Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/38/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: M. K., nar. XX. X. XXXX, bytom J., L. XXX/XX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ilava, Mierové námestie 1, priečinok 41, Ilava, zastúpeného JUDr. Petrom Kovačevom, advokátom so sídlom Ružomberok, Podhora 1321/30, IČO: 43 248 324, proti odporcom: v rade 1/ Slovenská republika - Okresný súd Žilina, Hviezdoslavova 28, Žilina, v rade 2/ Slovenská republika - Krajský súd v Žiline, Orolská 3, Žilina, o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 300 000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. -403 zo dňa 5. 11. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok zamietol návrh, ktorým sa domáhal navrhovateľ proti označeným odporcom v rade 1/, 2/ povinnosti spoločne a nerozdielne mu zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 300 000,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od podania návrhu až do zaplatenia. Dôvodom mal byť nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutia pri uplatňovaní mimoriadneho opravného prostriedku navrhovateľom, ktorý sa sekundárne domáhal dôkazu trestného konania - VHS kazety k tomu, aby mohla byť podaná sťažnosť pre porušenie zákona. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola doručená Ministerstvu spravodlivosti SR, pričom jeho nárok nebol uznaný. Prvostupňový súd návrh zamietol s poukazom na zákon č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že nie je daná pasívna vecná legitimácia označených účastníkov v tomto konaní. Odporcovia v rade 1/, 2/ nie sú pasívne vecne legitimovaní, nakoľko zákon č. 514/2003 Z.z. určuje, kto koná v mene štátu vo veci náhrady škody. Zamietnutie návrhu tiež bolo zdôvodnené tým, že zo strany jednotlivých súdov nedošlo k porušeniu práva navrhovateľa, keď predmetná VHS kazeta bola použitá v trestnom konaní ako dôkaz, pričom procesný postup súdu (prvostupňového, druhostupňového), teda spôsob, akým bol tento dôkaz vykonaný, bol správny, čo vyplynulo aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ktorý riešil sťažnosť navrhovateľa. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na úspech jednotlivých účastníkov v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ dôvodiac, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je správne, nakoľko mu bolo znemožnené realizovať jeho práva, a to preskúmať VHS kazetu, ktorá bola použitá ako dôkaz v trestnom konaní, nakoľko túto chce podrobiť znaleckému skúmaniu, avšak pokiaľ mu kazeta nebude vydaná, nemôže využiť svoje právo podať súdu mimoriadny opravný prostriedok. Podľa jeho názoru, takýmto postupom nesprávnym zo strany súdov, boli poškodené jeho práva. Mal za to, že v konaní riadnym spôsobom preukázal vznik jeho nároku na náhradu uplatňovanej škody, a preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok prvostupňového súdu postupom podľa ust. § 214 O.s.p. s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Z obsahu spisu, vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, ako i z preskúmavaného rozsudku mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa domáhal nemajetkovej škody vo výške 300 000,- eur spolu s príslušenstvom z dôvodu, že v postupe Okresného a Krajského súdu v Žiline videl nesprávnosť a nezákonnosť. Nesprávny postup týchto súdov mal spočívať v tom, že mu nebola vydaná VHS kazeta, ktorá bola súčasťou spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. , čím mu bolo zabránené realizovať jeho ďalšie práva v trestnom konaní, a to podanie mimoriadneho opravného prostriedku. V konaní ako odporca bol označený v rade 1/ Slovenská republika - Okresný súd Žilina, v rade 2/ Slovenská republika

- Krajský súd v Žiline. So štatutárnymi zástupcami týchto inštitúcií konal prvostupňový súd a následne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ nesprávne označil orgán konajúci v mene štátu a títo teda nie sú pasívne vecne legitimovaní v spore, následne tiež skutkovo argumentoval, prečo nie je možné návrhu vyhovieť ani z titulu náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodov uvádzaných v návrhu a v konaní navrhovateľom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že postup prvostupňového súdu a naň nadväzujúce rozhodnutie nie je správne. Prvostupňový súd riadnym spôsobom a správne označil príslušné zákonné ustanovenia, na základe ktorých posudzoval nárok navrhovateľa, avšak tieto nesprávne aplikoval, keď dospel k záveru, že nie je daná pasívna vecná legitimácia označených odporcov. Je nepochybné, že v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pasívne legitimovaným subjektom je Slovenská republika. Z označenia účastníkov uvedeného v návrhu vyplýva, že navrhovateľ za odporcu v rade 1/ označil Slovenskú republiku a v jej mene označený konajúci orgán Okresný súd Žilina, resp. ako odporcu v rade 2/ Slovenskú republiku a orgán konajúci v jej mene Krajský súd v Žiline. Súd však nie je viazaný označením štátneho orgánu, ktorý má v kompetencii konať za štát, ale ex offo má pokračovať v konaní s príslušným štátnym orgánom, ktorému toto oprávnenie vyplýva z právneho predpisu. Ustanovenie § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. určuje, ktorý orgán koná v mene štátu. V danom prípade aj predbežné prejednanie nároku bolo vykonané, resp. adresované orgánu, ktorý môže v takomto prípade zastupovať štát, a to Ministerstvu spravodlivosti SR. Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je v danom prípade nespochybniteľná. Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má len procesný význam z hľadiska predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu, má v mene odporcu konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie odporcu. Zistené nedostatky v zastúpení odporcu má povahu nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967). V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný orgán, resp. táto skutočnosť vyplýva priamo zo zákona, je povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady návrhu. Pri odstraňovaní tejto procesnej vady návrhu je súd povinný účastníka poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka, prípadne ak by ani potom nedošlo k správnemu označeniu štátneho orgánu, ktorý je oprávnený konať v mene štátu, je súd povinný sám konať s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch menom štátu vystupovať. Pokiaľ teda v tomto prípade prvostupňový súd dospel k záveru, že označení účastníci v spore nemajú pasívnu vecnú legitimáciu, jeho záver je nesprávny. Ako už bolo vyššie uvedené, pasívnu vecnú legitimáciu má štát, ktorý ako odporca označený bol. Nesprávny bol postup, pokiaľ prvostupňový súd konal s iným subjektom oprávneným konať v mene štátu, a preto neostalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok z uvedených dôvodov zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .