného aj predajom investičného zlata a striebra vo forme odliatkov zo zlata a striebra na území Slovenskej republiky. Dňa 01.07.2012 uzatvoril žalovaný ako zástupca so spoločnosťou S. G. C. a.s., W.: XX XXX XXX ako zastúpeným zmluvu o nevýhradnom obchodnom zastúpení č. XXX XX (ďalej len „zmluva“). Na základe tejto zmluvy sa žalovaný ako zástupca spoločnosti AuroGeniou G. C., a.s. zaviazal vykonávať pre zastúpeného činnosť smerujúcu k tomu, aby mal zastúpený ako predávajúci možnosť uzatvoriť kúpne zmluvy, ktorých predmetom bude predaj investičného zlata a striebra tretím osobám. Za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti v zmysle vyššie uvedenej zmluvy, zapožičal dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovanému zlatú uncu z limitovanej edície v hodnote 2.393,- eur. Prevzatie zlatej unce žalovaný potvrdil svojím podpisom na príjmovom doklade. Spolupráca spoločnosti S. G. C., a.s. so sídlom v P. so žalovaným sa skončila v roku 2014. Z dôvodu skončenia spolupráce žalovaného so spoločnosťou S. G. C. a.s., žalobca žalovaného listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval na vrátenie zlatej unce resp. jej hodnoty vo výške 2.393,- eur. Žalovaný uncu zlata do dňa podania žaloby žalovanému nevrátil. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 02.10.2014 vyzval žalovaného na vrátenie zlatej unce, resp. jej hodnoty vo výške 2.393,- eur v lehote do 15.10.2014. Žalobca zároveň navrhol žalovanému, že v prípade ak nevie uncu vrátiť, hodnotu unce môže splatiť v splátkach po 300,-

eur. Žalovaný na výzvu nereagoval. Listom zo dňa 10.04.2015 žalobca opätovne vyzval žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu na vrátenie zlatej unce resp. jej hodnoty sumy 2.393,- eur. Zároveň ho žiadal o oznámenie, či je žalovaný ochotný svoj dlh uznať a stanoviť termín, dokedy je schopný dlh splatiť. Žalovaný ani na túto výzvu nereagoval. Žalovaný do dňa podania žaloby žalobcovi uncu zlata nevrátil a ani neuhradil jej hodnotu 2.393,- eur, hoci tak mal urobiť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný zlatú uncu ani jej finančnú hodnotu nevrátil, dostal sa tým do omeškania.

Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 07.10.2015 platobný rozkaz. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania neexistoval nijaký právny vzťah, ani písomne ani ústne medzi nimi nebola dojednaná nijaká pomenovaná zmluva ani nepomenovaná zmluva, s konkrétne dojednanými právami a povinnosťami. Žalobca vzťah medzi účastníkmi konania v podanej žalobe neopiera o nijaké zákonné ustanovenie, jeho žaloba je bez akejkoľvek opory v zákonných ustanoveniach pre konkrétny zmluvný typ. Rovnako žalobca neuvádza, ako boli dojednané práva a povinnosti medzi účastníkmi konania. Právna argumentácia žalobcu je zmätočná, keď v žalobe uvádza že „zapožičal“ žalovanému uncu zlata, pričom nie je zrejmé, aký právny vzťah mal použitím pojmu „zapožičať“ na mysli (zmluvu o pôžičke, zmluvu o výpožičke) a aké boli konkrétne dojednania medzi účastníkmi konania. Žalobca v podanej žalobe neuniesol ani bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, keď z listín predložených k podanej žalobe nie je možné akýmkoľvek spôsobom právne posúdiť vzťah medzi účastníkmi konania. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou AuroGenio G. C., a.s., P. nemal vplyv na vznik žiadneho zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania a v prípade, ak žalobca tvrdí opak, nesie dôkazné bremeno ohľadne preukázania tejto skutočnosti. Nie je ničím odôvodnené, aby vzťah medzi účastníkmi bol „regulovaný“ ustanoveniami Obchodného zákonníka a vec bola na tunajšom súde pridelená do registra „Cb“. Žalobca síce žalovaného v záhlaví podanej žaloby označil ako fyzickú osobu podnikateľa, avšak žalovaný nebol so žalobcom v žiadnom obchodnoprávnom vzťahu, preto aj v tomto súdnom konaní by mal vystupovať ako fyzická osoba nepodnikateľ. Činnosť na základe živnostenského oprávnenia má naviac žalovaný ku dňu podania odporu pozastavenú. Žalovaný taktiež namieta petit žalobného návrhu, nekorešpondujúci s predloženými dôkazmi a tvrdeniami obsiahnutými v podanom návrhu. Ak totiž žalobca tvrdí, že žalovanému odovzdal uncu zlata, je ničím neodôvodnený jeho návrh na zaplatenie sumy 2.393,- eur. Z obsahu žalobcom predloženého príjmového dokladu má vyplývať, že účelom „platby“ bola „pôžička 1 unci zlata“. V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z obsahu žalobcom predloženého príjmového dokladu má vyplývať, že žalovanému odovzdal 1 uncu zlata limitovanej edície. Ak malo ísť o odovzdanie unce zlata limitovanej edície, je na žalobcovi, aby na preukázal, o akú konkrétnu uncu zlata malo ísť a do akej limitovanej edície patrila. Rovnako je ničím nepreukázané, že by predmetná unca zlata mala hodnotu 2.393,- eur. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania.

Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 14.12.2015 v ktorom uviedol, že žalovaný vo svojom odpore uvádza, že medzi žalobcom a žalovaným neexistoval nijaký právny vzťah, nebola medzi nimi dojednaná písomne a ani ústne nijaká pomenovaná a ani nepomenovaná zmluva. Návrh sa neopiera o nijaké zákonné ustanovenia, návrh je údajne bez opory v zákonných ustanoveniach pre konkrétny zmluvný typ, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nie je možné posúdiť vzťah medzi účastníkmi konania. Údajne zmluvný vzťah medzi spoločnosťou AuroGenio Precious a.s. Trenčín, nemal vplyv na vznik žiadneho zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, v prípade ak žalobca tvrdí opak, neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný namietol reguláciu právneho vzťahu ustanoveniami Obchodného zákonníka, nemietol petit žaloby, samotnú žalovanú sumu a vzniesol námietku premlčania. S názorom žalovaného nemožno súhlasiť. Ako vyplýva zo samotného návrhu, nárok na zaplatenie sumy 2.393,- eur žalobca preukázal, predložil všetky potrebné dokumenty odôvodňujúce nárok žalobcu, na základe čoho Okresný súd Trenčín vydal platobný rozkaz. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiadny právny vzťah, nezakladá sa na pravde. Žalobca je personálne prepojenou spoločnosťou so spoločnosťou S. G. C., a.s., P.. E. na skutočnosť, že obe spoločnosti sú prepojené a majú rovnaký predmet podnikania, obe spoločnosti pravidelne organizujú dvojdňové spoločné semináre na zaškolenie svojich obchodných zástupcov. Raz sa semináre organizujú na Slovensku, inokedy v Čechách, podľa toho, kde je viac účastníkov semináru - obchodných zástupcov. Väčšina seminárov sa uskutočnila v Prahe a teda obchodní partneri - obchodní zástupcovia zo Slovenska chodili na spoločné semináre do Prahy. Za účelom propagácie a podpory svojej činnosti si

obchodný zástupcovia v zmysle Zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení, článok IV. Reklamné materiály bod 4.1 za poplatok kupovali reklamné materiály. V prípade ak obchodný zástupca nemal na začiatku podnikania dostatok finančných prostriedkov na zakúpenie reklamných materiálov a vzoriek, ktoré by následne ostali v ich vlastníctve, zapožičali ich obchodným zástupcom. Medzi takto zapožičané reklamné materiály patrili najmä sety medailí, či už zlaté alebo strieborné, jednotlivé medaile alebo zliatky, obrazy alebo ich reprodukcie. Žalovanému ako podnikateľovi - obchodnému zástupcovi na základe živnostenského oprávnenia slovenskej spoločnosti S. G. C. a.s., P. takto zapožičali dňa 16.11.2012 jednu uncu zlata z limitovanej edície v hodnote 2.393,- eur. Cena zodpovedá cenníka spoločnosti žalobcu v čase jej zapožičania. O zapožičaní unce zlata z limitovanej edície vyhotovili doklad, ktorý pri jej prevzatí žalovaný vlastnoručne podpísal a ktorý preukazuje, že medzi účastními vznikol zmluvný vzťah. Teda došlo k uzatvoreniu zmluvy o výpožičke. Žalovaný hodnotu vypožičanej zlatej unce nikdy nenamietal. Unca zlata bola žalovanému vypožičaná za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti na dobu výkonu jeho podnikateľskej činnosti. V marci 2014 došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti žalovaného ako obchodného zástupcu pre spoločnosť S. G. C., a.s. P.. Z uvedeného dôvodu žalovaného žalobca výzvou zo dňa 29.07.2014 vyzval na vrátenie vypožičanej unce zlata, žalovaný na výzvu nereagoval. Podľa § 659 zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať. Predmetom zmluvy o výpožičke sú individuálne určené veci. Na doklade podpísanom žalovaným sa uvádza, že mu bola zapožičaná 1 unca zlata limitovanej edície. Teda z uvedeného vyplýva, že išlo individuálne určenú vec a teda došlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu zmluvy o výpožičke. Pri zmluve o výpožičke platí, že ak doba užívania nie je uvedená v zmluve, užívanie veci dohodnuté na dobu neurčitú. Ak došlo k strate alebo k zničeniu veci, prípadne jej poškodeniu, prichádza do úvahy nárok na náhradu škody. Zmluva o výpožičke je absolútnou neobchodnou zmluvou a riadi sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ju však uzatvárajú podnikatelia, je potrebné na ňu aplikovať aj všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodných záväzkových vzťahoch. Zároveň žalobca navrhol zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi jednu uncu zlata (rýdzosť 999,9) limitovanej edície motív S./Lev v hodnote 2.393,- eur alebo mu zaplatiť sumu 2.393,- eur spolu s 5,15 % úrokom z omeškania zo sumy 2.393,- eur od 16.10.2014 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -40 zo dňa 03.02.2016 súd pripustil zmenu petitu žaloby v súlade s návrhom žalobcu zo dňa 14.12.2015. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2016.

Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil za prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že má za to, že predloženými listinnými dôkazmi bolo zo strany žalobcu preukázané, že žalobca poskytol žalovanému zliatok 1 unce zlata, čo vyplýva z predloženého príjmového dokladu, ktorý podpísal aj žalovaný. Táto unca zlata bola poskytnutá žalovanému na účely uskutočňovania jeho podnikateľskej činnosti ako obchodného zástupcu, vzhľadom k tomu, že žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov, žalobca mu poskytol uncu zlata ako výpožičku s tým, že ostatní obchodní zástupcovia si túto uncu zlata od žalobcu odkúpili. Rovnako žalovanému bola vypožičaná s tým, že ak zarobí určitú sumu peňazí, odkúpi si ju od žalobcu, inak ju vráti. Následne ako došlo medzi žalobcom a žalovaným k ukončeniu spolupráce, žalovaný ktorý bol vyzvaný na vrátenie vypožičanej unce zlata toto neuskutočnil, podal žalobca na súd žalobu o zaplatenie vo výške hodnoty vypožičanej unce zlata. Žalobca podal žalobu o zaplatenie, nakoľko mal za to, že keby mal žalovaný vypožičanú uncu k dispozícii, bol by mu ju vrátil. Tvrdenia žalovaného, že medzi účastníkmi nevznikol žiaden právny vzťah, žalobca rozporuje, nakoľko tento právny vzťah vznikol tým, že žalobca poskytol žalovanému zlatú uncu, ktorá mu bola poskytnutá za účelom výkonu jeho podnikania na území SR. V záverečnom návrhu uviedol, že predložené listiny do spisu nepovažuje za rozporné, uplatnené zvýšenie ceny oproti nákupnej cene nepredstavuje maržu ale ide o pridanú umeleckú hodnotu v dôsledku ktorej sa nákupná cena zvýšila. Žalovaný do posledného pojednávania hodnotu unce nerozporoval, žalovaný všeobecne všetko popiera bez nejakých konkrétností, preto aj dokazovanie zo strany žalobcu je v tomto smere náročné. Žalovaný doteraz nespochybňoval originál príjmového pokladničného lístku, teraz spochybňuje aj tento.

Žalobca na pojednávaní pri svojom výsluchu prostredníctvom konateľa žalobcu uviedol, že firmy založili s manželom na území SR a v Prahe. Na Slovensku to bolo v Trenčíne. Predmetom činnosti bol predaj drahých kovov a umenia. V rámci firiem majú administratívnu časť, kde majú zamestnaných zamestnancov na pracovný pomer a následne časť obchodných zástupcov, ktorí nie sú zamestnancami, ktorí pracujú na provízie. Organizujú semináre, kde zaškoľujú ľudí. Na začiatku podnikania mali málo ľudí zo SR, žalovaný patril medzi prvých obchodných zástupcov zo SR. Školili ho v Prahe, stretávali sa každých 6 týždňov, vzhľadom k malému počtu obchodných zástupcov zo SR bolo neefektívne organizovať tu školenia. O uskutočnení školení majú fotky, videá, doklady o úhrade hotelových služieb. Práca obchodného zástupcu spočíva v tom, že oslovuje ďalších ľudí s ktorými komunikuje ohľadom produktov a títo sa na základe jeho oslovenia a komunikácie rozhodnú či tovar žalobcu kúpia alebo nie. Odporúčali obchodným zástupcom, aby chodili s tovarom ku klientom, veľa obchodných zástupcov si tovar kúpilo a stali sa aj klientmi žalobcu a zároveň boli aj obchodnými zástupcami. Nakúpený tovar následne ukazovali potenciálnym klientom v rámci výkonu svojej činnosti ako obchodného zástupcu. Niektorí, ktorí nemali peniaze a v rámci prípravy sa javili ako schopní vykonávať činnosť obchodného zástupcu, týmto tovar vypožičali s tým, že si ho kúpia, následne alebo vrátia. Žalovaný v roku 2014 začal rozkrádať tovar žalobcu, žalobca bol na to upozornený kanceláriou v Trenčíne, v rámci ktorej sa sekretárka sťažovala, že sa im nevracajú obrazy. Žalovaný začal rozpredávať firemný tovar s tým, že následne si so žalovaným sadli, na čo povedal, že sa to viac nestane. Následne sa znovu dostal do finančných problémov, dlhy žalovaného vyplatili, pričom vyplatenú hodnotu dlhov napriek prísľubu nevrátil. Následne žalobcovi sekretárka uviedla, že žalovaný nevrátil ani zlatú uncu, na čo osobne žalovaného žalobca vyzval na vrátenie pôžičky okolo 5000 eur, na čo nereagoval a potom oslovili právneho zástupcu, aby pomohol s uvedenou vecou. Žalovaný bol obchodným zástupcom, nebol v pracovnom pomere, sám podnikal, bol vyplácaný na základe provízii, všetko vie preukázať, výplaty išli z účtu na účet. Vzťah žalobcu a žalovaného bol taký, že žalovaný mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou AuroGenio na Slovensku. So žalobcom vstúpil do právneho vzťahu pri prevzatí zlatej unce, ktorá mu bola odovzdaná z pražskej firmy, v čase keď sa žalovaný nachádzal v Prahe na porade manažérov ČR a SR. V tom čase túto zlatú uncu potreboval. Firma žalobcu vykonáva činnosť na princípe multi level marketingu, tzn. jeden manažér má pod sebou ďalších obchodných zástupcov, tak to bolo aj so žalovaným, ktorý mal niektorých ľudí aj v ČR avšak v rozhodnom období neodporúčali žalovaného ako obchodného zástupcu prijať, nakoľko by to bol cezhraničný obchod, následne sa pomery zmenili. Žalobca rozdiel medzi výpožičkou a pôžičkou rozdiel nepozná, avšak vie, že žalovanému uncu vypožičala a to až dovtedy, kým si nezarobí dostatočné finančné prostriedky na to, aby si ju mohol odkúpiť, alebo dovtedy, kým ju nevráti. Na príjmovom pokladničnom doklade je uvedené pôžička, pretože nevedel v tom čase, že existuje aj iný pojem ako pôžička, chcel mať predovšetkým nejaký doklad, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovanému niečo vypožičal, robili to predovšetkým k tomu, aby na základe takéhoto dokladu mohla v budúcnosti vyzvať žalovaného na vrátenie tovaru alebo zaplatenie jeho ceny. Nemá doklad, ktorý by zachytil, že sa so žalovaným dohodli, že si uncu zlata odkúpi alebo ju vráti, boli blízki priatelia, chodili spolu na dovolenky, požičiavali mu auto, býval tri roky v ich byte, keď chodil do ČR na seminár, počas víkendov, považovali ho za dobrého priateľa a preto nepovažovali za potrebné s ním akúkoľvek zmluvu uzatvárať. S odstupom času vidí, že to bola chyba. Na príjmovom pokladničnom doklade je podpis žalobcu, konateľky, v tom čase ešte slobodnej a žalovaného. Uncu zlata mu neposkytla slovenská firma z dôvodu, že bol v tom čase v ČR a uncu potreboval. Vlastníkom unce zlata bol žalobca, vlastníctvo k unce zlata vie preukázať. Na unci zlata je uvedené, že ide o limitovanú edíciu, žalobca sa zaoberá umeleckými medailami a umeleckými uncami zlata, má umelca, ktorý vymyslí skicu, tá sa pošle do rafinérie a každý má svoje limitované číslo, má ho vyryté na svojom zliatku. Keď ide tovar ku klientovi na dodací list a faktúru vypisujú číslo unce a posielajú mu certifikát pokiaľ však unce požičiavame certifikát v takomto prípade nedávajú, žalobca má poznačené aké číslo unce bolo žalovanému poskytnuté. Nie je možné, aby boli s rovnakým označením dve unce zlata, každá je originál. Žalovanému odovzdali 31,1g uncu a číslo edície zistí z evidencie, sú to limitované edície, pri ktorých sa musí všetko evidovať, komu bolo vypožičané, koľko uncí má klient, kto je klient. Predávajú len limitované edície, rôzne gramáže. Na príjmovom pokladničnom doklade nie je uvedený konkrétny kus, lebo to tam zabudli napísať, originál príjmového pokladničného dokladu má, môže ho predložiť. Nevie, aký bol príjem žalovaného ako obchodného zástupcu. Dlžobu 5.000,- eur, od žalovaného vymáhajú, trestné oznámenie nepodali, ani nepodajú, boli priatelia.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, žalovaný spochybňuje písomné podanie žalobcu, naďalej trvá na tom, že medzi účastníkmi konania nevznikol žiadny zmluvný vzťah, argumentácia ako aj listinné dôkazy predložené do spisu v spojení s tvrdeniami žalobcu sú zmätočné, doterajšie predložené

listinné dôkazy sú rozporné a neodôvodňujú tvrdenia žalobcu. V záverečnom návrhu uviedol, že odmieta žiadosť o odročenie pojednávania, ktorá bola prednesená zo strany žalobcu. Žalovaný na pojednávaní reagoval len na listinné dôkazy, ktoré boli predložené žalobcom na pojednávaní, na poslednom pojednávaní, na ktorom bol prítomný aj PZ žalobcu súd zaviazal žalobcu k predloženiu všetkých dôkazov, ktoré navrhuje v konaní vykonať do nasledujúceho pojednávania, pričom žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil. Navrhol, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, žalobca v konaní nepreukázal, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu akéhokoľvek zmluvného typu, nepreukázal aké mali byť v rámci tvrdeného zmluvného vzťahu vzájomné práva a povinnosti a riadne ani netvrdil a tým ani nepreukázal aký zmluvný typ mal byť medzi účastníkmi uzavretý. Ak napriek vykonanému dokazovaniu by mal súd za to, že žalovaný od žalobcu niečo prevzal, má za to, že žalobca by sa mohol domáhať iba svojho nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom ak k prevzatiu plnenia došlo 16.11.2012, tento nárok žalobcu je už premlčaný. Preto aj z tohto dôvodu ak by a súd nestotožnil s predchádzajúcou argumentáciou, navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: výpis z obchodného registra na žalobcu z 25.09.2015, výpis zo živnostenského registra na žalovaného, zmluva o nevýhradnom obchodnom zastúpení č. 100 01, príjmový - výdajový pokladničný doklad z 16.11.2012, výzva na vrátenie unce zlata z 29.07.2014, predžalobná výzva z 02.10.2014, predžalobná výzva z 10.04.2015, fotokópie certifikátov, fotokópia tabličky so zobrazením abstraktného motívu, zobrazenie tabličky s označením Aurogenio, cenník vzácnych kovov, výpis zo živnostenského registra na žalovaného z 21.01.2016, výpis z registra obyvateľov na žalobcu z 03.02.2016, výpis z registra obyvateľov na žalovaného z 10.05.2016, výpis z obchodného registra na žalobcu z 10.05.2016, výpis z obchodného registra na žalobcu z 30.06.2016, výpis zo živnostenského registra na žalovaného z 30.06.2016, výpis z lustrácie registra obyvateľov z 30.06.2016, rovnopis príjmového - výdavkového pokladničného dokladu z 16.11.2012, faktúra č. AG1451, emailová komunikácia z 25.10.2012. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe tento podstatný skutkový stav: Dňa 16.11.2012 bol vystavený doklad, ktorý obsahuje nasledovné údaje: príjmový - výdavkový pokladničný doklad, zo dňa 16.11.2012, firma S. G. C. a.s., s uvedením sídla spoločnosti, celkom Kč: 2.393,- eur, uvedená suma bola opísaná aj slovom, vyplatené komu: Robert G., pôžička, 1 unci zlata lim. edície, účel platby: pôžička 1 unci zlata, podpisy osôb, ktoré pri predtlači vydal a prijal. Žalobca výzvou zo dňa 29.07.2014 vyzval žalovaného na vydanie zapožičanej unce zlata alebo úhrady jej hodnoty vo výške 2.393,- eur v lehote do 30.09.2014. Právny zástupca žalobcu výzvou zo dňa 02.10.2014 a 10.04.2015 opakovane vyzval žalovaného vrátenie jednej unce zlata.

Podľa § 659 Občianskeho zákonníka zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.

Podľa § 660 Občianskeho zákonníka požičiavateľ je povinný odovzdať vypožičiavateľovi vec v stave spôsobilom na riadne užívanie. Ustanovenie § 617 platí primerane aj pre užívanie veci.

Podľa § 661 odsek 1 Občianskeho zákonníka vypožičiavateľ je oprávnený užívať vec riadne a v súlade s účelom, ktorý sa v zmluve dohodol alebo ktorému obvykle slúži; je povinný chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením.

Podľa § 661 odsek 2 Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnuté inak, nesmie vypožičiavateľ prenechať vec na užívanie inému.

Podľa § 662 odsek 1 Občianskeho zákonníka vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby zapožičania.

Podľa § 662 odsek 2 Občianskeho zákonníka požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením určenej doby zapožičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému slúži.

Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods.4 O.s.p. súd je povinný poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto: Žalobca v konaní tvrdil, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o výpožičke, na základe ktorej vypožičal žalovanému jednu uncu zlata limitovanej edície, ktorá mu zo strany žalovaného nebola vrátená. Žalovaný tvrdenie žalobcu poprel v celom rozsahu a uviedol, že medzi účastníkmi k uzatvoreniu žiadnej zmluvy nedošlo. Argumentácia žalobcu je zmetočná a ak tvrdí žalobca odovzdanie 1 unci zlata limitovanej edície je na žalobcovi, aby preukázal, o akú konkrétnu uncu zlata malo ísť a do akej limitovanej edície patrila. Ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. vyjadruje základné práva a povinnosti v občianskom súdnom konaní. Základnými povinnosti účastníkov konania je tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník konania odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany, označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností, zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena a právo súdu výnimočne vykonať aj iné dôkazy. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je základnou povinnosťou účastníka a to žalobcu. Povinnosť tvrdenia skutkových okolností, z ktorých žalobca odvodzuje svoje právo alebo povinnosť vyplýva už z požiadavky na obsah žaloby. Povinnosť tvrdenia je úzko spätá s dôkazným bremenom. Ak žalobca tvrdí v konaní určité skutočnosti, zaťažuje ho spravidla aj dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní ním tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako povinnosť účastníka konania, pokiaľ chce byť v konaní úspešný, preukázať pravdivosť takých svojich tvrdení, ktoré sú relevantné a sú teda spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie súdu. O dôkaznom bremene možno hovoriť vo vzťahu ku konkrétnemu skutkovému tvrdeniu, ktoré má pre rozhodnutie súdu reálny význam. Zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena znamená, že účastník konania, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno a to v podobe preukázania rozhodných skutočností, a toto neuniesol, nebude v konaní úspešný. Žalobca tvrdil uzatvorenie zmluvy o výpožičke medzi účastníkmi konania, avšak v konaní túto žalobcom tvrdenú skutočnosť súd nemal preukázanú. Žalobca v konaní nepreukázal uzatvorenie žiadnej zmluvy medzi účastníkmi konania s jej konkrétnymi právami a povinnosťami. Zmluva o výpožičke predstavuje zmluvu na základe ktorej sa odovzdáva vec do užívania druhej zmluvnej strane. Pre tento typ zmluvy je charakteristické, že jej predmetom je individuálne určená hnuteľná alebo nehnuteľná vec, ktorá sa odovzdáva do užívania bezodplatne na určitú alebo neurčitú dobu, pričom druhej strane vznikne povinnosť vrátiť vždy tú istú vec v pôvodnom stave. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že predmetom výpožičky je individuálne určená vec, ktorú je vypožičiavateľ po uplynutí dohodnutej doby, povinný vrátiť požičiavateľovi. Ide o reálny typ zmluvy a vznikne až odovzdaním individuálne určenej veci vypožičiavateľovi. Zmluvu o výpožičke je potrebné rozlišovať dôsledne od zmluvy o pôžičke, ktorej predmetom je vec určená čo do množstva a druhu, pri ktorej dlžník nie je povinný vrátiť tú istú vec, ale len vec rovnakého druhu. Žalobca svoj nárok preukazoval predloženými listinnými dôkazmi, ktoré označil ako dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, medzi ktorými sa nachádza aj príjmový - výdavkový pokladničný doklad zo dňa 16.11.2012, na ktorý opakovane počas konania poukazoval. Tento listinný dôkaz však žalobcom tvrdené uzatvorenie zmluvy o výpožičke podľa názoru súdu nepreukazuje z viacerých dôvodov. Samotný listinný dôkaz obsahuje aj označenie, že malo ísť o pôžičku v sume 2.393,- eur, ktorá mala byť vyplatená žalovanému spolu s označením 1 unci zlata limitovanej edície. Takéto vyplnenie pokladničného dokladu je nanajvýš mätúce a nie je z neho dostatočne zrejmé, čo vlastne, aký úkon medzi osobami na ňom podpísaným má zachytávať. Zároveň súd poukazuje aj na to, že predmetom výpožičky musí byť individuálne určená vec, tak aby nebola zameniteľná s inou vecou, pričom ak by aj súd pripustil, že predmetný listinný doklad preukazuje napriek jej výslovnému zneniu výpožičku, znak individuality veci jednoznačne chýba. Z označenia na predloženom pokladničnom doklade skutočne nie je zrejmé, aká konkrétna unca limitovanej edície mala byť žalovanému odovzdaná, aké bolo jej konkrétne číslo, prípade rok výroby, pričom žalobca sám pri svojom výsluchu uviedol, že každá unca je jedinečná, dve s rovnakým číslom neexistujú. Preto predloženým listinným dôkazom žalobca nebol schopný preukázať odovzdanie za účelom výpožičky žalovanému konkrétnej unce s konkrétnym výrobným číslom, ktorej vrátenie by následne mohol v konaní žiadať späť. Sám žalobca aj v rámci petitu žaloby individualizáciu predmetu výpožičky napriek tomu, že tvrdil že k nej došlo, opomenul. Samotný výrok petitu žaloby, tak ako ho žalobca súd v zmysle návrhu na zmenu petitu žaloby uznesením zo dňa 03.02.2016 na návrh žalobcu pripustil, je nevykonateľný, nakoľko z neho nie je zrejmé, akú

konkrétnu, individuálne určenú uncu, s konkrétnym rokom výroby, čísla unci, čísla limitovanej edície, žalovaný vydať má. Vzhľadom k tomu, že súd nemal v uvedenej veci bez akýchkoľvek pochybností preukázané odovzdanie konkrétnej veci žalovanému zo účelom jej užívania ako výpožičky, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu v konaní, zaťahuje žalobcu. Ak chcel byť žalobca v konaní úspešný, musel jednoznačne preukázať dôvodnosť ním uplatneného nároku, čo sa v uvedenom prípade nestalo. Ak žalobca v konaní tvrdil, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy a z tejto zmluvy splneniu povinností iba jednou stranou a to žalobcom, uvedené musel pre zabezpečenie úspechu v spore preukázať. K skutkovým odôvodneniam žaloby zo strany žalobcu súd na úplnosť uvádza, že existencia právneho vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou S. G. C., a.s. P., vo vzťahu k uplatnenému nároku je právne bezvýznamná. Nakoľko súd nemal preukázané platné uzatvorenie zmluvy medzi účastníkmi, ktorej predmetom by bola konkrétna hnuteľná vec, pričom žalobca si svoj nárok uplatnil práve z uzatvorenej zmluvy, súd sa ďalej ani námietkou premlčania, ktorú vzniesol v konaní žalovaný nezaoberal. K návrhu na odročenie pojednávania, ktorý vzniesol žalobca v záverečnom návrhu, v rámci ktorého navrhol pojednávanie odročiť, za účelom doplnenia dokazovania dôkazmi na preukázanie hodnoty zlatej unce, súd uvádza, že tento návrh ako v rozpore so zásadou hospodárnosti konania zamietol. Vzhľadom k vyššie uvedenému a to nepreukázaniu odovzdania konkrétnej veci žalovanému, súd má za to, že dokazovanie hodnoty zlatej unce, by bolo nad rámec tohto konania a ak by aj žalobca preukázal, akú hodnotu majú jeho zlaté unce, nebolo by preukázané tým, že k odovzdaniu určitej konkrétnej, žalovanému reálne došlo. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to tak že, žalovanému priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva, vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech. Náhrada trov konania predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške 623,55 eur a zaplatený súdny poplatok za odpor v sume 143,50 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za päť úkonov právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie - odpor zo dňa 10.05.2016, účasť na konaní pred súdom - účasť na pojednávaní dňa 30.05.2016 a 30.06.2016 a ďalšia porada s klientom. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa § 10 ods. 1, § 13a ods.1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, (ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške 101,25 eur. Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2015 bol vo výške 839,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, za rok 2015 predstavuje sumu 8,39 eur. Výpočtový základ v roku 2016 bol vo výške 858,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, za rok 2016 predstavuje sumu 8,58 eur. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Jedna šesťdesiatina z výpočtového základu v roku 2016 je 14,30 eur, preto súd priznal právnemu zástupcovi, ktorého sídlo je v Dubnici nad Váhom, náhradu za stratu času vo výške ním uplatnenej, a to 14,30 eur za každú z dvoch polhodín dňa 10.05.2016 a 30.06.2016. Podľa § 15 písmeno a/ vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu cestovného, preto mu súd priznal náhradu za cestovné vo výške 8,79 eur t. zn. za cestu Dubnica nad Váhom - Trenčín, v celkovej dĺžke 30 km uskutočnenej osobným motorovým vozidlom so spotrebou 9,6 l/100 km, pri cene paliva 1,147 eur/l a pri cene náhrady za 1 km vo výške 0,183 eur, a to za každú cestu na pojednávania v dňoch 30.05.2016 a 30.06.2016.

Odmenu a náhradu hotových výdavkov súd žalovanému v časti, v ktorej si uplatnil nárok na odmenu a náhradu za úkon právneho zástupcu žalovaného a to nahliadnutie do spisu dňa 17.06.2016 nepriznal, nakoľko súd mal za to, že uskutočnenie tohto úkonu bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Od posledného pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.05.2016 do spisu neboli predložené žiadne listinné dôkazy, s ktorým obsahom by sa mohol právny zástupca žalovaného oboznámiť a ostatné listinné dôkazy boli už v predchádzajúcom priebehu konania právnemu zástupcovi doručené. Vzhľadom k uvedenému, súd tento uskutočnený úkon vyhodnotil ako nehospodárny a náhradu zaň žalovanému proti žalobcovi nepriznal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.