Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-185-2016.pdf
PDF · 73.54 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/185/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci navrhovateľky: T. M., bytom C., Z. XXX, proti odporcovi: Z. M., bytom bytom Z., L. XXXX/XX, o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania, navrhovateľky T. M., rodenej L., nar. 13.8.1971 a odporcu Z. M., nar. 17.3.1968, uzatvorené dňa 17.05.1991, pred Obecným úradom Veľký R., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu obce Z. R., vo zväzku 10, ročník 1991, na strane 55, pod por. č. 12, rozvádza.
Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 19.4.2016 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, nakoľko manželstvo je dlhodobo a vážne rozvrátené, bez perspektívy obnovenia spolužitia.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že zo začiatku bolo manželstvo dobré, potom sa začalo zhoršovať, keď začala pracovať v Rakúsku, kde vykonáva prácu opatrovateľky. Keď prichádzala domov nebola medzi ňou a odporcom žiadna komunikácia. S odporcom mali rozdielne názory aj čo sa týka starostlivosti o ich dcéru, s odporcom si nerozumie. Majú rozdielne názory na ďalší život. Od roku 2011 spoločne nehospodária a nepamätá si, ani kedy sa naposledy intímne stýkali.
Odporca uviedol, že sa plne stotožňuje s jeho vyjadrením v predchádzajúcom konaní. Vzťahy medzi nimi sa narušili, keď navrhovateľka začala pracovať v zahraničí. Príčinou rozvratu medzi nimi bol iný muž, urobil maximum, aby ich manželstvo sa obnovilo, tak po materiálnej ako aj po citovej stránke. Od roku 2011 spoločne nehospodária, ani sa intímne nestýkajú. Keďže je veriaci, nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi so sobášnym listom a rodným listom, s prehlásením, potvrdením Mesta Vráble, obsahom spisu XXC/ XX/XXXX a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 17.5.1991 a z manželstva sa im narodilo jedno dieťa, dnes už plnoletá Erika M., nar. 4.6.1992. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo vo Vrábloch, L. č.XXXX/XX.
Zo začiatku bolo manželstvo účastníkov konania dobré, postupne začali vznikať medzi nimi nezhody, hlavne po tom, keď navrhovateľka začala chodiť pracovať do zahraničia, kde vykonáva prácu opatrovateľky. Keď sa aj vrátila domov, účastníci konania nedokázali spoločne komunikovať, mali
rozdielne názory na ďalší život. Na tunajšom súde prebiehalo konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. 19C/49/2011, keď súd manželstvo účastníkov konania rozsudkom 19C/49/2011-62, zo dňa 31.8.2011 rozviedol. Proti rozhodnutiu bolo podané odvolanie, v rámci odvolacieho konania bolo konanie prerušené a následne navrhovateľka vzala návrh späť. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie vo veci zastavil. Napriek tejto skutočnosti medzi účastníkmi konania neprišlo k riadnemu obnoveniu manželského spolužitia, pričom účastníci konania od roku 2011 spoločne nehospodária ani sa intímne nestýkajú.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v takom prípade, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Čiže v § 22 sa ustanovuje len zásada, že rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v § 23. Ustanovenie § 22 bližšie rozvíja zásadu uvedenú v čl. 1 Základných zásad, podľa ktorej manželstvo je zväzkom muža a ženy a spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. V ustanovení § 23 je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Ustanovenie § 23 predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp., rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov.
Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na výsluch účastníkov konania ako aj obsah pripojeného spisu 19C/49/2011 súd mal za preukázané, že rozvrat medzi manželmi je hlboký a vážny a nie je ani predpoklad na obnovenie manželského spolužitia. Hlavnú príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania súd videl v ich rozdielnych charakterových a povahových vlastnostiach ako aj v otázke ďalšieho fungovania ich manželského spolužitia. V konaní nebolo preukázané, že by bola možná perspektíva obnovenia vzťahov medzi účastníkmi konania s poukazom na tú skutočnosť, že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, nakoľko rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že závažné narušenie dôvery vo vzťahu trvá už dlhší čas a hĺbka a vážnosť rozvratu do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučuje. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu, ktorý spôsobil nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva, neexistuje perspektíva obnovenia manželského spolužitia, nie je možné obnovenie citových väzieb i s poukazom na dlhodobé oddelené spolužitie manželov. Odporca nesúhlasil s rozvodom manželstva iba z dôvodu, že je veriaci, avšak súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj keď prišlo k späťvzatiu návrhu na rozvod manželstva, k riadnemu obnoveniu manželského spolužitia medzi účastníkmi konania neprišlo. Keďže manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža ženy a nikoho nemožno nútiť, aby v manželskom zväzku zotrval, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá OSP nakoľko nevzhliadol dôvod pre použitie druhej vety.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úrad oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko .