Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_16C-38-2016.pdf
PDF · 98.49 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/38/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843 so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: D. H., F.. X.X.XXXX, I.. J. XXXX/XX, XXX XX E., v konaní o zaplatenie 950,90 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 62,53 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 6,98 eura od 18.4.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 55,55 eura od 19.5.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
III. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.03.2016, sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 950,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 13,40 eur od 19.02.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 6,98 eur od 18.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 55,55 eur od 19.05.2013, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 874,97 eur od 19.06.2013 a nahradiť trovy konania vo výške 57,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 144,08 eur.
Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa - Slovak Telekom, a.s. uzatvoril dňa 17.10.2012 s odporcom Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe Zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné služby špecifikované v Zmluve a za podmienok stanovených v Zmluve a odporca sa zaviazal za poskytnuté telekomunikačné služby zaplatiť cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi, v súlade s platnými cenovými podmienkami, cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a vystavil odporcovi vyúčtovacie faktúry. Vzhľadom na to, že odporca za poskytnuté a vyúčtované služby nezaplatil, čím porušil svoj zmluvný záväzok, navrhovateľ si v žalobnom návrhu uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu. Odporca za poskytnuté a vyúčtované služby nezaplatil.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 20.11.2014 bola pohľadávka voči odporcovi postúpená na navrhovateľa.
Na pojednávanie konané dňa 30.06.2016 sa žiaden z účastníkov nedostavil. Právny zástupca navrhovateľa požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní podaním zo dňa 21.06.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.06.2016. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej dňa 17.10.2012, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Cenníkom, faktúrou č. 747868079, č. 749832900, č. 3750795930, č. 9751761792 a Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 17.10.2012 právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili, podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon o elektronických komunikáciách), Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len "Zmluva"), predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle tohto zákona za podmienok stanovených v Zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Odporca sa v Zmluve zaviazal riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, platným cenníkom a dodatkom k Zmluve. Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami a vystavil odporcovi vyúčtovacie faktúry, a to faktúru č. 747868079 vystavenú dňa 4.02.2013 na sumu 13,40 eur splatnú dňa 18.02.2013, faktúru č. 749832900 vystavenú dňa 3.04.2013 na sumu 6,98 eur splatnú dňa 17.04.2013, faktúru č. 3750795930 vystavenú dňa 4.05.2013 na sumu 55,55 eur splatnú dňa 18.05.2013 a faktúru č. 9751761792 vystavenú dňa 4.06.2013 na sumu 874,97 eur splatnú dňa 18.06.2013.
Dňa 20.11.2014 uzatvorili právny predchodca navrhovateľa a navrhovateľ Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj postúpenie pohľadávky voči odporcovi.
V súvislosti so žalovaným nárokom v časti týkajúcej sa sumy 62,53 eur vyhotovil pôvodný veriteľ odporcovi dňa 3.04.2013 faktúru č. 749832900 na sumu 6,98 eur splatnú dňa 17.04.2013 a dňa 18.05.2013 faktúru č. 3750795930 na sumu 55,55 eur splatnú dňa 18.05.2013.
Z návrhu navrhovateľa súd zistil, že odporca vyúčtované sumy za služby v uvedených faktúrach pôvodnému veriteľovi a následne ani navrhovateľovi nezaplatil. Súd preto navrhovateľovi žalovaný nárok v časti týkajúcej sa sumy 62,53 eur ako dôvodný priznal. Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 8,75% ročne zo sumy 6,98 eur od 18.04.2013 do zaplatenia pretože nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že k uvedenému dňu bola platná úroková sadzba vo výške 0,75 % (ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 8,75 % ročne) a nárok úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 55,55 eur od 19.05.2013 pretože nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že k uvedenému dňu bola platná úroková sadzba vo výške 0,50 % (ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 8,50 % ročne). Súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej - ktorej faktúry.
Zmluvu, ktorú odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa je potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú.
Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
V súvislosti so žalovaným nárokom v časti týkajúcej sa sumy 13,40 eur vyhotovil pôvodný veriteľ odporcovi dňa 4.02.2013 faktúru č. 747868079 splatnú dňa 18.02.2013.
Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 5 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110).
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanovenia uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal súd za to, že žalobnému návrhu, v časti týkajúcej sa sumy 13,40 eur nebolo možné vyhovieť. V prvom rade sa súd, povinnosťou ktorého je, v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ex offo prihliadať na to, či nárok uplatnený veriteľom voči spotrebiteľovi nie je premlčaný, zaoberal tým, či žalobca uplatnil na súde svoj nárok včas. Faktúra č. 747868079 vystavená právnym predchodcom navrhovateľa dňa 4.02.2013 sa stala splatnou dňa 18.02.2013. Premlčacia doba tak začala plynúť najneskôr dňa 19.02.2013, t.j. deň nasledujúci po uplynutí dátumu splatnosti faktúry a uplynula dňa 19.02.2016. Navrhovateľ uplatnil svoj nárok na súde dňa 9.03.2016, t.j. uplatnil na súde nárok premlčaný, na čo súd prihliadol z úradnej povinnosti. Pri posudzovaní premlčania súd vychádzal z toho, že pre daný právny vzťah je v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu lehotu.
Z dôvodov, ktoré súd uviedol, pre premlčanie žalobou uplatneného nároku, žalobný návrh, v časti týkajúcej sa sumy 13,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 19.02.2013 do zaplatenia zamietol.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 v spojení vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V súvislosti so žalovaným nárokom v časti týkajúcej sa sumy 874,97 eur vyhotovil pôvodný veriteľ odporcovi dňa 4.06.2013 faktúru č. 9751761792 splatnú dňa 18.06.2013, ktorej súčasťou bola Pokuta Magio TVOptik vo výške 299,- eur, Pokuta za Magio box vo výške 150,- eur, Pokuta za diaľkový ovládač vo výške 10,- eur, Pokuta za ostatné príslušenstvo vo výške 10,- eur, Pokuta Magio internet Optik vo výške 220,- eur, Pokuta Belkin/Optik WiFi router 0008021355 a Pokuta za nevrátenie/poškodenie HAG vo výške 165,97 eur.
Predmetný zmluvný vzťah vzniknutý medzi pôvodným veriteľom a odporcom na základe uvedenej zmluvy je vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky, obsahuje ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentný charakter. Pri uvedenom zákaze sa vychádza z prezumpcie, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty, kde práve
spotrebitelia sú v postavení slabšej zmluvnej strany, ktorej je potrebné poskytnúť ochranu proti "zneužitiu právomoci zo strany dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným zmluvám a neprimeranému popretiu ich základných práv v zmluvách" (Smernica Rady 93/13/EHS). Neprijateľnosť zmluvnej podmienky - dojednania o zmluvnej pokute spôsobuje jeho neplatnosť, a to od počiatku, v dôsledku čoho nenastávajú predpokladané právne účinky takéhoto dojednania. Zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty je pre rozpor s § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka neplatná a z toho dôvodu neprijateľná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa a súčasne predmetná zmluvná podmienka nebola s odporcom dojednaná individuálne. Zo Zmluvy vyplýva viazanie vzniku nároku na zmluvnú pokutu v prospech pôvodného veriteľa na akékoľvek konanie alebo opomenutie odporcu, ktoré by mohlo byť dôvodom na predčasné skončenie zmluvného vzťahu pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti. Na druhej strane však nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta v prospech odporcu pre nedodržanie akejkoľvek (alebo čo i len jednej) zmluvnej povinnosti zo strany pôvodného veriteľa. Nárok na zmluvnú pokutu v plnej výške mal preto pôvodný veriteľ aj v prípade, ak by odporca porušil zmluvnú povinnosť (s následkom predčasného ukončenia Zmluvy) hoci aj v posledný deň tejto doby napriek tomu, že dovtedy by neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť. V rámci dohodnutých zmluvných podmienok mal pôvodný veriteľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v plnej výške aj v prípade, ak by odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť včas a riadne uhrádzať cenu za poskytnuté služby a nájom koncového zariadenia hoci aj len čo do minimálnej sumy. Súd má za to, že práve uvedené skutočnosti spôsobili nerovnováhu v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu, a tým aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky a jej súčasnú neplatnosť, nakoľko nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá strana (spotrebiteľ) buď bezvýhradne príjme alebo s ním dodávateľ zmluvu neuzavrie.
Dojednanie o zmluvnej pokute nachádzajúce sa v Zmluve nie je možné označiť ani za zmluvnú podmienku individuálne dohodnutú, pričom súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a tiež na článok 3 Smernice Rady 93/13/EHS. Podľa označených ustanovení sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola dodávateľom navrhnutá vopred, spotrebiteľ sa s ňou oboznámil až pred podpisom zmluvy, pričom nemohol ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Existenciu vopred pripravovaných formulárových (typových) zmlúv o poskytovaní rôznych programov služieb Magio zo strany pôvodného veriteľa obsahujúcich obdobnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, zistil súd z veľkého množstva sporov vedených navrhovateľom na tunajšom súde (v pozícii právneho nástupcu pôvodného veriteľa: Slovak Telekom, a.s.). Zmluvy o poskytovaní služby Magio obsahujúce ustanovenia o zmluvnej pokute, sa svojím obsahom navzájom líšia len v údajoch o spotrebiteľovi, aktivovaných službách, cenách za program služieb a nájom koncového zariadenia a dobe viazanosti.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemá právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 299,- eur vrátane prináležiacich úrokov z omeškania, keďže ju uplatnil na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.
Súd len pre úplnosť uvádza, že nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a dohody o nej, avšak poukazuje na to, že treba mať na zreteli aj na skutočný zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch na strane spotrebiteľa. Taktiež treba mať na zreteli, že osobitné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v Občianskom zákonníku majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami tej časti zákona, ktorá upravuje záväzkové právo.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné stanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa článku 3 odsek 1. Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa článku 3 odsek 2., prvá veta Smernice Rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na zmluvné pokuty za Magio Box vo výške 150,- eur, za diaľkový ovládač vo výške 10,00 eur, za ostatné príslušenstvo vo výške 10,00 eur, za Magio internet Optik vo výške 220,- eur, za Belkin/Optik Wifi router 0007021355 vo výške 20,00 eur a pokutu za nevrátenie/ poškodenie HAG vo výške 165,97 eur, súd považuje tento nárok za nedôvodný, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že s odporcom zmluvne dojednal predmetné pokuty. V zmluve sa dojednanie o týchto zmluvných pokutách nenachádza. Zmluva obsahuje len ustanovenie o tom, že jej neoddeliteľnou súčasťou je, okrem iného, aj Cenník pre koncové zariadenia (v ktorom sa tieto pokuty nachádzajú), čo súd nepovažuje za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty. Ide len o jednostranné určenie zmluvnej pokuty zo strany poskytovateľa služby, ktoré spotrebiteľ nepodpísal, ani nemal možnosť ovplyvniť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd preto žalovaný nárok navrhovateľa v časti týkajúcej sa zmluvných pokút vo výške 150,00 eur, 10,00 eur, 10,00 eur, 220,00 eur, 20,00 eur a 165,97 eur, vrátane prináležiaceho príslušenstva, ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Odporcovi súd náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 prvá veta v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal, pretože odporca si trovy v tomto konaní neuplatnil a zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žiadne trovy konania v jeho prospech nevyplývali. Odporcovi by inak vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože vo veci mal úspech čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo). Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa svojich nárokov proti odporcovi prostredníctvom exekúcie.