Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/166/2015

Rozhodnutie

Okresný súd v Leviciach sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou v právnej veci navrhovateľky: W. Y., W.. XX.X. XXXX, F. Q. U. XXX proti odporcovi: R. Y., W.. X.X. XXXX, M. F. Q. U. XXX t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou Mgr. Angelikou Piskalíkovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k Y.. W., W.. X.X. XXXX, R., W.. XX.XX. XXXX E. U., W.. X.X. XXXX v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, takto

rozhodol:

Súd manželstvo W.Š. Y., C. F., W.. XX.X. XXXX a R. Y., W.. X.X.XXXX, uzatvorené dňa 21.6. 1997 v Leviciach, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Levice vo zväzku XXVI., ročník 1997, strana 295, por.č. 112 r o z v á d z a .

Y.. W., W.. X.X. XXXX, Y.. R., W.. XX.XX. XXXX E. Y.. U., W.. X.X. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matke.

Obidvaja rodičia sú oprávnení na čas po rozvode mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu každému z mal. detí sumou zodpovedajúcou 30% sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vždy do 25.teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom súdu doručeným dňa 28.8. 2015 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Zároveň žiadala mal. deti pochádzajúce z manželstva zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany odporcu určiť výživné podľa úvahy súdu. V návrhu ako i na pojednávaní poukázala na to, že s odporcom od roku 2014 spolu nežijú. V čase spolužitia vo väčšom množstve požíval alkohol pod vplyvom bol k nej verbálne agresívny. Vyčítal jej, že sa nestará o deti. Bol na ňu žiarlivý i keď počas ich spolužitia inú známosť nemala. Hádali sa i pre nedostatok financií, keďže ani jeden nepracoval a žili len zo sociálnych dávok. Asi rok a pol pred podaním návrhu odporca odišiel do českej republiky s tým, že si ide hľadať prácu. Neskôr jej uviedol, že ich vzťah už nemá význam. Do miesta bydliska sa nevrátil. Žiadnou formou navrhovateľku nekontaktuje, o deti sa nezaujíma a na ich výživu neprispieva. K odporcovi nemá citový vzťah. Asi osem mesiacov má známosť s iným mužom.

Súd rozhodol v neprítomnossti opatrovníka odporcu, ktorý bol riadne a včas predvolaný, neúčasť neospravedlnil.

Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva rodičov navrhol mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú deti zastupovať. Zo strany otca navrhol výživné určiť vo výške 30% sumy životného minima pre každé dieťa.

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

Manželia uzatvorili manželstvo dňa 21.6. 1997 v Leviciach. Predmanželskú známosť udržiavali od 14 rokov svojho veku, nakoľko sa spoznali v detskom domove, v ktorom obaja boli umiestnaní. Zo začiatku ( po ukončení ústavnej starostlivosti ) bývali u strýka odporcu. Z manželstva sa narodili štyri deti : Y., W.. XX.X. XXXX, W., W.. X.X. XXXX, R.W., W.. XX.XX. XXXX E. U., W.. X.X. XXXX. Spočiatku bolo manželstvo usporiadané i keď si odporca občas vypil. Neskôr však začal požívať alkohol vo zvyšnej miere v dôsledku čoho bol na navrhovateľku agresívny verbálne i fyzicky. Začal ju upodozrievať z nevery. Hádky vznikali i z dôvodu nedostatku financií, keďže ani jeden z manželov nepracoval. Rok a pol pred začatím konania odišiel odporca do českej republiky hľadať si zamestnanie. Do spoločnej domácnosti sa však nevrátil, žiadne financie navrhovateľke nezasielal. O rodinu sa nezaujíma žiadnou formou. Navrhovateľka asi osem mesiacov udržiava známosť s iným mužom.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 <http://www.epi.sk/zz/2005-36>.

V prejednávanej veci mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je formálne, trvalo a vážne rozvrátené a neplní si žiadnu z funkcií predpokladaných zákonom o rodine v inštitútu manželstva. Manželia spolu nežijú, nehospodária, vzájomne si nepomáhajú, nie je plnená ani biologická funkcia manželstva. Minimálne od roku 2014 odporca s navrhovateľkou a svojimi deťmi neudržiava žiaden kontakt. Za daného stavu nie je predpoklad, že by došlo k reparácii dlhodobo nerušených manželských vzťahov, keď navrhovateľka obnovenie spolužitia s odporcom kategoricky odmieta, udržiava vážnu známosť s iným mužom. S poukazom na vyššie uvedené, súd vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa § 113 odsek 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 155 odsek 3 O.s.p. výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z osobitného predpisu.

Y.. W. E. R. navštevujú základnú školu. Stravujú sa v školskej jedálni, kde matka platí minimálny poplatok s poukazom na hmotnú núdzu. Y.. U. navštevuje materskú školu, za ktorú sa platí 6-10,-EUR mesačne. Deti sú zdravé, osobitné zájmy nemajú.

Matka s deťmi býva v rodinnom dome, ktorý má v podnájme. Mesačne uhrádza 100,-EUR nájomné vrátane energií. V spoločnej domácnosti s ňou býva i jej priateľ, ktorý je nezamestnaný. Matka poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 222,40 EUR a rodinné príadkvy pre tri mal. deti ( 23,52 EUR pre jedno dieťa ). Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Z dôvodu neznámeho pobytu otca, súdu sa jeho súčasný príjem nepodarilo zistiť. Šetrením však bolo zistené, že v slovenskej ani českej republike nie je registrovaný v databáze sociálnej poisťovne ako zamestnanec resp. SZČO. Nepoberá dávky v hmotnej núdzi, ani nie je vedený v evidencii nezamestnaných.

Súd na čas po rozvode mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matke prihliadnuc na skutočnosť, že od prerušenia spolužitia s otcom detí ich starostlivosť zabezpečuje výlučne sama na požadovanej úrovni a zároveň súd prihliadol i na vyjadrenie kolízneho opatrovníka. Na čas po rozvode sú obaja rodičia oprávnení mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok, keď žiaden z rodičov nebol obmedzený resp. pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností.

Zo strany otca s poukazom na jeho neznámu výšku príjmu súd určil výživné v súlade s § 62 odse 3 Zákona o rodine. Jedná sa o tzv. „minimálne výživné“, ktoré je povinný si plniť každý rodiť bez ohľadu na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery.

O náhrade trov konania súd rozhodoval v súlade s § 144 O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma svoje predošlé priezvisko.